MFK Dobšiná
Príchody oproti predošlej sezóne: D. Turzák, A. Labuda
OFK Vyšná Slaná
Príchody oproti predošlej sezóne: J. Želinský, R. Želinský, M. Benedikty, Jerguš Barnák
Sokol Pača
Príchody oproti predošlej sezóne: Kollárik, Drenko, Farkaš, Mikolaj, Lapoš, Fazekaš, Klinko, Toplanský, Štefánik
FK Baník Drnava
Kapitán FK Baník Drnava Kilián Šoltés: „Snažili sme sa po dlhej prestávke dať mužstvo dokopy, a hlavne by sme chceli nadviazať na predchádzajúce sezóny. Máme rovnaké mužstvo, pár hráčov sa pridalo z dorastu, budeme sa snažiť umiestniť čo najlepšie. Letná príprava prebehla celkom dobre, ale neboli sme v najsilnejšom zložení v žiadnom zo zápasov, mali sme mini turnaj v Drnave, kde sme skončili prví pred Lipovníkom a Drnavou U19. Na Memoriáli Mariána Šlosára sme skončili druhí, ale zo zostavy chýbala takmer polovica hráčov a na finále s Betliarom sme nemali. Herne aj fyzicky sme boli lepší, ale brali sme to ako prípravu na sezónu. Výsledky zatiaľ vypovedajú o tom, že dlhá prestávka nás bohužiaľ postihla a nie sme zohratí, ale dúfam, že sa to zlepší a určite fanúšikov nesklameme pekným futbalom. “
Najstarší hráči v jednotlivých mužstvách:
Betliar: Miloš Gallo, Ján Čižmár (obaja po 47 rokov)
ŠK Polom Gemerská Poloma: Ľ. Hatvaník, R. Polyák (obaja po 44 rokov)
MFK Dobšiná: J. Strelka (51 rokov)
Vyšná Slaná: Jozef Barnák (51 rokov)
Pača: Ľ. Gajdoš (45 rokov)
Dlhá Ves: M. Havrlent (42 rokov)
Rudná / Rožňava B: S. Székely (48 rokov)
Krh. Dlhá Lúka: O. Kerekeš (52 rokov)
Drnava: J. Barczi (49 rokov)
Hrhov: A. Bartók (41 rokov)
Rakovnica: P. Szöllös (37 rokov)
Gemerská Hôrka: J. Šálek (43 rokov)
Rožň. Bystré: P. Minčík (47 rokov)
Lipovník: Š. Dányi (51 rokov)
TABUĽKA DOMÁCICH ZÁPASOV 6. LIGY PO 11. KOLE:
| 1. | Baník Rožňavské Bystré | 6 | 6 | 0 | 0 | 15:5 | 18 |
| 2. | ZK Dlhá Ves | 5 | 4 | 1 | 0 | 26:2 | 13 |
| 3. | OFK Vyšná Slaná | 5 | 4 | 1 | 0 | 22:3 | 13 |
| 4. | Tatran Betliar | 5 | 4 | 1 | 0 | 17:4 | 13 |
| 5. | FK Lipovník | 5 | 4 | 0 | 1 | 22:12 | 12 |
| 6. | FK Hrhov | 5 | 2 | 3 | 0 | 18:10 | 9 |
| 7. | FK Gemerská Hôrka | 5 | 3 | 0 | 2 | 11:8 | 9 |
| 8. | Baník Rakovnica | 4 | 2 | 1 | 1 | 11:12 | 7 |
| 9. | Sokol Pača | 4 | 2 | 0 | 2 | 8:10 | 6 |
| 10. | Rudná | 6 | 2 | 0 | 4 | 9:20 | 6 |
| 11. | Baník Drnava | 4 | 1 | 0 | 3 | 12:12 | 3 |
| 12. | Polom Gem. Poloma | 4 | 1 | 0 | 3 | 5:8 | 3 |
| 13. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 4 | 1 | 0 | 3 | 9:14 | 3 |
| 14. | MFK Dobšiná | 3 | 0 | 1 | 2 | 5:7 | 1 |
Naj...
Najlepšie mužstvo vonku: Vyšná Slaná a Dlhá Ves po 12 bodov
Najlepšie mužstvo doma: Rož. Bystré 18 bodov
Najlepší útok: Dlhá Ves
Najlepšia obrana: Vyšná Slaná
Najlepší strelec 6. ligy: Patrik Mičinský – Dlhá Ves – 16 gólov
Najviac odohrali: Adam Rochl, Róbert Rochl (obaja Rož. Bystré)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.