Džubara, Dzura, Szorád, Lukáč, Lohyňa, Matta, Gömöri, Gabria, Barna, Szüllö, Guererra
Tréner: Mikuláš Komanický
Prišli na jar: Dubec (Hranovnica), Guerrera (Kanada), Kamenský (Rožňava), Sasák (R. Sobota), Vasilenko (Svidník), Dvorský (Giraltovce)
Odišli pred jarou: Džubara (R. Sobota), Dzura (Humenné), Szorád (Bardejov), P. Lukáč (Rožňava), Lohyňa (Zvolen), Matta (ŠKP Bratislava)
|
Tabuľka 2. ligy po jesennej časti
|
Konečná tabuľka 2. ligy
|
Výsledky - jeseň 1996
Jelšava – Piešťany 4:0 (3:0), góly: Džubara 3, Lohyňa, žk: Lukáč, 903 divákov
Jelšava: Kamesch – Fall, Dzura, Lukáč, Diagne, Džubara, Barna, Lohyňa (Nikitin), Krochta (Fatľa), Szorád, Gabria (Tyčiak)
Vranov – Jelšava 1:0 (1:0), žk: Diagne
Jelšava: Kamesch – Fall, Dzura, Chudík, Diagne, Lohyňa, Džubara, Krochta, Barna, Szorád (Fatľa), Tyčiak (Nikitin)
Jelšava - Stropkov 2:0 (0:0), góly: Džubara, Szorád, 1005 divákov
Jelšava: Kamesch – Fall, Dzura, Lukáč, Diagne, Lohyňa (Nikitin), Džubara, Krivjančin, Szorád (Barna), Gabria (Tyčiak)
Púchov – Jelšava 2:0 (2:0), žk: Diagne, Krochta, Krivjančin, Szorád, čk: Krivjančin
Jelšava: Kamesch – Fall, Chudík, Dzura, Barna (Fatľa), Krochta, Nikitin, Diagne, Krivjančin, Szorád, Tyčiak (Lohyňa)
Jelšava – Ružomberok 1:0 (0:0), gól: Szorád, 1524 divákov, žk: Fall, Krivjančin
Jelšava: Kamesch – Fall, Dzura, Lukáč, Diagne, Džubara (Barna), Lohyňa (Nikitin), Krochta, Krivjančin, Gabria ( Tyčiak ), Szorád
Jelšava – Hurbanovo 4:0 (1:0), góly: Nikitin 2, Krochta, Szorád, 1010 divákov, žk: Fall
Jelšava: Kamesch – Fall (Lohyňa), Dzura, Chudík, Barna (Lukáč), Fatľa, Lamine, Krochta, Nikitin, Tyčiak, Szorád
Martin – Jelšava 0:2 (0:2), góly: Szorád, Nikitin, žk: Lukáč, Gabria
Jelšava: Kamesch – Chudík, Dzura, Lukáč, Diagne, Nikitin (Medvec), Tyčiak (Lohyňa), Krochta, Fatľa, Szorád, Gabria (Barna)
Jelšava – Senec 2:1 (2:1), góly: Krochta, žk: Lohyňa, 1583 divákov
Jelšava: Kamesch – Diagne, Lukáč, Dzura, Lukáč, Džubara, Fatľa (Chudík), Krochta, Nikitin, Lohyňa (Medvec), Gabria (Barna), Szorád
Gabčíkovo – Jelšava 0:0
Jelšava: Kamesch – Krivjančin (Barna), Dzura, Lukáč, Diagne, Džubara, Krochta, Gabria (Lohyňa), Fatľa (Chudík), Szorád, Nikitin
Jelšava – Trenčín 1:0, gól: Lukáč, 1047 divákov, žk: Lukáč, čk: Diagne
Jelšava: Kamesch - Krivjančin ( Barna ), Lukáč, Dzura, Diagne, Džubara, Fatľa (Chudík), Krochta, Nikitin (Gabria), Szorád, Lohyňa
