|
1. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - FK Baník Štítnik 12:1 (6:1), TJ Mladosť Jovice - TJ Družba Čoltovo 1:1 (1:0). 2. kolo: TJ Družba Čoltovo - FK Baník Štítnik 4:2 (1:0), MFK Rožňava B - FK Mladosť Lipovník 4:0 (2:0), TJ Mladosť Jovice - FK Krásnohorské Podhradie B 3:0 kont. 3. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - MFK Rožňava B 3:0 kont., FK Krásnohorské Podhradie B - TJ Družba Čoltovo 2:0 (2:0). 4. kolo: MFK Rožňava B - FK Baník Štítnik 15:0 (3:0). TJ Mladosť Jovice - FK Mladosť Lipovník 2:7 (1:5). 5. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Mladosť Jovice 10:0 (5:0). FK Mladosť Lipovník - FK Krásnohorské Podhradie B 3:5 (2:2). 6. kolo: TJ Družba Čoltovo - MFK Rožňava B 2:3 (1:1). FK Krásnohorské Podhradie - ŠK Polom Gemerská Poloma 1:7 (0:2). TJ Mladosť Jovce - FK Baník Štítnik 3:0 kont. 7. kolo: FK Mladosť Lipovník - TJ Družba Čoltovo 15:0 (7:0). FK Baník Štítnik - FK Krásnohorské Podhradie 1:7 (0:5). 8. kolo: FK Mladosť Lipovník - ŠK Polom Gemerská Poloma 2:2 (0:1). TJ Mladosť Jovice - MFK Rožňava B 2:13 (1:2). 9. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Družba Čoltovo 3:0 kont. Baník Štítnik - FK Mladosť Lipovník 0:11 (0:8). MFK Rožňava B - FK Krásnohorské Podhradie B 4:2 (2:1). |
TABUĽKA 7. LIGY PO JESENI
|
Súpisky:
Rudná: Róbert Szöllös, Alexander Köteles, Dávid Oravecz - Rastislav Greško, Zoran Molčan, Attila Gyömbér, Stanislav Ďuriček, Richard Ďurský, Pavol Kontra, Dominik Kakalejčík, Zoltán Breuer, Ondrej Sanisló, Dávid Orbán, Tomáš Leštach, Peter Sappanoš, Roman Die, Matej Horvát, Ján Ivanič, Zlatko Lörinc, Peter Fabian, Lukáš Drobňák, Juraj Horváth, Ladislav Dávid, Jaroslav Figúr, Ján Urban, Ronald Štefan
Lipovník: Tomáš Jósza, Štefan Dányi – Tomáš Korszinský, Milan Demko, Patrik Luspaj, Patrik Görgei, Vojtech Plichta, Adrián Korszinszký, Zoltán Lipták, Dominik Kardos, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Gabriel Lakomý, Attila Görgei, Tomáš Répasi, Viktor Kelemen, Oto Farkaš, Ladislav Dusza, Roland Szücs st., Roland Szücs ml., Adrián Luspaj, Dávid Bollo
Gem. Poloma: Marek Šály, Marek Vais – Martin Havrlent, Miloš Schvarz, Ľubomír Hatvaník, Denis Fajdek, Ján Spišiak, Igor Harabín, Július Lišuch, Lukáš Jasenka, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Libor Urban, Peter Lipták, Ján Šimún, Lukáš Boňko, Michal Dorčák, Miroslav Kerek, Attila Kovács, Miloslav Ďurán, Ján Valko, Boris Milko
Krh. Podhradie B: Ján Darvaš, Peter Darvaš – Ján Gulykáš, Róbert Žiga, Róbert Horváth, Eduard Zubatý, Jozef Görgei, Csaba Kiss, Róbert Darvaš, Gabriel Polyák, Ladislav Zubatý, Július Benedik, Štefan Tolvaj, Kristián Horváth, Dávid Žiga, Štefan Darvaš, Martin Tolvaj, Jakub Hovorka, Norbert Gunár, Tibor Darvaš, Daniel Freivolt, Jozef Gulykáš, Jozef Gulykáš II
Čoltovo: Csaba Jonáš – Erik Jonáš, Jonáš Bence, Július Mokoš, Marián Kékesi, Ján Rippanc, Ondrej Mihálik, Ladislav Jonáš, Andreas Pongo, Gabriel Várady, Szabolcs Lakatoš, Eugen Horváth, Kristián Nagy, Štefan Karasz, Adrián Fertö, Svetoslav Váradi, Szabolcs Jonáš, Štefan Siviček, Rastislav Džobák, Gabriel Lázok, Jozef Jonáš, Ladislav Gazsi, Gabriel Molnár
Jovice: Tomáš Parada, Matúš Sopócy – Oleksandr Parada, Marcel Podracký, Róbert Mihók, Michal Ruszó, Ondrej Tökölyi, Roman Polyák, Richard Szendi, Radovan Farkaš, Ján Fazekaš, Martin Doboš, Gabriel Lindák, Daniel Barczi, Róbert Imre, Gabriel Grecmacher, Stanislav Székely, Radovan Genči
Pašková: Dominik Viola, Ladislav Krištof – Ondrej Novák, Michal Krištof, Roland Horváth, Jozef Peprík, Ján Tomi, Erik Viola, Erik Viola II, Roman Viola, Tibor Viola, Ján Spišák, Ladislav Dudáš, Mário Peprík
Najlepší strelci:
14 gólov: Miloš Gallo (Gemerská Poloma)
10 gólov: Jozef Gulykáš (Krh. Podhradie B), Florián Emödi (Lipovník)
7 gólov: Richard Ďurský (Rudná), Roland Szücs ml. (Lipovník)
6 gólov: Ľubomír Hatvaník (Gemerská Poloma), Zoran Molčan (Rudná)
5 gólov: Lukáš Drobňák (Rudná), Ladislav Emödi (Lipovník)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.