Konečná tabuľka 1. triedy 2014 / 2015
| 1. | Drnava | 22 | 16 | 1 | 5 | 88:36 | 49 |
| 2. | Dlhá Ves | 22 | 13 | 5 | 4 | 54:32 | 44 |
| 3. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 22 | 13 | 4 | 5 | 76:38 | 43 |
| 4. | Rudná | 22 | 12 | 4 | 6 | 62:47 | 40 |
| 5. | Bohúňovo | 22 | 10 | 2 | 10 | 38:42 | 32 |
| 6. | Jablonov nad Turňou | 22 | 8 | 6 | 8 | 35:40 | 30 |
| 7. | Vyšná Slaná | 22 | 9 | 1 | 12 | 57:61 | 28 |
| 8. | Rožňavské Bystré | 22 | 8 | 3 | 11 | 60:56 | 27 |
| 9. | Hrhov | 22 | 7 | 4 | 11 | 46:65 | 25 |
| 10. | Dedinky | 22 | 7 | 3 | 12 | 37:65 | 24 |
| 11. | Honce | 22 | 5 | 3 | 14 | 48:79 | 18 |
| 12. | Vlachovo | 22 | 5 | 2 | 15 | 27:67 | 17 |
Konečná tabuľka 1. triedy 2015 / 2016
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 24 | 20 | 2 | 2 | 111:37 | 62 |
| 2. | Vyšná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 76:24 | 57 |
| 3. | Rudná | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 4. | Drnava | 24 | 15 | 4 | 5 | 80:32 | 49 |
| 5. | Jablonov nad Turňou | 24 | 13 | 1 | 10 | 69:58 | 40 |
| 6. | Rožňavské Bystré | 24 | 12 | 2 | 10 | 55:42 | 38 |
| 7. | Betliar | 24 | 9 | 4 | 11 | 57:51 | 31 |
| 8. | Vlachovo | 24 | 9 | 1 | 14 | 50:76 | 28 |
| 9. | Bohúňovo | 24 | 7 | 2 | 15 | 39:53 | 23 |
| 10. | Nižná Slaná | 24 | 7 | 2 | 15 | 42:88 | 23 |
| 11. | Hrhov | 24 | 6 | 4 | 14 | 43:73 | 22 |
| 12. | Dlhá Ves | 24 | 4 | 5 | 15 | 33:75 | 17 |
| 13. | Honce | 24 | 3 | 1 | 20 | 34:122 | 10 |
Poznámka: Dedinky sa odhlásili v priebehu súťaže.
Najlepší strelci:
2014 / 2015: Ján Urban – 21 gólov
2015 / 2016: Ján Urban – 11 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-