Bohúňovo - Jablonov n/T 2:0, góly: Kovács, Borbély
Bohúňovo - Hrhov 2:4, góly: Csík, Demeter
Bohúňovo - Vlachovo 3:0, góly: Dorkin 2, Demeter
Rudná – Bohúňovo 5:0
Bohúňovo – Krh. Dlhá Lúka 1:2, gól: Doboš
Dedinky – Bohúňovo 1:1, gól: Csík
Bohúňovo – V. Slaná 2:3, góly: Izák, Borbély
Štítnik – Bohúňovo 3:1, gól: Ferencz
Bohúňovo – Drnava 4:3, góly: Demeter, Ferencz 2, Csík
Dlhá Ves – Bohúňovo 1:4, góly: Illés 3, Dorkin
Bohúňovo – Rožň. Bystré 1:1, gól: Doboš
Bohúňovo – Honce 4:0, góly: Doboš, Kulik, Ferencz, Dorkin
Slavošovce – Bohúňovo 2:4, góly: Dorkin, Illés, Váradi, Csík
Predohrávka: Jablonov n/T – Bohúňovo 2:1, gól: Csík
Výsledky na jar
Hrhov – Bohúňovo 2:1, gól: Borbély
Vlachovo – Bohúňovo 3:0
Bohúňovo – Rudná 1:3, gól: Antony
Krh . Dlhá Lúka – Bohúňovo 6:1, gól: Borbély
Bohúňovo – Dedinky 0:1
V. Slaná – Bohúňovo 3:0 kont.
Bohúňovo – Štítnik 1:0, gól: Antony
Drnava – Bohúňovo 4:1, gól: Váradi
Bohúňovo – Dlhá Ves 1:1, gól: Király
Rožň. Bystré – Bohúňovo 2:0
Honce – Bohúňovo 0:3, góly: Kovács 2, Borbély
Bohúňovo – Slavošovce 4:1, góly: Csík 2, Izák, Kovács
Najlepší strelci: 6 gólov: Csík, Borbély
Tabuľka po jesennej časti
| 1. | Rudná | 14 | 12 | 1 | 1 | 41:16 | 37 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 10 | 1 | 3 | 64:22 | 31 |
| 3. | Vyšná Slaná | 14 | 9 | 2 | 3 | 46:23 | 29 |
| 4. | Rožň. Bystré | 14 | 8 | 3 | 3 | 35:18 | 27 |
| 5. | Drnava | 12 | 7 | 2 | 3 | 39:24 | 23 |
| 6. | Honce | 14 | 7 | 2 | 5 | 26:39 | 23 |
| 7. | Jablonov n/T | 14 | 7 | 0 | 7 | 32:30 | 21 |
| 8. | Dlhá Ves | 14 | 7 | 0 | 7 | 33:42 | 21 |
| 9. | Bohúňovo | 13 | 5 | 2 | 6 | 26:25 | 17 |
| 10. | Štítnik | 14 | 5 | 0 | 9 | 36:31 | 15 |
| 11. | Slavošovce | 12 | 3 | 1 | 8 | 14:46 | 10 |
| 12. | Vlachovo | 14 | 3 | 0 | 11 | 19:42 | 9 |
| 13. | Hrhov | 14 | 2 | 2 | 10 | 23:48 | 8 |
| 14. | Dedinky | 13 | 1 | 2 | 10 | 16:44 | 5 |
Konečná tabuľka
| 1. | Rudná | 26 | 20 | 3 | 3 | 78:30 | 63 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 110:44 | 57 |
| 3. | Drnava | 26 | 16 | 4 | 6 | 91:46 | 52 |
| 4. | Rožň. Bystré | 26 | 15 | 3 | 8 | 71:36 | 48 |
| 5. | Vyšná Slaná | 26 | 14 | 3 | 9 | 75:48 | 45 |
| 6. | Jablonov n/T | 26 | 13 | 0 | 13 | 56:53 | 39 |
| 7. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:71 | 37 |
| 8. | Štítnik | 26 | 11 | 3 | 12 | 77:50 | 36 |
| 9. | Hrhov | 26 | 10 | 4 | 12 | 48:64 | 34 |
| 10. | Honce | 26 | 10 | 2 | 14 | 48:89 | 32 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 43:53 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 7 | 1 | 18 | 35:76 | 22 |
| 13. | Dedinky | 26 | 4 | 6 | 16 | 41:78 | 18 |
| 14. | Slavošovce | 26 | 4 | 1 | 21 | 33:122 | 13 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.