* Slavošovciam sa po skončení súťaže odrátali tri body. |
|
|
|
|
Výsledky
Jesenná časť
Slavošovce – Krh. D. Lúka 0:0
Slavošovce: V. Organ - F. Péntek, E. Skurka, M. Péntek, P. Tomko, M. Slíž, R. Vojtko, E. Varga, I. Eštók, O. Varga, V. Klementis, striedali T. Fecko, V. Gažik, S. Klinko
G. Poloma – Slavošovce 9:0
Slavošovce - Jablonov 6:0, góly: O. Varga 6
Slavošovce: Organ - Slíž, Skurka, Eštók, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Tomko, Mihálik, O. Varga , striedali Péntek, Karalo
Slavošovce – Betliar 5:1, góly: O. Varga 3, Skurka, Slíž
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Tomko, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Gažik, Mihálik, O. Varga, striedali F. Péntek, Karalo
Slavošovce – V. Slaná 0:0
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Tomko, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Vojtko, Mihálik, Skurka, striedali F. Péntek, Karalo, Gažík
Slavošovce – Rudná 1:0, gól: O. Varga
Slavošovce: Organ - Slíž, Skurka, Eštók, Brdár, Vandrášik, Vojtko, Grančák, Tomko, Mihálik, O. Varga, striedali E. Varga, Gažik
Lipovník – Slavošovce 10:1 , gól: Oravec
Slavošovce – G. Hôrka 1:1, gól: Skurka
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Skurka, Brdár, Vandrášik, E. Varga, Tomko, F. Péntek, Vojtko
Dobšiná – Slavošovce 5:0
Kružná – Slavošovce – inzultácia, 3:0 kont.
Brzotín – Slavošovce 3:1 , gól: Oravec
Slavošovce: V. Organ - F. Péntek, E. Skurka, I. Eštók, P. Vojtko, M. Slíž, E. Varga, V. Gažik, P. Tomko, O. Varga, P. Oravec, striedali V. Klementis, M. Ferenc
Slavošovce – Dlhá Ves 4:0, góly: Mihálik 2, Oravec, O. Varga 2
Dedinky – Slavošovce 7:2, góly: O. Varga 2
Slavošovce: Organ - F. Péntek, Skurka, Eštók, Brdár, Slíž, M. Péntek, E. Varga, Gažik, Karalo, O. Varga, striedal Fecko
Vlachovo – Slavošovce 5:2, góly: E. Varga, Mihálik
Krh. Dlhá Lúka – Slavošovce 5:1, gól: O. Varga
Jarná časť
V. Slaná – Slavošovce 2:3, góly: E. Varga 2, Klinko
Slavošovce: Slíž - M. Zdechovan, Eštók, Brdár, Radič, Fecko, E. Varga, Grančák, Klinko, Valentík, Leštach, striedali Tomko, Péntek
Slavošovce – Dedinky 0:1
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, E. Varga, M. Péntek, Vojtko, Grančák, Valentík, striedali Eštók, S. Klinko, Leštach
Rudná – Slavošovce 4:3, góly: Valentík, Skurka, R. Zdechovan
Slavošovce: Organ - Radič, Slíž, Eštók, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Vojtko, Skurka, Valentík, striedali Leštach, M. Zdechovan, R. Zdechovan
G. Hôrka – Slavošovce 2:1, gól: Skurka
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, R. Zdechovan, Slíž, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Valentík, Skurka, Klinko, striedali Radič, Leštach
Slavošovce – Lipovník 2:2, góly: Péntek, R. Zdechovan
Jablonov – Slavošovce 4:1, gól: Grančák
Slavošovce: Slíž M. Zdechovan, Skurka, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Vojtko, Leštach, Péntek, striedali Radič, Eštók, Valentík
Slavošovce – Brzotín 1:2, gól: Vojtko
Slavošovce – Kružná 5:1, góly: Fecko, Grančák, Skurka 3
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, E. Varga, Radič, Skurka, S. Klinko, striedal Karalo
Slavošovce – G. Poloma 4:1, góly: Skurka 3, Valentík
Betliar – Slavošovce 5:2, góly: Skurka 2
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Eštók, Skurka, Klinko, striedali Karalo, Radič
Dlhá Ves – Slavošovce 3:0
Slavošovce – Vlachovo 2:2, góly: Mihálik, Valentík
Slavošovce: Organ - Péntek, Slíž, Eštók, Klinko, Fecko, Timár, E. Varga, Mihálik, Valentík, Skurka
Slavošovce – Dobšiná 3:1, góly: Grančák, Skurka, E. Varga
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, D. Grančák, E. Varga, Vojtko, Valentík, Péntek, striedal Skurka
Strelci
15 gólov: O. Varga
5 gólov: E. Varga
3 góly: I. Mihálik, D. Grančák, M. Valentík
2 góly: P. Oravec, R. Zdechovan
1 gól: M. Slíž, P. Vojtko, M. Péntek, T. Fecko, S. Klinko, E. Mihálik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-