Jeseň
Vlachovo – Drnava 0:4 (0:3), Góly: Mázik, Rencsok 2, P. Búlik (11 m)
Drnava – Jablonov n/T 5:4 (1:1) , Góly: Rencsok 2, Dókuš, P. Búlik 2
Rudná – Drnava 2:2 (1:1), Góly: Rencsok 2
Štítnik – Drnava 3:4 (2:2), Góly: Bakoš (vlastný) - Mázik 2 , Rencsok 2
Bohúňovo – Drnava 4:3 (1:1) , Góly: Rencsok 2, Jak. Maliňák
Drnava – Honce 2:4 (0:1), Góly: Jak. Maliňák, P. Búlik
Dedinky – Drnava 2:3 (2:1), Góly: Rencsok, Ičo, P. Búlik (11 m)
Slavošovce – Drnava 0:3 kont.
Hrhov – Drnava 1:5 (0:4), Góly: R. Znak, R. Dókuš, Rencsok, Búlik, Mázik
Drnava – Dlhá Ves 5:1 (3:1), Góly: P. Búlik 3, Kömlei, J. Maliňák
Drnava – Rož. Bystré 1:2 (0:1), Góly: Rencsok
Drnava – V. Slaná 1:1(1:1), Gól: Bakoš
Drnava – Krh. Dlhá Lúka 4:2 (4:0), Góly: Rencsok 2, Mázik 2
Drnava – Vlachovo 3:0 (3:0) Góly: Ičo, P. Búlik, Mázik
Zimná príprava
Drnava – dorast Hrhov 1:3
Jar
Drnava – Bohúňovo 4:1 (3:0), Góly: Rencsok 3, P. Búlik
Drnava – Slavošovce 12:0 (4:0), Góly: B. Šoltés, Rencsok 7, R. Dókuš 2, K. Šoltés, Ľ. Karalo (vlastný)
Vyšná Slaná – Drnava 3:4 (1:1), Góly: E. Polyák (vlastný) – P. Búlik, Mázik, Rencsok, M. Maliňák
Jablonov – Drnava 2:1 (0:1), Gól: K. Šoltés
Drnava – Hrhov 2:2 (1:1), Góly: Rencsok 2
Honce – Drnava 1:3 (0:3), Góly: M. Maliňák (vlastný) - Rencsok, Mázik, Búlik
Dlhá Ves – Drnava 0:6 (0:3), Góly: Rencsok 4, Mázik, Maliňák
Rož. Bystré – Drnava 2:0 (1:0)
Drnava – Štítnik 5:0 (3:0), Góly: Mázik 2, Rencsok, Búlik, J. Görgei
Drnava – Dedinky 5:3 (2:0), Góly: P. Búlik 4 (2 z 11 m), K. Šoltés
Krh. Dlhá Lúka – Drnava 5:3 (3:1), Góly: Búlik 2 (1 z 11 m), Rencsok
Drnava – Rudná 1:1 (1:0), Gól: Rencsok
Najlepší strelci:
36 gólov - Jozef Rencsok, zároveň najlepší strelec ročníka
20 gólov - Peter Búlik
|
Tabuľka po jesennej časti
|
Konečná tabuľka
|
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.