Hlavný rozhodca sa urazil – leto 2014 turnaj v Gemerskej Polome
Na turnaji v Gem. Polome sa v jednom zo zápasov hlavný arbiter urazil, keď domáci hráči s ním viackrát neboli spokojní, odišiel z hracej plochy a zápas začal viesť asistent Kuchen.
Kopanie jedenástok na turnaji v Gemerskej Polome – leto 2001
Hlásateľ turnaja Ján Chanas napomenul troch brankárov (Roman Nemec, Peter Kristof, Jaroslav Chanas), ktorí účinkovali v súťaži v kopaní penált, prostredníctvom rozhlasu, aby sa viac sústredili.
Užitie alkoholu počas zápasu - jar 2008 Plešivec – G. Poloma
V Plešivci sa v polčasovej prestávke štyria hráči základnej zostavy občerstvili, ale alkoholom.
V Gemerskej Polome si nevážili bývalých hráčov
Diváci v hľadisku sa nepekne vyjadrovali o bývalom hráčovi - Kamil Brnčík – 2006 – 2007
Štefan Tomášik – jeseň 2010 – brankár domácej rezervy Radovan Vlčák ho označil za zradcu alebo bol v roku 2014 navádzaný k samovražde
Pokazený autobus
Dedinky - Krh. Dlhá Lúka – hosťom sa pokazil autobus v Nižnej Slanej , rok 2011
Kráľovce – Nižná Slaná - rok 2002
Kráľovce – K. Teplica – rok 2001
Zabudnuté registračné preukazy
Jasov – G. Poloma 3:0 kont. – jar 1997
Jovice – Rakovnica – Rakovnica stihla RP dopraviť načas – jeseň 2006
Dedinky cestovali do Čoltova dvakrát
Futbalisti Dediniek pricestovali na stretnutie 17. kola do Čoltova okolo desiatej hodiny dopoludnia. Na ich prekvapenie nebolo vylajnované ihrisko a v okolí hracej plochy nenašli ani živej duše. Až neskôr sa dozvedeli, že došli so šesťhodinovým predstihom, nakoľko sa zápas mal odohrať v UHČ, teda o 17.00 hod. „Vychádzali sme z rozpisu, kde je uvedené, že Čoltovo hrá svoje domáce zápasy v nedeľu o 10.30 hod. Neskôr sme už zistili, že domáci požiadali po niekoľkých jesenných kolách o zmenu hracieho času. Bola to naša chyba, nakoľko sme úradné správy nesledovali dôsledne. Vrátili sme sa domov a poobede opäť do Čoltova vycestovali,“ uviedol funkcionár Lokomotívy CHZ Dedinky Peter Revay.
Inzultácia v Gemerskej Polome – z úradnej správy ObFZ Rožnava: DK trestá TJ Gem. Poloma finančnou pokutou 2000,- Sk za inzultáciu HR divákom (chytenie pod krk) mimo hracej plochy po stretnutí.
Niečo z nádherných gólov:
Ľubomír Hatvaník prekonal Hegedüsa strelou z približne 40 metrov – jeseň 2003 G. Poloma – Dlhá Ves
Lukáš Ferenčák prekonal brankára Gemerskej Polomy strelou zo 45 metrov v prípravnom zápase na jeseň 2002 (žiaci N. Slaná – G. Poloma)
Štefan Ruszó obišiel všetkých hráčov aj brankára od polovice ihriska (Krh. Podhradie – N. Slaná, jar 2001)
Gustáv Keršák prekonal brankára Plešivca priamo z rohu – jeseň 2002 N. Slaná - Plešivec
Matej Chochol prekonal brankára Štítnika K. T. strelou zo 45 metrov (zápas dorastu G. Poloma – Štítnik K. T. ) – rok 2009
Roman Lipták prekonal brankára Kružnej rybičkou (N. Slaná – Kružná, jeseň 2003)
V Joviciach sa hral majstrovský zápas a počas neho hrala hudba – rok 2018
Čísla hráčov zákl. zostavy Nižná Slaná sezóna 2001 – 2002
1 – Roman Lindák
2 – Jozef Gunár
3 - Július Turcsányi
4 – Vladimír Karas
5 – Ján Krak / na jar Vlastimil Cangár
6 – Gustáv Keršák
7 – Gejza Valentko
8 – Ján Bobrík
9 – Ján Keršák / na jar Marián Adam
10 – Vladimír Hlaváč
11 – Štefan Ruszó
Optimálna zostava na jeseň: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Turcsányi, Ruszó
Optimálna zostava na jar: Lindák – Karas, Gunár, Cangár, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Adam – Turcsányi, Ruszó
Čísla hráčov zákl. zostavy Nižná Slaná jar 2001
Jeden z viacerých variantov zostáv N. Slanej na jar 2001: J. Plačko (1) – Karas (2), J. Keršák (9), Hlaváč (10), M. Dovec (4) – Valentko (7), Bobrík (8), Kováč (3), Krak (5) – G. Keršák (6), Ruszó (11)
Čísla hráčov zákl. zostavy Gemerská Poloma jeseň 2003
Chanas (1) – Galajda (4), Gunár (3), Ľ. Ďuriček (5), Világi (2) – V. Lišuch (6), Kurian (8), Hatvaník (9), J. Lišuch (11) – Chomiak (10), Z. Greško (7)
Čísla hráčov zákl. zostavy Gemerská Poloma jeseň 2007
Krnáč (1) – P. Lipták (16), Hatvaník (9), Gunár (3), Rogos (4) – Forgáč (5), Varga (8), R. Greško (2) , M. Ďuríček (6) - Z. Greško (7), R. Lipták (11)
Trénerovi vyšlo striedanie a preskupenie postov – jar 2002 N. Slaná - Nálepkovo
Tréner Karol Kováč v domácom zápase s Nálepkovom nechal zvyčajného stopéra Jozefa Gunára na lavičke náhradníkov a stopérom bol Gejza Valentko, po polčase (1:1) došlo k striedaniu a preskupeniu postov a Nižná Slaná zvíťazila 3:1.
Dresy FK Gemerská Poloma ostali v Plešivci – jar 2011.
Sezóna 2005 - 2006 – nikto z ObFZ Rožňava nebol odovzdať pohár víťazovi 1. triedy z Plešivca
Pod hradom gentlemani ešte nevymreli
O ochote funkcionárov v Krásnohorskom Podhradí podať pomocnú ruku aktérom stretnutí sme sa mohli presvedčiť takmer pred rokom. Vtedy po havárii neďaleko Úhornej doviezli na stretnutie rozhodkyňu Henrietu Mihalikovú. S podobnou aktivitou sme sa stretli pred nedávnom, keď futbalisti Krásnohorského Podhradia hostili mužstvo Chrasti n/H. Hosťom sa pokazil autobus štyri kilometre pred cieľovou stanicou. Domáci opäť promptne reagovali, celé mužstvo ratovali a doviezli ich na zápas vlastnými autami. Po stretnutí ich však vyprevadili so štvorgólovou nádielkou.
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.