Bytča – Jelšava 61, gól: Spišák
Detva – Jelšava 1:1, gól: Gonosz, 200 divákov
Jelšava – Bardejovská Nová Ves 4:0, góly: Pomaj, Kotváč 2, Gonosz, 1000 divákov
Giraltovce – Jelšava 3:1
Jelšava – Vranov 1:1, gól: Szöllös, 700 divákov
Stropkov – Jelšava 2:1, gól: Dacho, 600 divákov
Jelšava – Snina 4:0, góly: Spišák, Pazera, Pomaj, Kotváč, 500 divákov
Čaňa – Jelšava 0:1, 350 divákov
Jelšava – Kysucké Nové Mesto 4:0, Gonosz 2, Pomaj, Benco, 800 divákov
Bardejov – Jelšava 3:2, góly: Kotváč, Szöllös, 400 divákov
Jelšava – Rimavská Sobota 3:1
VSŽ Košice – Jelšava 7:1, góly: Gonosz, 250 divákov
Jelšava – Svidník 2:0, góly: Pomaj, Lukáč, 400 divákov
Výsledky v jarnej časti
Jelšava – Čadca 3:0, góly: Benco, Gonosz, Zdechovan, 700 divákov
Ružomberok – Jelšava 1:1, gól: Szöllös, 400 divákov
Jelšava – Bytča 4:1, góly: Dacho, Pazera, Gömöri, Lukáč, 800 divákov
Jelšava – Detva 1:1, gól: Spišák
Bardejovská Nová Ves – Jelšava 3:2, góly: Gonosz, Szöllös
Jelšava – Giraltovce 1:0, gól: Kotváč, 650 divákov
Vranov – Jelšava 2:1, gól: Gonosz, 300 divákov
Jelšava – Stropkov 2:0, góly: Szöllös, Bobka, 500 divákov
Kysucké Nové Mesto – Jelšava 1:3, góly: Bobka, Gonosz, Kotváč
Jelšava – Čaňa 3:0
Rimavská Sobota – Jelšava 1:0, 1100 divákov
Jelšava – Bardejov 3:1, góly: Zdechovan, Spišák, Gallo
Jelšava – VSŽ Košice 1:2, gól: Gonosz
Svidník – Jelšava 2:0
Konečná tabuľka II. SNL skupiny východ
| 1. | Stropkov | 30 | 17 | 8 | 5 | 57:32 | 42 |
| 2. | Rimavská Sobota | 30 | 14 | 7 | 9 | 31:31 | 35 |
| 3. | Giraltovce | 30 | 15 | 3 | 12 | 44:40 | 30 |
| 4. | JELŠAVA | 30 | 14 | 4 | 12 | 54:44 | 32 |
| 5. | Snina | 30 | 14 | 4 | 12 | 54:44 | 32 |
| 6. | Bytča | 30 | 14 | 3 | 13 | 49:43 | 31 |
| 7. | Bardejov | 30 | 12 | 7 | 11 | 41:39 | 31 |
| 8. | VSŽ Košice | 30 | 12 | 6 | 12 | 51:43 | 30 |
| 9. | Ružomberok | 30 | 11 | 8 | 11 | 36:43 | 30 |
| 10. | Bardejovská Nová Ves | 30 | 12 | 6 | 12 | 33:46 | 30 |
| 11. | Detva | 30 | 11 | 7 | 12 | 38:37 | 29 |
| 12. | Čadca | 30 | 12 | 5 | 13 | 33:34 | 29 |
| 13. | Svidník | 30 | 11 | 7 | 12 | 24:26 | 29 |
| 14. | Čaňa | 30 | 10 | 9 | 11 | 32:38 | 25 |
| 15. | Vranov | 30 | 7 | 11 | 12 | 36:38 | 25 |
| 16. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 3 | 7 | 20 | 22:47 | 13 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a