Výsledky na jeseň:
Kružná – Plešivec 9:1, góly: Varga 3, Kerekeš 3, P. Fabian, Kamenský 2
Štítnik – Kružná 2:1, gól: Varga
Kružná – Krh. Podhradie B 7:1, góly: Kerekeš 3, Mezei, Kamenský, Varga 2
Krh. Dlhá Lúka B – Kružná 1:7, góly: Kerekeš 3, Varga 2, Kamenský 2
Kružná – Pača 3:0, góly: Varga, Görgei, Bocko vlastný
Kružná – Rakovnica 2:1, góly: R. Polyák, Kerekeš
Ml. Brzotín – Kružná 0:12, góly: Kerekeš 7, Varga 3, Strelka
Kružná – G. Hôrka B 5:0, góly: Varga, Kerekeš 2, Mezei, Kamenský
Slavošovce – Kružná 1:4, góly: Varga, Kamenský, Salai, Kerekeš
Výsledky na jar:
Kružná – Štítnik 3:0, góly: Dókuš, Kerekeš, Görgei
Krh. Podhradie B – Kružná 1:4, góly: Varga 2, Kerekeš, Dókuš
Kružná – Krh. Dlhá Lúka B 9:1, góly: Varga 4, Salai, Kerekeš 3, Görgei
Pača – Kružná 1:4, góly: Lukáč, Varga 2, Kerekeš
Rakovnica – Kružná 2:7, góly: Fabian, Varga 2, Kerekeš 2, Lukáč 2
Kružná – Ml. Brzotín 15:0, góly: Kerekeš 8, Dókuš, Ruszó, Görgei 3, Fabian 2
G. Hôrka B - Kružná 1:1, gól: vlastný M. Szabó - Dózsa
Najlepší strelci:
Po jeseni: 20 – Kerekeš, 14 – Varga, 8 - Kamenský
Celkovo: 36 - Kerekeš, 24 – Varga
Najviac z mužstva odohral Oto Kerekeš – 1425 minút
Tabuľka II. triedy po jeseni
| 1. | Kružná | 9 | 8 | 0 | 1 | 50:7 | 24 |
| 2. | Pača | 9 | 6 | 2 | 1 | 37:17 | 20 |
| 3. | Štítnik | 9 | 6 | 1 | 2 | 26:17 | 19 |
| 4. | Gem. Hôrka B | 9 | 6 | 0 | 3 | 29:17 | 18 |
| 5. | Rakovnica | 9 | 4 | 3 | 2 | 21:14 | 15 |
| 6. | Plešivec | 9 | 2 | 3 | 4 | 22:27 | 9 |
| 7. | Krh. Podhradie B | 9 | 2 | 3 | 4: | 18:28 | 9 |
| 8. | Krh. Dlhá Lúka B | 9 | 2 | 1 | 6 | 25:26 | 7 |
| 9. | Slavošovce | 9 | 1 | 2 | 6 | 17:32 | 5 |
| 10. | Ml. Brzotín | 9 | 0 | 1 | 8 | 5:61 | 1 |
Konečná tabuľka II. triedy
| 1. | FK Apex Kružná | 14 | 12 | 1 | 1 | 80:11 | 37 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka B | 14 | 9 | 2 | 3 | 60:25 | 29 |
| 3. | TJ Sokol Pača | 14 | 9 | 2 | 3 | 50:33 | 29 |
| 4. | Šk Baník Štítnik | 14 | 6 | 3 | 5 | 49:39 | 21 |
| 5. | TJ Baník Rakovnica | 14 | 5 | 4 | 5 | 33:31 | 19 |
| 6. | FK Krh. Podhradie B | 14 | 4 | 2 | 8 | 33:47 | 14 |
| 7. | TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka B | 14 | 2 | 1 | 11 | 33:68 | 7 |
| 8. | TJ Mladosť Brzotín | 14 | 1 | 1 | 12 | 15:99 | 4 |
Poznámka: zo súťaže odstúpili Plešivec a Slavošovce.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a