TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
|
TABUĽKA PO JARNEJ ČASTI
|
KONEČNÁ TABUĽKA
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
TABUĽKA DOMA
|
TABUĽKA VONKU
|
Výsledky:
Letná príprava
Turnaj v G. Polome
Gemerská Poloma - Rožňava 1:6 (1:4), gól: M. Ferenc ml.
O 3. miesto: Gemerská Poloma - Gemer 4:1 (3:1) , góly: Z. Greško 2, Mišina (z 11 m), Kardoš
Gemerská Poloma: Mišina - Kováč, V. Mihalík, Rogos, Forgáč, Urban, Kardoš, Chomiak, Hatvaník, M. Ďuríček, L. Lörinc, Kollár, Ľ. Ďuriček, P. Lipták, M. Ferenc ml., Š. Tomášik
Turnaj v Rakovnici
Rož. Bystré - Gemerská Poloma 2:2 (na pk 4:5) , Rakovnica - Gem. Poloma 2:1
G. Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Lipták, Forgáč, Rogos, M. Ďuríček – Urban, Z. Greško
náhradníci: V. Mihalík, Š. Tomášik, striedal: V. Mihalík
Prípravný zápas N. Slaná – Gem. Poloma
G. Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Lipták, Forgáč, Rogos, Ďuríček - L. Lörinc, Urban , náhradníci: Š. Tomášik, striedania: 0
Majstrovské zápasy
Jeseň
Betliar - Gemerská Poloma 3:3 (1:2)
Góly: Hatvaník (z 11 m), Rogos, M. Ďuríček
Gemerská Poloma: Mišina – M. Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár - P. Lipták, Forgáč, Rogos, M. Ďuríček - Mihalík, L. Lörinc, striedali Kalina, Klement
Lipovník – Gemerská Poloma 2:1 (0:0)
Góly: Lörinc
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Rogos, Kalina – Kollár, Lipták, Forgáč, V. Mihalík - M. Mihalík, L. Lörinc
Dobšiná – Gem. Poloma 6:0 (5:0)
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Rogos, Kollár - J. Lišuch, Forgáč, R. Greško, M. Ďuríček - Z. Greško, L. Lörinc, striedali Urban, Chochol, Klement
Vlachovo - Gemerská Poloma 2:1 (1:0)
Gól: P. Rogos
Gem. Poloma: Mišina - M. Kováč, Hatvaník, Gunár, Klement - P. Lipták, P. Rogos Forgáč, M. Ďuríček - Urban, L. Lörinc, striedali Mihalík, Valko
Rudná – Gem. Poloma 4:3 (3:2)Góly: M. Mihalík, P. Rogos, J. Breznen
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Rogos, Klement - Lipták, Forgáč, M. Ďuríček - M. Mihalík, Lörinc, Urban, striedali Breznen, Ľ. Ďuriček
Gem. Poloma – Plešivec 5:2 (3:1)
Góly: Rogos 2, P. Lipták, M. Ďuríček, Lörinc
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Rogos, Klement - P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček - L. Lörinc, Urban, Mi. Mihalík
Gem. Poloma – Vyšná Slaná 0:0
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, P. Rogos, Klement - Kollár, Lipták, Forgáč, M. Ďuríček - Lörinc, M. Mihalík, striedal Urban
Gem. Poloma – Krh. Podhradie 1:2 (1:0)
Gól: Rogos
Gemerská Poloma – Dlhá Ves 2:0 (1:0)
Góly: Rogos, M. Ďuríček
Gem. Poloma – Jablonov n/T 3:1 (1:0)
Góly: Forgáč, M. Mihalík, Lörinc
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Rogos, Klement - Chochol, Lipták, Forgáč, Kollár - Lörinc, Urban, striedali M. Mihalík, M. FerencGemerská Poloma – Vlachovo 5:0 (nedohrané), 3:0 kont.
