1994 / 1995 Almáši, Lux - Ivanko, Breuer (jeseň), Šlosár, Müller, Čillík, Šeleng, M. Plačko, Labun, K. Domik, Szekeres (jeseň), Lázar, Benedikty, L. Kováč, Kasper, Br. Kurian, V. Šofranko, Gelvanič, Roxer, Prcúch, Arvay st., E. Kamenský, Š. Ondrej, J. Gdovin, Blahút, Kočiš, Gabria, Lengyel, Čižmár
1995 / 1996: Almáši, Lux - Ivanko, Breuer (jeseň), Šlosár, Müller, Čillík, Šeleng, M. Plačko (časť jesene), Labun, K. Domik, Szekeres (jeseň), Lázar, Benedikty, L. Kováč, Kasper, Br. Kurian, V. Šofranko, Gelvanič, Roxer, Prcúch, Arvay st., E. Kamenský, Š. Ondrej, J. Gdovin, Blahút, Kočiš, Gabria, Lengyel, Čižmár
1996 / 1997: Maroš Almáši - Branislav Kurian, Ľubomír Kasper, Boris Čillík, Stanislav Prcúch, Gabriel Lázar, Kamil Brnčík (ZVS), Ľubomír Hlaváč, Róbert Jakab, Marián Šlosár, Karol Domik, Jaroslav Spišiak, Dušan Rybár (jesenná časť), Vladimír Revúcky, Erich Kamenský, Peter Fabian, Milan Zahoranský, Vladimír Šofranko ml., Medviď (ZVS v jarnej časti), Kamil Ivanko, Ľudovít Szekeres
1997 / 1998: Maroš Almáši – Vladislav Vávra, Ľubomír Kasper, Radoslav Kamenský (jarná časť), Erich Kamenský, Karol Domik, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Dušan Ivanko, Branislav Kurian, Jaroslav Spišiak, Gabriel Lázar, Ľubomír Hlaváč, Boris Čillík, Ladislav Lörinc (jesenná časť), Stanislav Prcúch, Vladimír Revúcky (do 30.9.1997), Kamil Brnčík (do 30.8.1997), Vladimír Šofranko ml., Marián Šlosár, Boris Kurian, Mašleník (ZVS v jarnej časti), Kamil Ivanko
1998 / 1999: Almáši – Hajdúk, Jakab, Prcúch, G. Keršák (jesenná časť), M. Ondrej, R. Kamenský (jesenná časť), R. Greško (jarná časť), Grecmacher (jarná časť), Domik, Lázar, E. Kamenský, Šlosár, Uharček, Vávra, Kasper, Zahuranec, Onofrej
1999 / 2000: Almáši – Vávra, Lázar, Z. Greško, R. Greško, Kasper, Arvay, Hajdúk, Kurian, Domik, E. Kamenský, Demko (jesenná časť), Varga (jarná časť), Zdechovan, R. Kamenský, Zs. Lipták (jesenná časť), Lukáč, Jakab, Michalko (do októbra 1999), Ivančo, Čillík, Čižmár (obaja jarná časť), Gonos
Jeseň 2000: Maroš Almáši – Vladislav Vávra, Gabriel Lázar, Zdenko Greško, Rastislav Greško, Ján Čižmár, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Milan Hajdúk, Branislav Kurian, Karol Domik, Erich Kamenský, Marián Varga, Miloš Gallo (do 6. kola)
Jar 2001: Ján Dorkin - Milan Hajdúk, Kamil Brnčík, Ľubomír Kasper, Rastislav Greško, Marcel Uharček, Ján Dávid, Martin Repaský, Gabriel Lázar, Róbert Jakab, Marián Varga, Ján Zdechovan, Branislav Kurian, Erich Kamenský, Vladislav Vávra, Zdenko Greško
2001 / 2002: Ján Dorkin – Vladislav Vávra, Gabriel Lázar (jesenná časť), Zdenko Greško, Rastislav Greško, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Milan Pružinský (ZVS jar), Štefan Voloch (ZVS na jar), Milan Hajdúk, Karol Domik, Radoslav Kamenský, Milan Demko, Jaroslav Gonos, Marián Varga, Stanislav Sirka (ZVS jar), Martin Sedlák, Kamil Brnčík (jesenná časť), Pavol Čarnoký, Ján Zdechovan
2002 /2003 : Ján Dorkin, Peter Gemerský – Milan Hajdúk, Róbert Jakab, Rastislav Greško, Ján Zdechovan, Ján Gonos, Jaroslav Gonos, Marcel Uharček, Milan Demko, Matej Oravec, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Július Szöllös, Pavol Čarnoký, Vladislav Vávra, Marián Varga, Marián Šlosár
Jeseň 2003: Dorkin - Arvay, Elek, Hajdúk, Erdöfalvi, J. Zdechovan, Truhan, Uharček, R. Zdechovan, Z. Zdechovan, Vávra, Kasper, Jakab, Ján Gonos, Demko, Jaro Gonos, R. Greško (prvých 7 kôl), Čarnoký, Domik
2013 / 2014: Juraj Kelíšek, Marcel Uharček, Dušan Návoj – Vladislav Vávra, Martin Arvay, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Roman Kováč, Vladimír Kováč, Ján Gonos, Ján Benedikty, Lukáš Poťmák, Ladislav Varga, Samuel Cirbus, Patrik Farkašovský, Miroslav Demeter, Fahrudin Aličkovič, Erik Herchl, Ivan Lörinc, Ladislav Lörinc, Matej Oravec, Ivan Tököly, Tomáš Handlovič, Asmir Cilovič, Kevin Ivanko, Zsolt Barkasz, Jaroslav Gonos, Radovan Čižmár, Ľubomír Orabinec, Kamil Ivanko (jesenná časť)
Jeseň 2014: Kelíšek, L. Fabian – Ľ. Arvay, Martin Arvay, V. Kováč, Cilovič, Barkasz, Handlovič, Cirbus, Vávra, Uharček, Oravec, L. Varga, Benedikty, Herchl, I. Tököly, Demeter, D. Poťmák, Marek Arvay, Hažer, Kamil Ivanko, M. Plačko, Filipovič, Mir. Schvarz, L. Poťmák, Kandráč, Angyal, Jonec, Eliáš, Bodis
Jar 2015: Šofranko, L. Fabian – R. Fabian, L. Fafrák, Cilovič, Handlovič, Zatroch, Demeter, Tokoly, Cirbus, Benedikty, Kevin Ivanko, Oravec, Filipovič, Vávra, Ľ. Arvay, Martin Arvay, D. Poťmák, L. Poťmák
Umiestnenia v tabuľke 2. triedy - Gemer
1957 – 1958 – 10. miesto 24 bodov
1958 – 1959 – 8. miesto 19 bodov
Umiestnenia v tabuľke I. B triedy K – G
1959 - 1960 12. miesto 6 bodov
1994 – 1995 2. miesto 45 bodov
1995 – 1996 3. miesto 44 bodov
1996 – 1997 4. miesto 41 bodov
Umiestnenia v tabuľke V. ligy – JZ
1997 - 1998 1. miesto
Umiestnenia v tabuľke IV. ligy – JUH
1998 – 1999 4. miesto 39 bodov
1999 – 2000 7. miesto 35 bodov
2000 – 2001 7. miesto 44 bodov
2001 – 2002 10. miesto 41 bodov
2002 – 2003 11. miesto 34 bodov
Jeseň 2003 – odstúpenie
Umiestnenia v tabuľke V. ligy K - G
2013 - 2014 11. miesto 29 bodov
2014 - 2015 14. miesto 6 bodov
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.