Po jeseni došlo k zmene v zložení výboru, novým predsedom sa stal Ing. Martin Gallík. Novými členmi výboru boli: Ondrej Šimon, Štefan Gazdík a Jaroslav Hajči. Mužstvo nemalo trénera, poverený bol najlepší hráč Gustáv Keršák. Z kádra odišli Gejza Valentko a Roman Lipták do Dobšinej, Vlastimil Cangár tragicky zahynul, a naopak novými hráčmi sa stali Ľubomír Kasper a Ľubomír Arvay z Betliara. Z dorastu mali striedavý štart Lukáš Dovec a brankár Roman Nemec. K oslabeniu kádra došlo aj v priebehu jarnej časti, keď po prvom jarnom kole sa vzdal brankár Jaroslav Plačko a neskôr sa zranili Ján Kravec a Stanislav Drábik. Mužstvo na jar vyhralo len doma s Dedinkami a v Kružnej, teda získalo len šesť bodov a obsadilo v tabuľke 13. miesto (Kunova Teplica sa po jeseni odhlásila).
Gemerská Poloma
Výbor pracoval v zložení: Ján Chanas (predseda), Stanislav Chochol (tajomník) a trénermi boli Marián Ferenc a Július Benedik. Z predošlej sezóny už v kádri neboli Ladislav Jozefčák, Peter Šimon a Alexander Kovács. Naopak hosťovanie trvalo Branislavovi Kurianovi z Rudnej. Mužstvo bolo jesenným lídrom. Niečo však naznačili domáca remíza s Rudnou a domáca prehra s Nižnou Slanou, napriek tomu skončilo mužstvo prvé v tabuľke. Po jeseni tréner Ferenc odstúpil. V jarnej časti sa posilami stali Martin Szoják z Rožňavy a Štefan Forgáč z Dobšinej. Naopak odišiel Branislav Kurian do Rudnej. Mužstvo získalo len šesť bodov a skončilo tak v strede tabuľky.
Vlachovo
Predsedom klubu bol Juraj Kováč, ďalší členovia boli Jozef Varga, Ján Gecelovský, Ondrej Marciš, Dušan Hajdúk, Igor Leško, Dušan Elexa, Peter Hricko, Pavol Hajdúk. Trénerom dospelých bol Ján Hajdúk, trénerom dorastu Ján Pitoňák a trénerom žiakov Miloslav Gál. Mužstvo po jeseni zimovalo na 13. priečke, pred jarou však doplnili káder traja brankári: Ján Vysoký, Ondrej Romok a Dušan Návoj, novými hráčmi do poľa boli Milan Hajdúk a Róbert Jakab z Betliara, ktorý sa po jeseni odhlásil zo 4. ligy. Z kádra odišiel len Milan Lukáč do Dobšinej. Mužstvo malo úspešnú jar a poskočilo v tabuľke o niekoľko priečok vyššie.
Jablonov nad Turňou
Predsedom bol Ing. František Kusztván, tajomníkom Albert Tóth a hrajúcim trénerom sa stal Marián Krompaský. Mužstvo zimovalo na 12. mieste, preto došlo k posilneniu. Novými hráčmi sa stali Gabriel Molnár, Gabriel Veverica, Marián Krompaský a Štefan Szciranka. Odišiel len Tibor Kardoš. Mužstvo sa na jar zlepšilo v defenzíve a rovnako sa posunulo v tabuľke vyššie.
Rudná
Predsedom bol Ladislav Nagy. Okrem neho výbor tvorili: Peter Kiss, Ing. Tibor Oravec, Gabriela Máteová, Štefan Krupinský, Barnabáš Kiss, Július Kerekeš, Štefan Burkovský. Trénerom bol Ferdinand Drenko. Mužstvo bolo po jeseni v strede tabuľky, z kádra odišiel Haluška, naopak novými hráčmi boli Peter Milko, Oliver Dávid a Branislav Kurian. Cieľom bolo skončiť do šiesteho miesta, čo sa podarilo.
Plešivec
Predsedom bol Ladislav Nagy, ďalšími členmi výboru boli Oto Badin, Ondrej Skokan st. a Štefan Ször. Po jesennej časti bol na 2. mieste tabuľky. Cieľom do odvety bolo pohybovať sa na popredných priečkach, čo sa podarilo. Z kádra po jesennej časti odišiel Attila Kovács a naopak zo ZVS prišiel Leonard Horváth. Mužstvo si zaslúžene vybojovalo postup do V. ligy – JZ.
|
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
Poznámka: Kunova Teplica sa po jeseni odhlásila |
|
Prehľad najlepších strelcov vybraných mužstiev
Najlepší strelec Nižnej Slanej: 9 gólov: Roman Lipták (za jesennú časť) a Gustáv Keršák
Najlepší strelec Gem. Polomy: 21 gólov: Zdenko Greško – zároveň najlepší strelec ročníka
Najlepší strelec Vlachova: 16 gólov: Ján Lipták
Najlepší strelec Jablonova n. / T. : 6 gólov: Patrik Pál-Balázs a Marián Krompaský
Najlepší strelec Rudnej: 10 gólov: Patrik Haluška
Najlepší strelec Plešivca: 15 gólov: Attila Pulen
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.