Góly: R. Greško 3, L. Lörinc, Gunár
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Rogos - Lipták, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček - Z. Greško, L. Lörinc
Gemerská Poloma - Honce 7:3 (3:1)Góly: M. Ďuríček 2 (1 z 11 m), Urban, Rogos, Hatvaník (z 11 m), Lörinc, Gunár
Gemerská Poloma: Mišina - M. Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár - P. Lipták, P. Rogos, Forgáč, M. Ďuríček - Lörinc, Urban, striedali V. Mihalík, M. Mihalík
Krh. Dlhá Lúka – G. Poloma 5:2 (1:1)
Góly: Breznen, Lőrinc
Brzotín - Gem. Poloma 1:0Gem. Poloma – Dedinky 7:0 (5:0)
Góly: L. Lörinc 3 (1 z 11 m), Forgáč, Z. Greško, Rogos, M. Ďuríček
Gemerská Poloma: Chanas – Kováč, Hatvaník, Rogos, Kollár - Chochol, Forgáč, M. Ďuríček - Z. Greško, Lišuch, L. Lörinc
Jarná príprava: prípravný zápas Čoltovo - Gemerská Poloma 6:5 (3:1)
Jar
Gemerská Poloma – Brzotín 4:1 (2:1)
Góly: Chochol 2, Z. Greško (11 m), R. Greško
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kalina - Valko, R. Greško, Rogos, M. Ďuriček - Chochol, Z. Greško, striedali Kollár, Ferenc
Honce – Gem. Poloma 3:0 (2:0)
Gemerská Poloma: Mišina – Klement, Hatvaník, Gunár, Kollár - Chochol, Lipták, R. Greško, M. Ďuríček - Lišuch, Z. Greško, striedali Kováč, Urban, Kalina
Dlhá Ves – Gemer. Poloma 2:1 (1:1)Góly: M. Ďuríček
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kalina - Valko, Rogos, M. Ďuríček, Kollár - Z. Greško, Chochol
Gemerská Poloma – Betliar 2:1 (1:0)
Góly: P. Rogos 2
Gem. Poloma – Rudná 6:2 (2:1)
Góly: Z. Greško 2, Valko, Chochol, R. Greško, vlastný
Plešivec – Gemerská Poloma 2:1 (2:0)
Góly: Z. Greško
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kalina - Chochol, Rogos, M. Ďuriček, Valko - Z. Greško, Urban, striedal P. Lipták
Gemerská Poloma – Dobšiná 2:2 (0:1)
Góly: M. Ďuríček, Chochol
Gemerská Poloma: Mišina – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Kollár - Chochol, Rogos, V. Mihalík, Valko - Z. Greško, M. Ďuríček, striedal M. Ferenc
Jablonov n/T – Gemerská Poloma 1:4 (0:1)Góly: Chochol 2, R. Greško, Z. Greško,
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár - Valko, Rogos, R. Greško, M. Ďuríček - Z. Greško, Chochol, striedal Klement
Vyšná Slaná – Gemerská Poloma 2:2 (1:1)
Góly: Z. Greško 2
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár - Valko, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček - Z. Greško, Chochol, striedal P. Lipták
Krh. Podhradie – Gemerská Poloma 2:2 (1:1)
Góly: Chochol, Rogos
Gemerská Poloma: Mišina - Kováč, Gunár, Klement, Kollár - Očkaik, Rogos, Lipták, M. Ďuríček - Chochol, Urban, striedal Benedik
Gemerská Poloma – Lipovník 1:4 (1:2)
Góly: Z. Greško
Gemerská Poloma – Krh. Dlhá Lúka 7:2 (4:0)Góly: Chochol 2, Z. Greško 2, Rogos, M. Ďuríček, Valko
Gemerská Poloma: Mišina – Kováč, Hatvaník, Rogos, Klement - Valko, Lipták, Kollár, M. Ďuríček - Chochol, Z. Greško, striedal Urban
Dedinky – G. Poloma 1:5 (1:2)
Góly: M. Ďuríček 2, Chochol 2, Rogos
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).