1994 / 1995 Almáši, Lux - Ivanko, Breuer (jeseň), Šlosár, Müller, Čillík, Šeleng, M. Plačko, Labun, K. Domik, Szekeres (jeseň), Lázar, Benedikty, L. Kováč, Kasper, Br. Kurian, V. Šofranko, Gelvanič, Roxer, Prcúch, Arvay st., E. Kamenský, Š. Ondrej, J. Gdovin, Blahút, Kočiš, Gabria, Lengyel, Čižmár
1995 / 1996: Almáši, Lux - Ivanko, Breuer (jeseň), Šlosár, Müller, Čillík, Šeleng, M. Plačko (časť jesene), Labun, K. Domik, Szekeres (jeseň), Lázar, Benedikty, L. Kováč, Kasper, Br. Kurian, V. Šofranko, Gelvanič, Roxer, Prcúch, Arvay st., E. Kamenský, Š. Ondrej, J. Gdovin, Blahút, Kočiš, Gabria, Lengyel, Čižmár
1996 / 1997: Maroš Almáši - Branislav Kurian, Ľubomír Kasper, Boris Čillík, Stanislav Prcúch, Gabriel Lázar, Kamil Brnčík (ZVS), Ľubomír Hlaváč, Róbert Jakab, Marián Šlosár, Karol Domik, Jaroslav Spišiak, Dušan Rybár (jesenná časť), Vladimír Revúcky, Erich Kamenský, Peter Fabian, Milan Zahoranský, Vladimír Šofranko ml., Medviď (ZVS v jarnej časti), Kamil Ivanko, Ľudovít Szekeres
1997 / 1998: Maroš Almáši – Vladislav Vávra, Ľubomír Kasper, Radoslav Kamenský (jarná časť), Erich Kamenský, Karol Domik, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Dušan Ivanko, Branislav Kurian, Jaroslav Spišiak, Gabriel Lázar, Ľubomír Hlaváč, Boris Čillík, Ladislav Lörinc (jesenná časť), Stanislav Prcúch, Vladimír Revúcky (do 30.9.1997), Kamil Brnčík (do 30.8.1997), Vladimír Šofranko ml., Marián Šlosár, Boris Kurian, Mašleník (ZVS v jarnej časti), Kamil Ivanko
1998 / 1999: Almáši – Hajdúk, Jakab, Prcúch, G. Keršák (jesenná časť), M. Ondrej, R. Kamenský (jesenná časť), R. Greško (jarná časť), Grecmacher (jarná časť), Domik, Lázar, E. Kamenský, Šlosár, Uharček, Vávra, Kasper, Zahuranec, Onofrej
1999 / 2000: Almáši – Vávra, Lázar, Z. Greško, R. Greško, Kasper, Arvay, Hajdúk, Kurian, Domik, E. Kamenský, Demko (jesenná časť), Varga (jarná časť), Zdechovan, R. Kamenský, Zs. Lipták (jesenná časť), Lukáč, Jakab, Michalko (do októbra 1999), Ivančo, Čillík, Čižmár (obaja jarná časť), Gonos
Jeseň 2000: Maroš Almáši – Vladislav Vávra, Gabriel Lázar, Zdenko Greško, Rastislav Greško, Ján Čižmár, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Milan Hajdúk, Branislav Kurian, Karol Domik, Erich Kamenský, Marián Varga, Miloš Gallo (do 6. kola)
Jar 2001: Ján Dorkin - Milan Hajdúk, Kamil Brnčík, Ľubomír Kasper, Rastislav Greško, Marcel Uharček, Ján Dávid, Martin Repaský, Gabriel Lázar, Róbert Jakab, Marián Varga, Ján Zdechovan, Branislav Kurian, Erich Kamenský, Vladislav Vávra, Zdenko Greško
2001 / 2002: Ján Dorkin – Vladislav Vávra, Gabriel Lázar (jesenná časť), Zdenko Greško, Rastislav Greško, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Milan Pružinský (ZVS jar), Štefan Voloch (ZVS na jar), Milan Hajdúk, Karol Domik, Radoslav Kamenský, Milan Demko, Jaroslav Gonos, Marián Varga, Stanislav Sirka (ZVS jar), Martin Sedlák, Kamil Brnčík (jesenná časť), Pavol Čarnoký, Ján Zdechovan
2002 /2003 : Ján Dorkin, Peter Gemerský – Milan Hajdúk, Róbert Jakab, Rastislav Greško, Ján Zdechovan, Ján Gonos, Jaroslav Gonos, Marcel Uharček, Milan Demko, Matej Oravec, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Július Szöllös, Pavol Čarnoký, Vladislav Vávra, Marián Varga, Marián Šlosár
Jeseň 2003: Dorkin - Arvay, Elek, Hajdúk, Erdöfalvi, J. Zdechovan, Truhan, Uharček, R. Zdechovan, Z. Zdechovan, Vávra, Kasper, Jakab, Ján Gonos, Demko, Jaro Gonos, R. Greško (prvých 7 kôl), Čarnoký, Domik
2013 / 2014: Juraj Kelíšek, Marcel Uharček, Dušan Návoj – Vladislav Vávra, Martin Arvay, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Roman Kováč, Vladimír Kováč, Ján Gonos, Ján Benedikty, Lukáš Poťmák, Ladislav Varga, Samuel Cirbus, Patrik Farkašovský, Miroslav Demeter, Fahrudin Aličkovič, Erik Herchl, Ivan Lörinc, Ladislav Lörinc, Matej Oravec, Ivan Tököly, Tomáš Handlovič, Asmir Cilovič, Kevin Ivanko, Zsolt Barkasz, Jaroslav Gonos, Radovan Čižmár, Ľubomír Orabinec, Kamil Ivanko (jesenná časť)
Jeseň 2014: Kelíšek, L. Fabian – Ľ. Arvay, Martin Arvay, V. Kováč, Cilovič, Barkasz, Handlovič, Cirbus, Vávra, Uharček, Oravec, L. Varga, Benedikty, Herchl, I. Tököly, Demeter, D. Poťmák, Marek Arvay, Hažer, Kamil Ivanko, M. Plačko, Filipovič, Mir. Schvarz, L. Poťmák, Kandráč, Angyal, Jonec, Eliáš, Bodis
Jar 2015: Šofranko, L. Fabian – R. Fabian, L. Fafrák, Cilovič, Handlovič, Zatroch, Demeter, Tokoly, Cirbus, Benedikty, Kevin Ivanko, Oravec, Filipovič, Vávra, Ľ. Arvay, Martin Arvay, D. Poťmák, L. Poťmák
Umiestnenia v tabuľke 2. triedy - Gemer
1957 – 1958 – 10. miesto 24 bodov
1958 – 1959 – 8. miesto 19 bodov
Umiestnenia v tabuľke I. B triedy K – G
1959 - 1960 12. miesto 6 bodov
1994 – 1995 2. miesto 45 bodov
1995 – 1996 3. miesto 44 bodov
1996 – 1997 4. miesto 41 bodov
Umiestnenia v tabuľke V. ligy – JZ
1997 - 1998 1. miesto
Umiestnenia v tabuľke IV. ligy – JUH
1998 – 1999 4. miesto 39 bodov
1999 – 2000 7. miesto 35 bodov
2000 – 2001 7. miesto 44 bodov
2001 – 2002 10. miesto 41 bodov
2002 – 2003 11. miesto 34 bodov
Jeseň 2003 – odstúpenie
Umiestnenia v tabuľke V. ligy K - G
2013 - 2014 11. miesto 29 bodov
2014 - 2015 14. miesto 6 bodov
Pripravil Ing. Š. Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-