|
1. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - FK Baník Štítnik 12:1 (6:1), TJ Mladosť Jovice - TJ Družba Čoltovo 1:1 (1:0). 2. kolo: TJ Družba Čoltovo - FK Baník Štítnik 4:2 (1:0), MFK Rožňava B - FK Mladosť Lipovník 4:0 (2:0), TJ Mladosť Jovice - FK Krásnohorské Podhradie B 3:0 kont. 3. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - MFK Rožňava B 3:0 kont., FK Krásnohorské Podhradie B - TJ Družba Čoltovo 2:0 (2:0). 4. kolo: MFK Rožňava B - FK Baník Štítnik 15:0 (3:0). TJ Mladosť Jovice - FK Mladosť Lipovník 2:7 (1:5). 5. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Mladosť Jovice 10:0 (5:0). FK Mladosť Lipovník - FK Krásnohorské Podhradie B 3:5 (2:2). 6. kolo: TJ Družba Čoltovo - MFK Rožňava B 2:3 (1:1). FK Krásnohorské Podhradie - ŠK Polom Gemerská Poloma 1:7 (0:2). TJ Mladosť Jovce - FK Baník Štítnik 3:0 kont. 7. kolo: FK Mladosť Lipovník - TJ Družba Čoltovo 15:0 (7:0). FK Baník Štítnik - FK Krásnohorské Podhradie 1:7 (0:5). 8. kolo: FK Mladosť Lipovník - ŠK Polom Gemerská Poloma 2:2 (0:1). TJ Mladosť Jovice - MFK Rožňava B 2:13 (1:2). 9. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Družba Čoltovo 3:0 kont. Baník Štítnik - FK Mladosť Lipovník 0:11 (0:8). MFK Rožňava B - FK Krásnohorské Podhradie B 4:2 (2:1). |
TABUĽKA 7. LIGY PO JESENI
|
Súpisky:
Rudná: Róbert Szöllös, Alexander Köteles, Dávid Oravecz - Rastislav Greško, Zoran Molčan, Attila Gyömbér, Stanislav Ďuriček, Richard Ďurský, Pavol Kontra, Dominik Kakalejčík, Zoltán Breuer, Ondrej Sanisló, Dávid Orbán, Tomáš Leštach, Peter Sappanoš, Roman Die, Matej Horvát, Ján Ivanič, Zlatko Lörinc, Peter Fabian, Lukáš Drobňák, Juraj Horváth, Ladislav Dávid, Jaroslav Figúr, Ján Urban, Ronald Štefan
Lipovník: Tomáš Jósza, Štefan Dányi – Tomáš Korszinský, Milan Demko, Patrik Luspaj, Patrik Görgei, Vojtech Plichta, Adrián Korszinszký, Zoltán Lipták, Dominik Kardos, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Gabriel Lakomý, Attila Görgei, Tomáš Répasi, Viktor Kelemen, Oto Farkaš, Ladislav Dusza, Roland Szücs st., Roland Szücs ml., Adrián Luspaj, Dávid Bollo
Gem. Poloma: Marek Šály, Marek Vais – Martin Havrlent, Miloš Schvarz, Ľubomír Hatvaník, Denis Fajdek, Ján Spišiak, Igor Harabín, Július Lišuch, Lukáš Jasenka, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Libor Urban, Peter Lipták, Ján Šimún, Lukáš Boňko, Michal Dorčák, Miroslav Kerek, Attila Kovács, Miloslav Ďurán, Ján Valko, Boris Milko
Krh. Podhradie B: Ján Darvaš, Peter Darvaš – Ján Gulykáš, Róbert Žiga, Róbert Horváth, Eduard Zubatý, Jozef Görgei, Csaba Kiss, Róbert Darvaš, Gabriel Polyák, Ladislav Zubatý, Július Benedik, Štefan Tolvaj, Kristián Horváth, Dávid Žiga, Štefan Darvaš, Martin Tolvaj, Jakub Hovorka, Norbert Gunár, Tibor Darvaš, Daniel Freivolt, Jozef Gulykáš, Jozef Gulykáš II
Čoltovo: Csaba Jonáš – Erik Jonáš, Jonáš Bence, Július Mokoš, Marián Kékesi, Ján Rippanc, Ondrej Mihálik, Ladislav Jonáš, Andreas Pongo, Gabriel Várady, Szabolcs Lakatoš, Eugen Horváth, Kristián Nagy, Štefan Karasz, Adrián Fertö, Svetoslav Váradi, Szabolcs Jonáš, Štefan Siviček, Rastislav Džobák, Gabriel Lázok, Jozef Jonáš, Ladislav Gazsi, Gabriel Molnár
Jovice: Tomáš Parada, Matúš Sopócy – Oleksandr Parada, Marcel Podracký, Róbert Mihók, Michal Ruszó, Ondrej Tökölyi, Roman Polyák, Richard Szendi, Radovan Farkaš, Ján Fazekaš, Martin Doboš, Gabriel Lindák, Daniel Barczi, Róbert Imre, Gabriel Grecmacher, Stanislav Székely, Radovan Genči
Pašková: Dominik Viola, Ladislav Krištof – Ondrej Novák, Michal Krištof, Roland Horváth, Jozef Peprík, Ján Tomi, Erik Viola, Erik Viola II, Roman Viola, Tibor Viola, Ján Spišák, Ladislav Dudáš, Mário Peprík
Najlepší strelci:
14 gólov: Miloš Gallo (Gemerská Poloma)
10 gólov: Jozef Gulykáš (Krh. Podhradie B), Florián Emödi (Lipovník)
7 gólov: Richard Ďurský (Rudná), Roland Szücs ml. (Lipovník)
6 gólov: Ľubomír Hatvaník (Gemerská Poloma), Zoran Molčan (Rudná)
5 gólov: Lukáš Drobňák (Rudná), Ladislav Emödi (Lipovník)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).