Hlavný rozhodca sa urazil – leto 2014 turnaj v Gemerskej Polome
Na turnaji v Gem. Polome sa v jednom zo zápasov hlavný arbiter urazil, keď domáci hráči s ním viackrát neboli spokojní, odišiel z hracej plochy a zápas začal viesť asistent Kuchen.
Kopanie jedenástok na turnaji v Gemerskej Polome – leto 2001
Hlásateľ turnaja Ján Chanas napomenul troch brankárov (Roman Nemec, Peter Kristof, Jaroslav Chanas), ktorí účinkovali v súťaži v kopaní penált, prostredníctvom rozhlasu, aby sa viac sústredili.
Užitie alkoholu počas zápasu - jar 2008 Plešivec – G. Poloma
V Plešivci sa v polčasovej prestávke štyria hráči základnej zostavy občerstvili, ale alkoholom.
V Gemerskej Polome si nevážili bývalých hráčov
Diváci v hľadisku sa nepekne vyjadrovali o bývalom hráčovi - Kamil Brnčík – 2006 – 2007
Štefan Tomášik – jeseň 2010 – brankár domácej rezervy Radovan Vlčák ho označil za zradcu alebo bol v roku 2014 navádzaný k samovražde
Pokazený autobus
Dedinky - Krh. Dlhá Lúka – hosťom sa pokazil autobus v Nižnej Slanej , rok 2011
Kráľovce – Nižná Slaná - rok 2002
Kráľovce – K. Teplica – rok 2001
Zabudnuté registračné preukazy
Jasov – G. Poloma 3:0 kont. – jar 1997
Jovice – Rakovnica – Rakovnica stihla RP dopraviť načas – jeseň 2006
Dedinky cestovali do Čoltova dvakrát
Futbalisti Dediniek pricestovali na stretnutie 17. kola do Čoltova okolo desiatej hodiny dopoludnia. Na ich prekvapenie nebolo vylajnované ihrisko a v okolí hracej plochy nenašli ani živej duše. Až neskôr sa dozvedeli, že došli so šesťhodinovým predstihom, nakoľko sa zápas mal odohrať v UHČ, teda o 17.00 hod. „Vychádzali sme z rozpisu, kde je uvedené, že Čoltovo hrá svoje domáce zápasy v nedeľu o 10.30 hod. Neskôr sme už zistili, že domáci požiadali po niekoľkých jesenných kolách o zmenu hracieho času. Bola to naša chyba, nakoľko sme úradné správy nesledovali dôsledne. Vrátili sme sa domov a poobede opäť do Čoltova vycestovali,“ uviedol funkcionár Lokomotívy CHZ Dedinky Peter Revay.
Inzultácia v Gemerskej Polome – z úradnej správy ObFZ Rožnava: DK trestá TJ Gem. Poloma finančnou pokutou 2000,- Sk za inzultáciu HR divákom (chytenie pod krk) mimo hracej plochy po stretnutí.
Niečo z nádherných gólov:
Ľubomír Hatvaník prekonal Hegedüsa strelou z približne 40 metrov – jeseň 2003 G. Poloma – Dlhá Ves
Lukáš Ferenčák prekonal brankára Gemerskej Polomy strelou zo 45 metrov v prípravnom zápase na jeseň 2002 (žiaci N. Slaná – G. Poloma)
Štefan Ruszó obišiel všetkých hráčov aj brankára od polovice ihriska (Krh. Podhradie – N. Slaná, jar 2001)
Gustáv Keršák prekonal brankára Plešivca priamo z rohu – jeseň 2002 N. Slaná - Plešivec
Matej Chochol prekonal brankára Štítnika K. T. strelou zo 45 metrov (zápas dorastu G. Poloma – Štítnik K. T. ) – rok 2009
Roman Lipták prekonal brankára Kružnej rybičkou (N. Slaná – Kružná, jeseň 2003)
V Joviciach sa hral majstrovský zápas a počas neho hrala hudba – rok 2018
Čísla hráčov zákl. zostavy Nižná Slaná sezóna 2001 – 2002
1 – Roman Lindák
2 – Jozef Gunár
3 - Július Turcsányi
4 – Vladimír Karas
5 – Ján Krak / na jar Vlastimil Cangár
6 – Gustáv Keršák
7 – Gejza Valentko
8 – Ján Bobrík
9 – Ján Keršák / na jar Marián Adam
10 – Vladimír Hlaváč
11 – Štefan Ruszó
Optimálna zostava na jeseň: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Turcsányi, Ruszó
Optimálna zostava na jar: Lindák – Karas, Gunár, Cangár, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Adam – Turcsányi, Ruszó
Čísla hráčov zákl. zostavy Nižná Slaná jar 2001
Jeden z viacerých variantov zostáv N. Slanej na jar 2001: J. Plačko (1) – Karas (2), J. Keršák (9), Hlaváč (10), M. Dovec (4) – Valentko (7), Bobrík (8), Kováč (3), Krak (5) – G. Keršák (6), Ruszó (11)
Čísla hráčov zákl. zostavy Gemerská Poloma jeseň 2003
Chanas (1) – Galajda (4), Gunár (3), Ľ. Ďuriček (5), Világi (2) – V. Lišuch (6), Kurian (8), Hatvaník (9), J. Lišuch (11) – Chomiak (10), Z. Greško (7)
Čísla hráčov zákl. zostavy Gemerská Poloma jeseň 2007
Krnáč (1) – P. Lipták (16), Hatvaník (9), Gunár (3), Rogos (4) – Forgáč (5), Varga (8), R. Greško (2) , M. Ďuríček (6) - Z. Greško (7), R. Lipták (11)
Trénerovi vyšlo striedanie a preskupenie postov – jar 2002 N. Slaná - Nálepkovo
Tréner Karol Kováč v domácom zápase s Nálepkovom nechal zvyčajného stopéra Jozefa Gunára na lavičke náhradníkov a stopérom bol Gejza Valentko, po polčase (1:1) došlo k striedaniu a preskupeniu postov a Nižná Slaná zvíťazila 3:1.
Dresy FK Gemerská Poloma ostali v Plešivci – jar 2011.
Sezóna 2005 - 2006 – nikto z ObFZ Rožňava nebol odovzdať pohár víťazovi 1. triedy z Plešivca
Pod hradom gentlemani ešte nevymreli
O ochote funkcionárov v Krásnohorskom Podhradí podať pomocnú ruku aktérom stretnutí sme sa mohli presvedčiť takmer pred rokom. Vtedy po havárii neďaleko Úhornej doviezli na stretnutie rozhodkyňu Henrietu Mihalikovú. S podobnou aktivitou sme sa stretli pred nedávnom, keď futbalisti Krásnohorského Podhradia hostili mužstvo Chrasti n/H. Hosťom sa pokazil autobus štyri kilometre pred cieľovou stanicou. Domáci opäť promptne reagovali, celé mužstvo ratovali a doviezli ich na zápas vlastnými autami. Po stretnutí ich však vyprevadili so štvorgólovou nádielkou.
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).