"V 6. lige ObFZ Rimavská Sobota zostalo už len osem mužstiev, keď po Rimavskej Seči zo súťaže odstúpil aj TJ Tatran Muráň.
Muránčania v aktuálnej sezóne nastúpili len na dva domáce zápasy, v druhom kole prehrali s Ožďanmi 3:7, vo štvrtom kole zdolali Veľký Blh 3:2.
„Na prvom domácom zápase sme boli jedenásti, ale jeden sa zranil, dohrávali sme desiati. Potom sme síce vyhrali nad Veľkým Blhom, ale tiež sme sa ledva pozbierali,“ vysvetľoval starosta obce a zároveň prezident klubu Roman Goldschmidt.
Ťažko niekoho nútiť
V obci nemá kto hrať, mnohí odišli za robotou, ďalší študujú. „Nepomohla nám ani korona. Chlapcom sa nechcelo individuálne trénovať, zleniveli. No kto chce hrať futbal, musí trénovať, aby sa potom na ihrisku nemusel hanbiť, že nevládze. Pritom u nás sú podmienky na tieto pomery veľmi dobré,“ dodáva starosta.
Futbalový areál je udržiavaný, hráči dostávali príspevok na kopačky, za tréningy i za zápasy. No keď sa ich Goldschmidt po poslednom zápase spýtal, kto bude k dispozícii nabudúce, dostal zväčša odmietavé odpovede.
„Na siedmich futbalistoch sa nedá stavať. Ak tí, čo by hrať chceli, chcú odísť niekam na hosťovanie, samozrejme ich pustíme. Stále verím, že budúci rok sa aj ostatní spamätajú a znovu sa prihlásime do súťaže. Ihrisko určite nebudeme zanedbávať,“ vraví starosta.
Minulý rok zohnal päť mladých hráčov. Dvaja z nich odišli robiť do Nemecka, jeden na hosťovanie do Revúcej o súťaž vyššie a dvaja úplne prestali hrať futbal. „Ťažko niekoho donútiť, aby hral. Aj ja si viem predstaviť príjemnejšiu nedeľu, ako vyvolávať chlapcom a prosíkať ich, aby prišli,“ skonštatoval Goldschmidt.
|
Hráčov majú, peniaze nie Predseda športovo-technickej komisie ObFZ Rimavská Sobota Adrián Koóš priznáva, že situácia v súťaži mužov je katastrofická: „Zostalo osem mužstiev, výsledky odstúpených tímov sme anulovali. Súťaž sa dohrá takto a, žiaľ, nerysujú sa nám žiadne nové mužstvá.“ Niekdajšie futbalové bašty regiónu – Bátka, Tachty, Gemer, Gemerský Jablonec či Veľké Teriakovce – už dávno nemajú mužstvo. „Mnohé dediny berú futbal ako nejaké nutné zlo. Nemáme už pomaly hráčov, funkcionárov ani rozhodcov. Môže za to zlá ekonomická situácia, ktorú korona len prehĺbila. Keď máme nejaké posedenie na severe krajiny, trebárs na Kysuciach, tak nám chlapi ani nechcú veriť, aká je situácia u nás,“ vysvetľuje Koóš. Stále však verí, že do ďalšej sezóny sa niečo zmení v Muráni i v Rimavskej Seči. Tam by hráčov |
TABUĽKA 6. LIGY ObFZ Rimavská Sobota po 6. kole:
|
mali, ale chýbajú peniaze od obce. Funkcionára teší len mládež. Cez víkend štartuje súťaž prípraviek U9 a U11, do ktorej sa prihlásilo po sedem tímov. „Nie každý okres má dorast, žiakov i dve prípravky.”
Zväz sa snaží pomáhať aj tým, že bude hradiť časť nákladov na rozhodcov mládeže."
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.