Džubara, Dzura, Szorád, Lukáč, Lohyňa, Matta, Gömöri, Gabria, Barna, Szüllö, Guererra
Tréner: Mikuláš Komanický
Prišli na jar: Dubec (Hranovnica), Guerrera (Kanada), Kamenský (Rožňava), Sasák (R. Sobota), Vasilenko (Svidník), Dvorský (Giraltovce)
Odišli pred jarou: Džubara (R. Sobota), Dzura (Humenné), Szorád (Bardejov), P. Lukáč (Rožňava), Lohyňa (Zvolen), Matta (ŠKP Bratislava)
|
Tabuľka 2. ligy po jesennej časti
|
Konečná tabuľka 2. ligy
|
Výsledky - jeseň 1996
Jelšava – Piešťany 4:0 (3:0), góly: Džubara 3, Lohyňa, žk: Lukáč, 903 divákov
Jelšava: Kamesch – Fall, Dzura, Lukáč, Diagne, Džubara, Barna, Lohyňa (Nikitin), Krochta (Fatľa), Szorád, Gabria (Tyčiak)
Vranov – Jelšava 1:0 (1:0), žk: Diagne
Jelšava: Kamesch – Fall, Dzura, Chudík, Diagne, Lohyňa, Džubara, Krochta, Barna, Szorád (Fatľa), Tyčiak (Nikitin)
Jelšava - Stropkov 2:0 (0:0), góly: Džubara, Szorád, 1005 divákov
Jelšava: Kamesch – Fall, Dzura, Lukáč, Diagne, Lohyňa (Nikitin), Džubara, Krivjančin, Szorád (Barna), Gabria (Tyčiak)
Púchov – Jelšava 2:0 (2:0), žk: Diagne, Krochta, Krivjančin, Szorád, čk: Krivjančin
Jelšava: Kamesch – Fall, Chudík, Dzura, Barna (Fatľa), Krochta, Nikitin, Diagne, Krivjančin, Szorád, Tyčiak (Lohyňa)
Jelšava – Ružomberok 1:0 (0:0), gól: Szorád, 1524 divákov, žk: Fall, Krivjančin
Jelšava: Kamesch – Fall, Dzura, Lukáč, Diagne, Džubara (Barna), Lohyňa (Nikitin), Krochta, Krivjančin, Gabria ( Tyčiak ), Szorád
Jelšava – Hurbanovo 4:0 (1:0), góly: Nikitin 2, Krochta, Szorád, 1010 divákov, žk: Fall
Jelšava: Kamesch – Fall (Lohyňa), Dzura, Chudík, Barna (Lukáč), Fatľa, Lamine, Krochta, Nikitin, Tyčiak, Szorád
Martin – Jelšava 0:2 (0:2), góly: Szorád, Nikitin, žk: Lukáč, Gabria
Jelšava: Kamesch – Chudík, Dzura, Lukáč, Diagne, Nikitin (Medvec), Tyčiak (Lohyňa), Krochta, Fatľa, Szorád, Gabria (Barna)
Jelšava – Senec 2:1 (2:1), góly: Krochta, žk: Lohyňa, 1583 divákov
Jelšava: Kamesch – Diagne, Lukáč, Dzura, Lukáč, Džubara, Fatľa (Chudík), Krochta, Nikitin, Lohyňa (Medvec), Gabria (Barna), Szorád
Gabčíkovo – Jelšava 0:0
Jelšava: Kamesch – Krivjančin (Barna), Dzura, Lukáč, Diagne, Džubara, Krochta, Gabria (Lohyňa), Fatľa (Chudík), Szorád, Nikitin
Jelšava – Trenčín 1:0, gól: Lukáč, 1047 divákov, žk: Lukáč, čk: Diagne
Jelšava: Kamesch - Krivjančin ( Barna ), Lukáč, Dzura, Diagne, Džubara, Fatľa (Chudík), Krochta, Nikitin (Gabria), Szorád, Lohyňa
