FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Vo výbore boli Peter Revay (predseda a vedúci mužstva), Anton Horváth (tajomník) a František Korfanta (tréner). Po jesennej časti bolo mužstvo na 7. mieste. Z kádra odišli Knižka a Kalkahus. Cieľom bolo skončiť do šiesteho miesta. Dedinky odohrali štyri prípravné zápasy.
Družstevník Vyšná Slaná
Výbor pracoval v zložení: Ján Krupár (predseda) a Dušan Gallo (tréner a vedúci mužstva). Po jeseni klub zimoval na 3. mieste. Cieľom bolo zlepšiť výsledky v zápasoch vonku. V kádri došlo k malým zmenám – prišiel Maroš Vido a odišli Ondrej Liptai, Ondrej Romok a Ján Vysoký. Mužstvo odohralo štyri prípravné zápasy a zúčastnilo sa aj halového turnaja.
FK Apex Kružná
Výbor tvorili: Ondrej Fabian – predseda, Ondrej Lipták – podpredseda, Tibor Kamzík – hospodár, Vojtech Sarkány – vedúci mužstva, Róbert Kováč – tréner, Róbert Imre st. – vedúci mužstva dorastu, František Parditka, Róbert Bacso, Zoltán Šimon a Erich Fabian – všetci členovia. Cieľom bolo bodovať v domácich zápasoch a skončiť do 10. miesta. Klub odohral tri prípravné zápasy. Z kádra cez zimný prestupový termín odišiel Ďurán – Bašták.
FK Lipovník
Predsedom bol Róbert Luspaj, tajomníkom Oto Mihók a trénerom Zoltán Šalamon. Klub zimoval na 3. mieste. Cez zimu káder doplnili Klinko, Hundža a Parditka. Cieľom bolo skončiť do 7. miesta. Lipovník odohral dva prípravné zápasy.
FK Zlatý Klas Dlhá Ves
Predsedom bol Ladislav Novák, vedúcim mužstva Július Flander a trénerom Alexander Pavlínyi. Po jeseni zimovala na 10. priečke. Cieľom do odvety bolo skončiť do 8. miesta. V kádri k zmenám nedošlo. Dlhá Ves odohrala tri prípravné zápasy a zúčastnila sa aj halového turnaja v Plešivci.
FC Dobšiná
Novými hráčmi na jar sa stali Milan Lukáč z Vlachova, Gejza Valentko a Roman Lipták z Nižnej Slanej. Po jeseni zimovala na 4. priečke. Dobšiná odohrala štyri prípravné zápasy.
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Gem. Poloma | 14 | 10 | 3 | 1 | 34:16 | 33 |
| 2. | Plešivec | 14 | 10 | 0 | 4 | 37:14 | 30 |
| 3. | Dobšiná | 14 | 8 | 2 | 4 | 37:26 | 26 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 0 | 5 | 30:14 | 24 |
| 5. | Lipovník | 14 | 8 | 0 | 6 | 30:28 | 24 |
| 6. | Rudná | 14 | 7 | 3 | 4 | 23:21 | 24 |
| 7. | Dedinky | 13 | 7 | 1 | 5 | 45:25 | 22 |
| 8. | Brzotín | 14 | 7 | 1 | 6 | 35:24 | 22 |
| 9. | Kružná | 14 | 5 | 3 | 6 | 29:29 | 18 |
| 10. | Dlhá Ves | 14 | 5 | 2 | 7 | 20:22 | 17 |
| 11. | Nižná Slaná | 14 | 5 | 2 | 7 | 28:33 | 17 |
| 12. | Jablonov n/T. | 14 | 4 | 1 | 9 | 22:40 | 13 |
| 13. | Vlachovo | 14 | 3 | 1 | 10 | 24:32 | 10 |
| 14. | Kunova Teplica | 14 | 0 | 1 | 11 | 11:81 | 1 |
Poznámka: Kunova Teplica sa po jeseni odhlásila.
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 24 | 16 | 2 | 6 | 57:24 | 50 |
| 2. | Dobšiná | 24 | 15 | 3 | 6 | 65:38 | 48 |
| 3. | Lipovník | 24 | 14 | 3 | 7 | 56:41 | 45 |
| 4. | Vyšná Slaná | 24 | 14 | 1 | 9 | 52:35 | 43 |
| 5. | Dedinky | 24 | 12 | 1 | 11 | 64:56 | 37 |
| 6. | Rudná | 24 | 11 | 4 | 9 | 39:45 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 24 | 11 | 3 | 10 | 44:49 | 36 |
| 8. | Brzotín | 24 | 9 | 4 | 11 | 40:31 | 31 |
| 9. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 35:45 | 27 |
| 10. | Vlachovo | 24 | 8 | 2 | 14 | 54:50 | 26 |
| 11. | Jablonov n(/T. | 24 | 8 | 1 | 15 | 32:61 | 25 |
| 12. | Kružná | 24 | 8 | 3 | 13 | 41:51 | 24 |
| 13. | Nižná Slaná | 24 | 6 | 2 | 16 | 34:66 | 20 |
Poznámky:
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Dobšiná - Gemerská Poloma v prospech Dobšinej. Výsledok 4:0 ostáva v platnosti. Dobšinej priznáva 3 b.
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Nižná Slaná - Brzotín 0:3 v prospech Brzotína. Brzotínu priznáva 3 b.
Prehľad najlepších strelcov vybraných mužstiev:
Vyšná Slaná: 16 – Krištof
Dobšiná: 18 – R. Lipták
Lipovník: 14 – Klinko
Dedinky: 15 – M. Chabada
Kružná: 8 - Kerekeš
Dlhá Ves: 6 – Blatník, R. Ferdinand
Brzotín: 7 – G. Dókuš
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).