Vráble – Jelšava 0:2 (0:1), góly: Krochta, Nikitin, žk: Krochta
Jelšava: Kamesch – Krivjančin, Lukáč, Dzura, Džubara, Szorád (Gabria), Fatľa (Barna), Chudík, Nikitin, Krochta, Lohyňa (Medvec)
Jelšava – Trebišov 3:0, góly: Nikitin, Lohyňa, Szorád, 1412 divákov, žk: Kamech, Lukáč
Jelšava: Kamesch – Krvjančin, Dzura, Lukáč, Chudík, Džubara, Matta (Fatľa), Krochta, Lohyňa, Szorád, Nikitin (Gabria)
Levice – Jelšava 0:2 (0:0), góly: Gabria, vlastný, žk: Chudík
Jelšava: Kamesch – Krivjančin, Chudík, Dzura, Džubara, Szorád (Medvec), Fatľa (Gabria), Nikitin, Matta, Lohyňa, Krochta
Jelšava - ŠKP 0:2 (0:2), žk: Fall, Dzura, 1774 divákov
Jelšava: Kamesch – Krivjančin, Dzura, Chudík, Diagne, Matta, Džubara, Krochta, Lohyňa (Fall), Szorád, Nikitin (Gabria)
Devín – Jelšava 3:0 (2:0), žk: Lohyňa, Krochta, Szorád, Džubara, Krivjančin, Dzura
Jelšava: Kamesch ( Gažovič ) – Diagne, Dzura, Chudík, Fall, Krivjančin (Matta), Lohyňa, Szorád, Nikitin, Krochta, Džubara
Jelšava – Nové Zámky 3:0 (0:0), góly: Lukáč, Szorád 2, 1127 divákov, žk: Diagne, Džubara
Jelšava: Gažovič – Chudík, Dzura, Lukáč, Diagne, Džubara (Matta), Bukovec, Fall, Nikitin, (Gabria), Lohyňa (Fatľa), Szorád
Nováky – Jelšava 1:0 (0:0), žk: Fall, Lukáč, Dzura
Jelšava: Gažovič – Chudík, Lukáč, Dzura, Krivjančin, Džubara, Krochta, Bukovec, Szorád (Lohyňa), Fall (Fatľa), Gabria (Nikitin)
Strelci po jeseni
7 Szorád, 5 Nikitin, 4 Džubara Krochta, 3 Lohyňa, 2 Lukáč, 1 Gabria.
Výsledky jar 1997
Piešťany – Jelšava 1:1 (1:1), gól: Krochta, žk: Chudík, Krochta, Krivjančin
Jelšava: Kamesch - Chudík, Sasák, Diagne, Krivjančin, Dubec, Fatľa (Guererra), Krochta, Nikitin, Bukovec, Kamenský
Jelšava – Vranov 0:2 (0:1), 1640 divákov, žk: Diagne, Nikitin
Jelšava: Kamesch - Chudík, Sasák, Diagne, Fall, Dubec, Krochta, Szüllö, Nikitin (Fatľa), Bukovec, Kamenský (Krivjančin)
Stropkov – Jelšava 0:0, žk: Fall, Diagne, Krochta
Jelšava: Kamesch – Szüllö, Chudík, Sasák, Diagne, Fall (Bukovec), Krochta, Dubec (Fatľa), Krivjančin, Nikitin (Medvec), Kamenský
Ružomberok – Jelšava 1:2 (0:1), góly: Nikitin, Kamenský, žk: Fall, Szüllö
Jelšava: Kamesch – Szüllö, Chudík, Sasák, Diagne, Fall, Krochta, Nikitin, Bukovec, Krivjančin, Kamenský
Jelšava – Púchov 2:1 (1:0), góly: Sasák, Nikitin, 1453 divákov, žk: Dubec, Krochta
Jelšava: Kamesch – Fall (Dubec), Sasák, Chudík, Krivjančin, Szüllö, Diagne, Krochta (Fatľa), Nikitin, Bukovec, Kamenský
