FK Apex Kružná
Klub účinkoval v V. lige – JZ v sezóne 1999/2000, po roku však vypadol do 1. triedy. V 1. triede pôsobil v rokoch 2000 – 2005, kedy obsadil poslednú priečku a vypadol do 2. triedy. V 2. triede pôsobil do roku 2007, kedy ju vyhral a vrátil sa do 1. triedy. Tam však hral iba jeden rok a opäť vypadol do 2. triedy. V roku 2010 vyhral 2. triedu a začal pôsobiť v najvyššej okresnej súťaži. V roku 2011 sa odhlásila z 1. triedy, ale od ďalšieho ročníka hrala 2. triedu. V roku 2016 vyhrala 2. triedu a hrala 1. triedu do roku 2019, kedy došlo k zániku FK.

ŠK Jablonov nad Turňou (v V. lige účinkoval pod názvom FK Slovtranszgas )
Klub účinkoval v V. lige – JZ v rokoch 1998 – 2003. Potom pôsobil len v 1. triede do roku 2018, kedy zanikol.

FK Plešivec
Klub hral dvakrát V. ligu – JZ (2004/2005 a 2006/2007). Potom pôsobil v 1. triede do roku 2011, kedy vypadol do 2. triedy. V 2. triede pôsobil do roku 2015, kedy zanikol. Potom došlo k obnove FK, ale neskôr k zániku FK (rok 2020).
FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Klub hral V. ligu – JZ v sezóne 2005/2006, po roku vypadol do okresu. V 1. triede pôsobil do roku 2010. Potom došlo k vypadnutiu do 2. triedy. Neskôr vyhral 2. triedu, ale v priebehu jesene 2014 došlo k odhláseniu z 1. triedy.
FK Kovo Kunova Teplica
Tento klub viackrát pôsobil v V. lige – JZ (1997/1998, 1998/1999, 2000/2001). Po poslednom vypadnutí vyhrala 1. triedu, ale postup odmietla. V nasledujúcej sezóne skončila druhá. V roku 2003 došlo k fúzii so Štítnikom, po jeseni došlo k odhláseniu z 1. triedy. Za zmienku stojí pokus o obnovu, keď v 7. lige hrala Pašková / K. Teplica, aj ten klub však zanikol.
FK Baník Štítnik
Klub postúpil do V. ligy – JZ v roku 2002 z tretej priečky 1. triedy, keďže K. Teplica a Lipovník nemali záujem hrať vyššiu súťaž. Od roku 2003 hrával v V. lige – JZ pod názvom Štítnik K. T. do roku 2006, kedy ju vyhral. Po účinkovaní v IV. lige – JUH (2006 – 2011) musel klub začínať od 2. triedy. V roku 2013 postúpil do 1. triedy, kde účinkoval. Na jar 2015 sa odhlásil zo súťaže. K obnove došlo v roku 2015, neskôr v sezóne 2016/2017 boli v obci dva kluby, potom však došlo k zániku.
FK Baník Nižná Slaná
Klub účinkoval v V. lige – JZ v sezóne 2001/2002, obsadil 11. miesto, ktoré však na udržanie nestačilo. Potom pôsobil v 1. triede do 4. kola jesene 2004, kedy sa odhlásil z 1. triedy. V roku 2005 sa prihlásil do 2. triedy, kde účinkoval do roku 2015, kedy ju vyhral. Po ročnom pôsobení v 1. triede však došlo k zániku klubu v kategórii dospelých a neskôr aj v kategórii prípravka.

FK Tatran Betliar
Tento klub vyhral najvyššiu okresnú súťaž v roku 1994. V V. lige pôsobil do roku 1998, kedy ju vyhral. Potom pôsobil v IV. lige – JUH do jesene 2003, kedy došlo k odhláseniu. Klub začal pôsobiť v 1. triede. V roku 2009 ju vyhral, ale postup odmietol. V roku 2013 opäť vyhral 1. triedu, tentokrát postup využil. V V. lige – JZ pôsobil do roku 2015, kedy vypadol a pôsobí v 6. lige doteraz.

FK Gemerská Hôrka
Klub pôsobil v V. lige – JZ od roku 2007 do roku 2011. Potom došlo k reorganizácii piatych líg VsFZ. Preto od ďalšej sezóny účinkoval v V. lige K – G do sezóny 2017/2018, kedy došlo k odstúpeniu zo súťaže. Potom začal účinkovať v okresných súťažiach.

MFK Dobšiná
Klub pôsobil v V. lige K – G od roku 2011 do roku 2017, kedy v lete odstúpil. Začínať tak musel od najnižšej okresnej súťaže. Predtým pôsobil v V. lige K – G (1990/1991 – 1991/1992, 1993/1994, 1995/1996). V súčasnosti pôsobí v 6. lige.

FK Krásnohorské Podhradie
Tento klub pôsobil v V. lige JZ od r. 2003 po r. 2009, kedy vypadol do 1. triedy. Po roku sa vrátil do V. ligy. Neskôr pôsobil v V. lige K – G, dokonca ju aj vyhral a postup aj využil v roku 2016. V súčasnosti pôsobí v IV. lige – JUH.

FK Kovstav
Ako Rožňava B účinkoval v sezóne 1993/1994 v V. lige K – G a od r. 1994 ako Kovstav. V r. 1995 vypadol do okresu, po roku sa vrátil, potom však v r. 1997 vypadol do 1. triedy. V nej účinkoval do roku 2003. Potom pôsobil v 2. triede, neskôr ako Rožňava B. V roku 2012 zanikol.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-