Vráble – Jelšava 0:2 (0:1), góly: Krochta, Nikitin, žk: Krochta
Jelšava: Kamesch – Krivjančin, Lukáč, Dzura, Džubara, Szorád (Gabria), Fatľa (Barna), Chudík, Nikitin, Krochta, Lohyňa (Medvec)
Jelšava – Trebišov 3:0, góly: Nikitin, Lohyňa, Szorád, 1412 divákov, žk: Kamech, Lukáč
Jelšava: Kamesch – Krvjančin, Dzura, Lukáč, Chudík, Džubara, Matta (Fatľa), Krochta, Lohyňa, Szorád, Nikitin (Gabria)
Levice – Jelšava 0:2 (0:0), góly: Gabria, vlastný, žk: Chudík
Jelšava: Kamesch – Krivjančin, Chudík, Dzura, Džubara, Szorád (Medvec), Fatľa (Gabria), Nikitin, Matta, Lohyňa, Krochta
Jelšava - ŠKP 0:2 (0:2), žk: Fall, Dzura, 1774 divákov
Jelšava: Kamesch – Krivjančin, Dzura, Chudík, Diagne, Matta, Džubara, Krochta, Lohyňa (Fall), Szorád, Nikitin (Gabria)
Devín – Jelšava 3:0 (2:0), žk: Lohyňa, Krochta, Szorád, Džubara, Krivjančin, Dzura
Jelšava: Kamesch ( Gažovič ) – Diagne, Dzura, Chudík, Fall, Krivjančin (Matta), Lohyňa, Szorád, Nikitin, Krochta, Džubara
Jelšava – Nové Zámky 3:0 (0:0), góly: Lukáč, Szorád 2, 1127 divákov, žk: Diagne, Džubara
Jelšava: Gažovič – Chudík, Dzura, Lukáč, Diagne, Džubara (Matta), Bukovec, Fall, Nikitin, (Gabria), Lohyňa (Fatľa), Szorád
Nováky – Jelšava 1:0 (0:0), žk: Fall, Lukáč, Dzura
Jelšava: Gažovič – Chudík, Lukáč, Dzura, Krivjančin, Džubara, Krochta, Bukovec, Szorád (Lohyňa), Fall (Fatľa), Gabria (Nikitin)
Strelci po jeseni
7 Szorád, 5 Nikitin, 4 Džubara Krochta, 3 Lohyňa, 2 Lukáč, 1 Gabria.
Výsledky jar 1997
Piešťany – Jelšava 1:1 (1:1), gól: Krochta, žk: Chudík, Krochta, Krivjančin
Jelšava: Kamesch - Chudík, Sasák, Diagne, Krivjančin, Dubec, Fatľa (Guererra), Krochta, Nikitin, Bukovec, Kamenský
Jelšava – Vranov 0:2 (0:1), 1640 divákov, žk: Diagne, Nikitin
Jelšava: Kamesch - Chudík, Sasák, Diagne, Fall, Dubec, Krochta, Szüllö, Nikitin (Fatľa), Bukovec, Kamenský (Krivjančin)
Stropkov – Jelšava 0:0, žk: Fall, Diagne, Krochta
Jelšava: Kamesch – Szüllö, Chudík, Sasák, Diagne, Fall (Bukovec), Krochta, Dubec (Fatľa), Krivjančin, Nikitin (Medvec), Kamenský
Ružomberok – Jelšava 1:2 (0:1), góly: Nikitin, Kamenský, žk: Fall, Szüllö
Jelšava: Kamesch – Szüllö, Chudík, Sasák, Diagne, Fall, Krochta, Nikitin, Bukovec, Krivjančin, Kamenský
Jelšava – Púchov 2:1 (1:0), góly: Sasák, Nikitin, 1453 divákov, žk: Dubec, Krochta
Jelšava: Kamesch – Fall (Dubec), Sasák, Chudík, Krivjančin, Szüllö, Diagne, Krochta (Fatľa), Nikitin, Bukovec, Kamenský
