Prípravný zápas Selce – Jelšava 1:1, gól: Figúr
Slovenský pohár: Jelšava – Ružomberok 1:3, gól: Boroš
Jeseň 1990
Stropkov – Jelšava 1:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Leng, Dzura, Marchevský, Fatľa, Bobka, Zdechovan, Michlík, striedal Boroš
Jelšava – Levice 1:1, gól: Figúr
Hurbanovo – Jelšava 3:0
Trnava – Jelšava 3:0
Jelšava – Lokomotíva 0:3
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Leng, Fatľa, Hamšík, Marchevský, Zdechovan, Putera, Boroš, striedali Dzura, Michlík
Michalovce – Jelšava 0:2, góly: Michlík, Putera
Jelšava – Spoje 2:0, góly: Marchevský 2
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Regec, Marchevský, Fatľa, Hamšík, Dzura, Putera, Michlík, striedal Zdechovan
VSS – Jelšava 2:0
Jelšava – Šaľa 2:1, góly: Figúr, Marchevský
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Regec, Boskovič, Marchevský, Fatľa, Hamšík, Michlík, Putera, striedali Dzura, Baláž
Žilina – Jelšava 4:1, gól: Marchevský
Jelšava – Pov. Bystrica 1:0, gól: Michlík
Senica – Jelšava 1:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Regec, Leng, Boskovič, Fatľa, Marchevský, Michlík, Hamšík, striedali Dzura, Baláž
Jelšava – Senec 0:1
Humenné – Jelšava 4:0
Jelšava: Schmiedl – Dzura, Spišák, Lukáč, Regec, Michlík, Boskovič, Fatľa, Putera, Marchevský, Hamšík, striedali Baláž, Leng
Jelšava – ŠKP 1:1, gól: Dzura
Jelšava: Kováč – Dzura, Spišák, Lukáč, Regec, Leng, Marchevský, Fatľa, Michlík, Hamšík, Putera, striedali Boskovič, Bobka
Jar 1991
Jelšava – Stropkov 1:0, gól: Marchevský
Levice – Jelšava 2:0
Jelšava: Kováč - Barna, Lukáč, Dzura, Regec, Balon, Slobodník, Fatľa, Marchevský, Bobka, Putera, striedali Michlík, Palík
Jelšava – Hurbanovo 4:0, góly: Putera, Michlík, Slobodník, Balon
Jelšava – Trnava 1:0, gól: Putera
Lokomotíva – Jelšava 2:2, góly: Fatľa, Lukáč
Jelšava – Michalovce 1:0, gól: Baláž
Spoje – Jelšava 0:2, góly: Palík, Michlík
Jelšava – VSS 2:0, góly: Lukáč, Dzura
Šaľa – Jelšava 5:0
Jelšava – Žilina 1:0, gól: Michlík
Pov. Bystrica – Jelšava 1:0
Jelšava – Senica 2:1, góly: Putera, Dzura
Senec – Jelšava 0:0
Jelšava – Humenné 1:0, gól: Dzura
ŠKP – Jelšava 0:0
|
Tabuľka po jesennej časti
|
Konečná tabuľka
|
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.