FK Apex Kružná
Klub účinkoval v V. lige – JZ v sezóne 1999/2000, po roku však vypadol do 1. triedy. V 1. triede pôsobil v rokoch 2000 – 2005, kedy obsadil poslednú priečku a vypadol do 2. triedy. V 2. triede pôsobil do roku 2007, kedy ju vyhral a vrátil sa do 1. triedy. Tam však hral iba jeden rok a opäť vypadol do 2. triedy. V roku 2010 vyhral 2. triedu a začal pôsobiť v najvyššej okresnej súťaži. V roku 2011 sa odhlásila z 1. triedy, ale od ďalšieho ročníka hrala 2. triedu. V roku 2016 vyhrala 2. triedu a hrala 1. triedu do roku 2019, kedy došlo k zániku FK.
ŠK Jablonov nad Turňou (v V. lige účinkoval pod názvom FK Slovtranszgas )
Klub účinkoval v V. lige – JZ v rokoch 1998 – 2003. Potom pôsobil len v 1. triede do roku 2018, kedy zanikol.
FK Plešivec
Klub hral dvakrát V. ligu – JZ (2004/2005 a 2006/2007). Potom pôsobil v 1. triede do roku 2011, kedy vypadol do 2. triedy. V 2. triede pôsobil do roku 2015, kedy zanikol. Potom došlo k obnove FK, ale neskôr k zániku FK (rok 2020).
FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Klub hral V. ligu – JZ v sezóne 2005/2006, po roku vypadol do okresu. V 1. triede pôsobil do roku 2010. Potom došlo k vypadnutiu do 2. triedy. Neskôr vyhral 2. triedu, ale v priebehu jesene 2014 došlo k odhláseniu z 1. triedy.
FK Kovo Kunova Teplica
Tento klub viackrát pôsobil v V. lige – JZ (1997/1998, 1998/1999, 2000/2001). Po poslednom vypadnutí vyhrala 1. triedu, ale postup odmietla. V nasledujúcej sezóne skončila druhá. V roku 2003 došlo k fúzii so Štítnikom, po jeseni došlo k odhláseniu z 1. triedy. Za zmienku stojí pokus o obnovu, keď v 7. lige hrala Pašková / K. Teplica, aj ten klub však zanikol.
FK Baník Štítnik
Klub postúpil do V. ligy – JZ v roku 2002 z tretej priečky 1. triedy, keďže K. Teplica a Lipovník nemali záujem hrať vyššiu súťaž. Od roku 2003 hrával v V. lige – JZ pod názvom Štítnik K. T. do roku 2006, kedy ju vyhral. Po účinkovaní v IV. lige – JUH (2006 – 2011) musel klub začínať od 2. triedy. V roku 2013 postúpil do 1. triedy, kde účinkoval. Na jar 2015 sa odhlásil zo súťaže. K obnove došlo v roku 2015, neskôr v sezóne 2016/2017 boli v obci dva kluby, potom však došlo k zániku.
FK Baník Nižná Slaná
Klub účinkoval v V. lige – JZ v sezóne 2001/2002, obsadil 11. miesto, ktoré však na udržanie nestačilo. Potom pôsobil v 1. triede do 4. kola jesene 2004, kedy sa odhlásil z 1. triedy. V roku 2005 sa prihlásil do 2. triedy, kde účinkoval do roku 2015, kedy ju vyhral. Po ročnom pôsobení v 1. triede však došlo k zániku klubu v kategórii dospelých a neskôr aj v kategórii prípravka.
FK Tatran Betliar
Tento klub vyhral najvyššiu okresnú súťaž v roku 1994. V V. lige pôsobil do roku 1998, kedy ju vyhral. Potom pôsobil v IV. lige – JUH do jesene 2003, kedy došlo k odhláseniu. Klub začal pôsobiť v 1. triede. V roku 2009 ju vyhral, ale postup odmietol. V roku 2013 opäť vyhral 1. triedu, tentokrát postup využil. V V. lige – JZ pôsobil do roku 2015, kedy vypadol a pôsobí v 6. lige doteraz.
FK Gemerská Hôrka
Klub pôsobil v V. lige – JZ od roku 2007 do roku 2011. Potom došlo k reorganizácii piatych líg VsFZ. Preto od ďalšej sezóny účinkoval v V. lige K – G do sezóny 2017/2018, kedy došlo k odstúpeniu zo súťaže. Potom začal účinkovať v okresných súťažiach.
MFK Dobšiná
Klub pôsobil v V. lige K – G od roku 2011 do roku 2017, kedy v lete odstúpil. Začínať tak musel od najnižšej okresnej súťaže. Predtým pôsobil v V. lige K – G (1990/1991 – 1991/1992, 1993/1994, 1995/1996). V súčasnosti pôsobí v 6. lige.
FK Krásnohorské Podhradie
Tento klub pôsobil v V. lige JZ od r. 2003 po r. 2009, kedy vypadol do 1. triedy. Po roku sa vrátil do V. ligy. Neskôr pôsobil v V. lige K – G, dokonca ju aj vyhral a postup aj využil v roku 2016. V súčasnosti pôsobí v IV. lige – JUH.
FK Kovstav
Ako Rožňava B účinkoval v sezóne 1993/1994 v V. lige K – G a od r. 1994 ako Kovstav. V r. 1995 vypadol do okresu, po roku sa vrátil, potom však v r. 1997 vypadol do 1. triedy. V nej účinkoval do roku 2003. Potom pôsobil v 2. triede, neskôr ako Rožňava B. V roku 2012 zanikol.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).