|
1. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - FK Baník Štítnik 12:1 (6:1), TJ Mladosť Jovice - TJ Družba Čoltovo 1:1 (1:0). 2. kolo: TJ Družba Čoltovo - FK Baník Štítnik 4:2 (1:0), MFK Rožňava B - FK Mladosť Lipovník 4:0 (2:0), TJ Mladosť Jovice - FK Krásnohorské Podhradie B 3:0 kont. 3. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - MFK Rožňava B 3:0 kont., FK Krásnohorské Podhradie B - TJ Družba Čoltovo 2:0 (2:0). 4. kolo: MFK Rožňava B - FK Baník Štítnik 15:0 (3:0). TJ Mladosť Jovice - FK Mladosť Lipovník 2:7 (1:5). 5. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Mladosť Jovice 10:0 (5:0). FK Mladosť Lipovník - FK Krásnohorské Podhradie B 3:5 (2:2). 6. kolo: TJ Družba Čoltovo - MFK Rožňava B 2:3 (1:1). FK Krásnohorské Podhradie - ŠK Polom Gemerská Poloma 1:7 (0:2). TJ Mladosť Jovce - FK Baník Štítnik 3:0 kont. 7. kolo: FK Mladosť Lipovník - TJ Družba Čoltovo 15:0 (7:0). FK Baník Štítnik - FK Krásnohorské Podhradie 1:7 (0:5). 8. kolo: FK Mladosť Lipovník - ŠK Polom Gemerská Poloma 2:2 (0:1). TJ Mladosť Jovice - MFK Rožňava B 2:13 (1:2). 9. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Družba Čoltovo 3:0 kont. Baník Štítnik - FK Mladosť Lipovník 0:11 (0:8). MFK Rožňava B - FK Krásnohorské Podhradie B 4:2 (2:1). |
TABUĽKA 7. LIGY PO JESENI
|
Súpisky:
Rudná: Róbert Szöllös, Alexander Köteles, Dávid Oravecz - Rastislav Greško, Zoran Molčan, Attila Gyömbér, Stanislav Ďuriček, Richard Ďurský, Pavol Kontra, Dominik Kakalejčík, Zoltán Breuer, Ondrej Sanisló, Dávid Orbán, Tomáš Leštach, Peter Sappanoš, Roman Die, Matej Horvát, Ján Ivanič, Zlatko Lörinc, Peter Fabian, Lukáš Drobňák, Juraj Horváth, Ladislav Dávid, Jaroslav Figúr, Ján Urban, Ronald Štefan
Lipovník: Tomáš Jósza, Štefan Dányi – Tomáš Korszinský, Milan Demko, Patrik Luspaj, Patrik Görgei, Vojtech Plichta, Adrián Korszinszký, Zoltán Lipták, Dominik Kardos, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Gabriel Lakomý, Attila Görgei, Tomáš Répasi, Viktor Kelemen, Oto Farkaš, Ladislav Dusza, Roland Szücs st., Roland Szücs ml., Adrián Luspaj, Dávid Bollo
Gem. Poloma: Marek Šály, Marek Vais – Martin Havrlent, Miloš Schvarz, Ľubomír Hatvaník, Denis Fajdek, Ján Spišiak, Igor Harabín, Július Lišuch, Lukáš Jasenka, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Libor Urban, Peter Lipták, Ján Šimún, Lukáš Boňko, Michal Dorčák, Miroslav Kerek, Attila Kovács, Miloslav Ďurán, Ján Valko, Boris Milko
Krh. Podhradie B: Ján Darvaš, Peter Darvaš – Ján Gulykáš, Róbert Žiga, Róbert Horváth, Eduard Zubatý, Jozef Görgei, Csaba Kiss, Róbert Darvaš, Gabriel Polyák, Ladislav Zubatý, Július Benedik, Štefan Tolvaj, Kristián Horváth, Dávid Žiga, Štefan Darvaš, Martin Tolvaj, Jakub Hovorka, Norbert Gunár, Tibor Darvaš, Daniel Freivolt, Jozef Gulykáš, Jozef Gulykáš II
Čoltovo: Csaba Jonáš – Erik Jonáš, Jonáš Bence, Július Mokoš, Marián Kékesi, Ján Rippanc, Ondrej Mihálik, Ladislav Jonáš, Andreas Pongo, Gabriel Várady, Szabolcs Lakatoš, Eugen Horváth, Kristián Nagy, Štefan Karasz, Adrián Fertö, Svetoslav Váradi, Szabolcs Jonáš, Štefan Siviček, Rastislav Džobák, Gabriel Lázok, Jozef Jonáš, Ladislav Gazsi, Gabriel Molnár
Jovice: Tomáš Parada, Matúš Sopócy – Oleksandr Parada, Marcel Podracký, Róbert Mihók, Michal Ruszó, Ondrej Tökölyi, Roman Polyák, Richard Szendi, Radovan Farkaš, Ján Fazekaš, Martin Doboš, Gabriel Lindák, Daniel Barczi, Róbert Imre, Gabriel Grecmacher, Stanislav Székely, Radovan Genči
Pašková: Dominik Viola, Ladislav Krištof – Ondrej Novák, Michal Krištof, Roland Horváth, Jozef Peprík, Ján Tomi, Erik Viola, Erik Viola II, Roman Viola, Tibor Viola, Ján Spišák, Ladislav Dudáš, Mário Peprík
Najlepší strelci:
14 gólov: Miloš Gallo (Gemerská Poloma)
10 gólov: Jozef Gulykáš (Krh. Podhradie B), Florián Emödi (Lipovník)
7 gólov: Richard Ďurský (Rudná), Roland Szücs ml. (Lipovník)
6 gólov: Ľubomír Hatvaník (Gemerská Poloma), Zoran Molčan (Rudná)
5 gólov: Lukáš Drobňák (Rudná), Ladislav Emödi (Lipovník)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-