Hurbanovo – Jelšava 0:3 (0:1), góly: Dubec, Krochta 2, žk: Chudík
Jelšava: Kamesch – Dubec, Sasák, Krivjančin, Chudík (Fatľa), Szüllö, Bukovec (Fall), Diagne, Nikitin, Krochta (Medvec), Kamenský
Jelšava – Martin 5:0 (3:0), góly: Bukovec 2, Krochta, Szüllö, Chudík, 1505 divákov, žk: Chudík, Dubec
Jelšava: Kamesch – Dubec, Sasák, Krivjančin, Chudík, Szüllö, Diagne (Fatľa), Krochta (Fall), Nikitin, Bukovec, Kamenský
Senec – Jelšava 1:1(0:0), gól: Fatľa, žk: Szüllö
Jelšava: Kamesch – Dubec, Sasák, Krivjančin, Fall, Szüllö, Bukovec, Fatľa, Medvec, Krochta, Nikitin (Vasilenko)
Jelšava – Gabčíkovo 2:0 (2:0), góly: Bukovec, Kamenský, žk: Kamenský, 1560 divákov
Jelšava: Kamesch – Dubec (Fatľa), Sasák, Krivjančin, Chudík, Szüllö, Diagne, Krochta (Vasilenko), Nikitin (Fall), Kamenský, Bukovec
Trenčín – Jelšava 1:0 (1:0), žk: Krochta, Vasilenko
Jelšava: Kamesch – Chudík (Medvec), Sasák, Szüllö, Diagne, Bukovec, Krochta, Fatľa, Krivjančin (Fall), Nikitin (Vasilenko), Kamenský
Jelšava – Vráble 2:1 (1:0), góly: Bukovec, Kamenský, 1102 divákov, žk: Krivjančin, Fatľa
Jelšava: Kamesch – Fall, Sasák, Chudík, Krivjančin, Szüllö (Vasilenko), Diagne, Fatľa, Nikitin (Dubec), Bukovec, Kamenský
Trebišov – Jelšava 1:0 (0:0), žk: Vasilenko, Bukovec, Sasák, Krivjančin, Kamenský
Jelšava: Kamesch – Chudík, Sasák, Krivjančin, Diagne, Vasilenko, Fatľa (Szüllö), Fall, Bukovec, Dubec, Kamenský
Jelšava – Levice 3:1 (1:0), góly: Dubec 2, Kamenský – vlastný Diagne, 1030 divákov
Jelšava: Kamesch – Vasilenko (Guererra), Sasák, Chudík, Krivjančin, Szüllö, Fatľa, Krochta, Diagne, Kamenský, Dubec
ŠKP – Jelšava 0:2 (0:1), góly: Krochta, Bukovec, žk: Krivjančin, Bukovec
Jelšava: Kamesch – Vasilenko, Sasák, Chudík, Fatľa, Szüllö, Krochta, Krivjančin, Bukovec, Dubec, Kamenský (Gömöri)
Jelšava – Devín 1:0 (0:0), gól: Bukovec, 1686 divákov, žk: Szüllö
Jelšava: Kamesch – Vasilenko, Sasák, Chudík, Fall, Fatľa, Krochta, Dubec, Bukovec, Kamenský (Gömöri)
Nové Zámky – Jelšava 2:1 (1:1), gól: Krochta, žk: Szüllö
Jelšava: Kamesch – Vasilenko, Sasák, Chudík, Fall, Szüllö, Bukovec, Fatľa, Medvec, Krochta, Gömöri (Guererra)
Jelšava – Nováky 0:0, 1195 divákov, žk: Gömöri
Jelšava: Kamesch – Vasilenko, Sasák, Chudík, Krivjančin, Fall, Fatľa (Medvec), Krochta, Dubec, Bukovec, Gömöri (Guererra)
Pripravil Ing. Š. Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-