Bytča – Jelšava 61, gól: Spišák
Detva – Jelšava 1:1, gól: Gonosz, 200 divákov
Jelšava – Bardejovská Nová Ves 4:0, góly: Pomaj, Kotváč 2, Gonosz, 1000 divákov
Giraltovce – Jelšava 3:1
Jelšava – Vranov 1:1, gól: Szöllös, 700 divákov
Stropkov – Jelšava 2:1, gól: Dacho, 600 divákov
Jelšava – Snina 4:0, góly: Spišák, Pazera, Pomaj, Kotváč, 500 divákov
Čaňa – Jelšava 0:1, 350 divákov
Jelšava – Kysucké Nové Mesto 4:0, Gonosz 2, Pomaj, Benco, 800 divákov
Bardejov – Jelšava 3:2, góly: Kotváč, Szöllös, 400 divákov
Jelšava – Rimavská Sobota 3:1
VSŽ Košice – Jelšava 7:1, góly: Gonosz, 250 divákov
Jelšava – Svidník 2:0, góly: Pomaj, Lukáč, 400 divákov
Výsledky v jarnej časti
Jelšava – Čadca 3:0, góly: Benco, Gonosz, Zdechovan, 700 divákov
Ružomberok – Jelšava 1:1, gól: Szöllös, 400 divákov
Jelšava – Bytča 4:1, góly: Dacho, Pazera, Gömöri, Lukáč, 800 divákov
Jelšava – Detva 1:1, gól: Spišák
Bardejovská Nová Ves – Jelšava 3:2, góly: Gonosz, Szöllös
Jelšava – Giraltovce 1:0, gól: Kotváč, 650 divákov
Vranov – Jelšava 2:1, gól: Gonosz, 300 divákov
Jelšava – Stropkov 2:0, góly: Szöllös, Bobka, 500 divákov
Kysucké Nové Mesto – Jelšava 1:3, góly: Bobka, Gonosz, Kotváč
Jelšava – Čaňa 3:0
Rimavská Sobota – Jelšava 1:0, 1100 divákov
Jelšava – Bardejov 3:1, góly: Zdechovan, Spišák, Gallo
Jelšava – VSŽ Košice 1:2, gól: Gonosz
Svidník – Jelšava 2:0
Konečná tabuľka II. SNL skupiny východ
| 1. | Stropkov | 30 | 17 | 8 | 5 | 57:32 | 42 |
| 2. | Rimavská Sobota | 30 | 14 | 7 | 9 | 31:31 | 35 |
| 3. | Giraltovce | 30 | 15 | 3 | 12 | 44:40 | 30 |
| 4. | JELŠAVA | 30 | 14 | 4 | 12 | 54:44 | 32 |
| 5. | Snina | 30 | 14 | 4 | 12 | 54:44 | 32 |
| 6. | Bytča | 30 | 14 | 3 | 13 | 49:43 | 31 |
| 7. | Bardejov | 30 | 12 | 7 | 11 | 41:39 | 31 |
| 8. | VSŽ Košice | 30 | 12 | 6 | 12 | 51:43 | 30 |
| 9. | Ružomberok | 30 | 11 | 8 | 11 | 36:43 | 30 |
| 10. | Bardejovská Nová Ves | 30 | 12 | 6 | 12 | 33:46 | 30 |
| 11. | Detva | 30 | 11 | 7 | 12 | 38:37 | 29 |
| 12. | Čadca | 30 | 12 | 5 | 13 | 33:34 | 29 |
| 13. | Svidník | 30 | 11 | 7 | 12 | 24:26 | 29 |
| 14. | Čaňa | 30 | 10 | 9 | 11 | 32:38 | 25 |
| 15. | Vranov | 30 | 7 | 11 | 12 | 36:38 | 25 |
| 16. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 3 | 7 | 20 | 22:47 | 13 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.