Hlavný rozhodca sa urazil – leto 2014 turnaj v Gemerskej Polome
Na turnaji v Gem. Polome sa v jednom zo zápasov hlavný arbiter urazil, keď domáci hráči s ním viackrát neboli spokojní, odišiel z hracej plochy a zápas začal viesť asistent Kuchen.
Kopanie jedenástok na turnaji v Gemerskej Polome – leto 2001
Hlásateľ turnaja Ján Chanas napomenul troch brankárov (Roman Nemec, Peter Kristof, Jaroslav Chanas), ktorí účinkovali v súťaži v kopaní penált, prostredníctvom rozhlasu, aby sa viac sústredili.
Užitie alkoholu počas zápasu - jar 2008 Plešivec – G. Poloma
V Plešivci sa v polčasovej prestávke štyria hráči základnej zostavy občerstvili, ale alkoholom.
V Gemerskej Polome si nevážili bývalých hráčov
Diváci v hľadisku sa nepekne vyjadrovali o bývalom hráčovi - Kamil Brnčík – 2006 – 2007
Štefan Tomášik – jeseň 2010 – brankár domácej rezervy Radovan Vlčák ho označil za zradcu alebo bol v roku 2014 navádzaný k samovražde
Pokazený autobus
Dedinky - Krh. Dlhá Lúka – hosťom sa pokazil autobus v Nižnej Slanej , rok 2011
Kráľovce – Nižná Slaná - rok 2002
Kráľovce – K. Teplica – rok 2001
Zabudnuté registračné preukazy
Jasov – G. Poloma 3:0 kont. – jar 1997
Jovice – Rakovnica – Rakovnica stihla RP dopraviť načas – jeseň 2006
Dedinky cestovali do Čoltova dvakrát
Futbalisti Dediniek pricestovali na stretnutie 17. kola do Čoltova okolo desiatej hodiny dopoludnia. Na ich prekvapenie nebolo vylajnované ihrisko a v okolí hracej plochy nenašli ani živej duše. Až neskôr sa dozvedeli, že došli so šesťhodinovým predstihom, nakoľko sa zápas mal odohrať v UHČ, teda o 17.00 hod. „Vychádzali sme z rozpisu, kde je uvedené, že Čoltovo hrá svoje domáce zápasy v nedeľu o 10.30 hod. Neskôr sme už zistili, že domáci požiadali po niekoľkých jesenných kolách o zmenu hracieho času. Bola to naša chyba, nakoľko sme úradné správy nesledovali dôsledne. Vrátili sme sa domov a poobede opäť do Čoltova vycestovali,“ uviedol funkcionár Lokomotívy CHZ Dedinky Peter Revay.
Inzultácia v Gemerskej Polome – z úradnej správy ObFZ Rožnava: DK trestá TJ Gem. Poloma finančnou pokutou 2000,- Sk za inzultáciu HR divákom (chytenie pod krk) mimo hracej plochy po stretnutí.
Niečo z nádherných gólov:
Ľubomír Hatvaník prekonal Hegedüsa strelou z približne 40 metrov – jeseň 2003 G. Poloma – Dlhá Ves
Lukáš Ferenčák prekonal brankára Gemerskej Polomy strelou zo 45 metrov v prípravnom zápase na jeseň 2002 (žiaci N. Slaná – G. Poloma)
Štefan Ruszó obišiel všetkých hráčov aj brankára od polovice ihriska (Krh. Podhradie – N. Slaná, jar 2001)
Gustáv Keršák prekonal brankára Plešivca priamo z rohu – jeseň 2002 N. Slaná - Plešivec
Matej Chochol prekonal brankára Štítnika K. T. strelou zo 45 metrov (zápas dorastu G. Poloma – Štítnik K. T. ) – rok 2009
Roman Lipták prekonal brankára Kružnej rybičkou (N. Slaná – Kružná, jeseň 2003)
V Joviciach sa hral majstrovský zápas a počas neho hrala hudba – rok 2018
Čísla hráčov zákl. zostavy Nižná Slaná sezóna 2001 – 2002
1 – Roman Lindák
2 – Jozef Gunár
3 - Július Turcsányi
4 – Vladimír Karas
5 – Ján Krak / na jar Vlastimil Cangár
6 – Gustáv Keršák
7 – Gejza Valentko
8 – Ján Bobrík
9 – Ján Keršák / na jar Marián Adam
10 – Vladimír Hlaváč
11 – Štefan Ruszó
Optimálna zostava na jeseň: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Turcsányi, Ruszó
Optimálna zostava na jar: Lindák – Karas, Gunár, Cangár, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Adam – Turcsányi, Ruszó
Čísla hráčov zákl. zostavy Nižná Slaná jar 2001
Jeden z viacerých variantov zostáv N. Slanej na jar 2001: J. Plačko (1) – Karas (2), J. Keršák (9), Hlaváč (10), M. Dovec (4) – Valentko (7), Bobrík (8), Kováč (3), Krak (5) – G. Keršák (6), Ruszó (11)
Čísla hráčov zákl. zostavy Gemerská Poloma jeseň 2003
Chanas (1) – Galajda (4), Gunár (3), Ľ. Ďuriček (5), Világi (2) – V. Lišuch (6), Kurian (8), Hatvaník (9), J. Lišuch (11) – Chomiak (10), Z. Greško (7)
Čísla hráčov zákl. zostavy Gemerská Poloma jeseň 2007
Krnáč (1) – P. Lipták (16), Hatvaník (9), Gunár (3), Rogos (4) – Forgáč (5), Varga (8), R. Greško (2) , M. Ďuríček (6) - Z. Greško (7), R. Lipták (11)
Trénerovi vyšlo striedanie a preskupenie postov – jar 2002 N. Slaná - Nálepkovo
Tréner Karol Kováč v domácom zápase s Nálepkovom nechal zvyčajného stopéra Jozefa Gunára na lavičke náhradníkov a stopérom bol Gejza Valentko, po polčase (1:1) došlo k striedaniu a preskupeniu postov a Nižná Slaná zvíťazila 3:1.
Dresy FK Gemerská Poloma ostali v Plešivci – jar 2011.
Sezóna 2005 - 2006 – nikto z ObFZ Rožňava nebol odovzdať pohár víťazovi 1. triedy z Plešivca
Pod hradom gentlemani ešte nevymreli
O ochote funkcionárov v Krásnohorskom Podhradí podať pomocnú ruku aktérom stretnutí sme sa mohli presvedčiť takmer pred rokom. Vtedy po havárii neďaleko Úhornej doviezli na stretnutie rozhodkyňu Henrietu Mihalikovú. S podobnou aktivitou sme sa stretli pred nedávnom, keď futbalisti Krásnohorského Podhradia hostili mužstvo Chrasti n/H. Hosťom sa pokazil autobus štyri kilometre pred cieľovou stanicou. Domáci opäť promptne reagovali, celé mužstvo ratovali a doviezli ich na zápas vlastnými autami. Po stretnutí ich však vyprevadili so štvorgólovou nádielkou.
Pripravil Ing. Š. Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-