Hurbanovo – Jelšava 0:3 (0:1), góly: Dubec, Krochta 2, žk: Chudík
Jelšava: Kamesch – Dubec, Sasák, Krivjančin, Chudík (Fatľa), Szüllö, Bukovec (Fall), Diagne, Nikitin, Krochta (Medvec), Kamenský
Jelšava – Martin 5:0 (3:0), góly: Bukovec 2, Krochta, Szüllö, Chudík, 1505 divákov, žk: Chudík, Dubec
Jelšava: Kamesch – Dubec, Sasák, Krivjančin, Chudík, Szüllö, Diagne (Fatľa), Krochta (Fall), Nikitin, Bukovec, Kamenský
Senec – Jelšava 1:1(0:0), gól: Fatľa, žk: Szüllö
Jelšava: Kamesch – Dubec, Sasák, Krivjančin, Fall, Szüllö, Bukovec, Fatľa, Medvec, Krochta, Nikitin (Vasilenko)
Jelšava – Gabčíkovo 2:0 (2:0), góly: Bukovec, Kamenský, žk: Kamenský, 1560 divákov
Jelšava: Kamesch – Dubec (Fatľa), Sasák, Krivjančin, Chudík, Szüllö, Diagne, Krochta (Vasilenko), Nikitin (Fall), Kamenský, Bukovec
Trenčín – Jelšava 1:0 (1:0), žk: Krochta, Vasilenko
Jelšava: Kamesch – Chudík (Medvec), Sasák, Szüllö, Diagne, Bukovec, Krochta, Fatľa, Krivjančin (Fall), Nikitin (Vasilenko), Kamenský
Jelšava – Vráble 2:1 (1:0), góly: Bukovec, Kamenský, 1102 divákov, žk: Krivjančin, Fatľa
Jelšava: Kamesch – Fall, Sasák, Chudík, Krivjančin, Szüllö (Vasilenko), Diagne, Fatľa, Nikitin (Dubec), Bukovec, Kamenský
Trebišov – Jelšava 1:0 (0:0), žk: Vasilenko, Bukovec, Sasák, Krivjančin, Kamenský
Jelšava: Kamesch – Chudík, Sasák, Krivjančin, Diagne, Vasilenko, Fatľa (Szüllö), Fall, Bukovec, Dubec, Kamenský
Jelšava – Levice 3:1 (1:0), góly: Dubec 2, Kamenský – vlastný Diagne, 1030 divákov
Jelšava: Kamesch – Vasilenko (Guererra), Sasák, Chudík, Krivjančin, Szüllö, Fatľa, Krochta, Diagne, Kamenský, Dubec
ŠKP – Jelšava 0:2 (0:1), góly: Krochta, Bukovec, žk: Krivjančin, Bukovec
Jelšava: Kamesch – Vasilenko, Sasák, Chudík, Fatľa, Szüllö, Krochta, Krivjančin, Bukovec, Dubec, Kamenský (Gömöri)
Jelšava – Devín 1:0 (0:0), gól: Bukovec, 1686 divákov, žk: Szüllö
Jelšava: Kamesch – Vasilenko, Sasák, Chudík, Fall, Fatľa, Krochta, Dubec, Bukovec, Kamenský (Gömöri)
Nové Zámky – Jelšava 2:1 (1:1), gól: Krochta, žk: Szüllö
Jelšava: Kamesch – Vasilenko, Sasák, Chudík, Fall, Szüllö, Bukovec, Fatľa, Medvec, Krochta, Gömöri (Guererra)
Jelšava – Nováky 0:0, 1195 divákov, žk: Gömöri
Jelšava: Kamesch – Vasilenko, Sasák, Chudík, Krivjančin, Fall, Fatľa (Medvec), Krochta, Dubec, Bukovec, Gömöri (Guererra)
Pripravil Ing. Š. Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-