Radzovce – Hajnáčka 4:1, gól: Kovács
Čebovce – Hajnáčka 1:4, góly: Laššák, Zibrin 2, Kovács
Hajnáčka – Ožďany 6:0, góly: Bálint, Kovács, Zibrin, Múčik 2, Šťavina
V. Krtíš – Hajnáčka 4:1, gól: Ruszó
Hajnáčka – Málinec 4:1, góly: Kovács 2, Ruszó, Múčik
Hnúšťa – Hajnáčka 3:1, gól: Múčik
Hajnáčka – Revúca 4:2, góly: Kovács 2, Múčik, Uhrín
Santrio Láza – Hajnáčka 2:4, góly: Múčik, Molnár 3
Vinica – Hajnáčka 2:1, gól: Múčik
Olováry – Hajnáčka 4:0
Hajnáčka – Sklabiná 1:2, gól: vlastný Šťavina
Jesenské – Hajnáčka 0:2, góly: Uhrín, Múčik
Hajnáčka – Cinobaňa 6:1, góly: Kovács 2, Múčik 2, Molnár, Zibrin
Jarná príprava
SBTC Salgótarján – Hajnáčka 2:1
Poltár – Hajnáčka 3:3
Veľký Blh – Hajnáčka 0:2
Fiľakovo – Hajnáčka 6:3
Hajnáčka – Kráľ 10:1
Jarná časť
Hajnáčka – Radzovce 1:0, gól: Kovács
Hajnáčka – Čebovce 2:1, góly: Illés, Šťavina
Ožďany – Hajnáčka 1:4, góly: Molnár 2, Zibrin 2
Hajnáčka – V. Krtíš 4:3, góly: Iskra 3, Uhrín
Málinec – Hajnáčka 3:1, gól: Kovács
Hajnáčka – Hnúšťa 5:4, góly: Iskra, Múčik 3, vlastný
Revúca – Hajnáčka 5:0
Hajnáčka – Vinica 3:1, góly: Molnár, Wereszký
Hajnáčka – Olováry 4:1, góly: Illés 3, Zibrin
Sklabiná – Hajnáčka 0:4, góly: Kovács 2, Iskra, Šťavina
Hajnáčka – Jesenské 3:4, góly: Molnár, Kovács, Šťavina
Cinobaňa – Hajnáčka 0:4, góly: Uhrín, Kovács 2, Šťavina
Prehľad strelcov:
1: Bálint, Wereczký, Farkaš
2: Ruszó, Laššák
4: Illés
6: Šťavina
7: Zibrin
10: Molnár, Kovács, Iskra
14: Múčik
Konečná tabuľka 5. ligy SsFZ – D. skupina
| 1. | OFK Olováry | 26 | 17 | 4 | 5 | 98:40 | 55 |
| 2. | OŠK Radzovce | 26 | 16 | 3 | 7 | 74:35 | 51 |
| 3. | FC 98 Hajnáčka | 26 | 17 | 0 | 9 | 74:47 | 51 |
| 4. | FK Jesenské | 26 | 16 | 3 | 7 | 56:36 | 51 |
| 5. | TJ Jednota Málinec | 26 | 14 | 5 | 7 | 51:31 | 47 |
| 6. | TJ Santrio Láza | 26 | 17 | 1 | 8 | 56:36 | 45 |
| 7. | MFK Baník Veľký Krtíš | 26 | 14 | 3 | 9 | 54:38 | 45 |
| 8. | TJ Vinohrad Čebovce | 26 | 10 | 4 | 12 | 37:41 | 34 |
| 9. | ŠK Vinica | 26 | 9 | 4 | 13 | 42_56 | 31 |
| 10. | MFK Revúca | 26 | 11 | 0 | 15 | 55:53 | 30 |
| 11. | FK Iskra Hnúšťa | 26 | 9 | 3 | 14 | 40:57 | 30 |
| 12. | Cinobanský športový klub | 26 | 7 | 1 | 18 | 34:77 | 22 |
| 13. | TJ Družstevník Sklabiná | 26 | 7 | 1 | 18 | 25:71 | 22 |
| 14. | TJ Ožďany | 26 | 1 | 2 | 23 | 20:98 | 5 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.