Výsledky na jeseň:
Kružná – Plešivec 9:1, góly: Varga 3, Kerekeš 3, P. Fabian, Kamenský 2
Štítnik – Kružná 2:1, gól: Varga
Kružná – Krh. Podhradie B 7:1, góly: Kerekeš 3, Mezei, Kamenský, Varga 2
Krh. Dlhá Lúka B – Kružná 1:7, góly: Kerekeš 3, Varga 2, Kamenský 2
Kružná – Pača 3:0, góly: Varga, Görgei, Bocko vlastný
Kružná – Rakovnica 2:1, góly: R. Polyák, Kerekeš
Ml. Brzotín – Kružná 0:12, góly: Kerekeš 7, Varga 3, Strelka
Kružná – G. Hôrka B 5:0, góly: Varga, Kerekeš 2, Mezei, Kamenský
Slavošovce – Kružná 1:4, góly: Varga, Kamenský, Salai, Kerekeš
Výsledky na jar:
Kružná – Štítnik 3:0, góly: Dókuš, Kerekeš, Görgei
Krh. Podhradie B – Kružná 1:4, góly: Varga 2, Kerekeš, Dókuš
Kružná – Krh. Dlhá Lúka B 9:1, góly: Varga 4, Salai, Kerekeš 3, Görgei
Pača – Kružná 1:4, góly: Lukáč, Varga 2, Kerekeš
Rakovnica – Kružná 2:7, góly: Fabian, Varga 2, Kerekeš 2, Lukáč 2
Kružná – Ml. Brzotín 15:0, góly: Kerekeš 8, Dókuš, Ruszó, Görgei 3, Fabian 2
G. Hôrka B - Kružná 1:1, gól: vlastný M. Szabó - Dózsa
Najlepší strelci:
Po jeseni: 20 – Kerekeš, 14 – Varga, 8 - Kamenský
Celkovo: 36 - Kerekeš, 24 – Varga
Najviac z mužstva odohral Oto Kerekeš – 1425 minút
Tabuľka II. triedy po jeseni
| 1. | Kružná | 9 | 8 | 0 | 1 | 50:7 | 24 |
| 2. | Pača | 9 | 6 | 2 | 1 | 37:17 | 20 |
| 3. | Štítnik | 9 | 6 | 1 | 2 | 26:17 | 19 |
| 4. | Gem. Hôrka B | 9 | 6 | 0 | 3 | 29:17 | 18 |
| 5. | Rakovnica | 9 | 4 | 3 | 2 | 21:14 | 15 |
| 6. | Plešivec | 9 | 2 | 3 | 4 | 22:27 | 9 |
| 7. | Krh. Podhradie B | 9 | 2 | 3 | 4: | 18:28 | 9 |
| 8. | Krh. Dlhá Lúka B | 9 | 2 | 1 | 6 | 25:26 | 7 |
| 9. | Slavošovce | 9 | 1 | 2 | 6 | 17:32 | 5 |
| 10. | Ml. Brzotín | 9 | 0 | 1 | 8 | 5:61 | 1 |
Konečná tabuľka II. triedy
| 1. | FK Apex Kružná | 14 | 12 | 1 | 1 | 80:11 | 37 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka B | 14 | 9 | 2 | 3 | 60:25 | 29 |
| 3. | TJ Sokol Pača | 14 | 9 | 2 | 3 | 50:33 | 29 |
| 4. | Šk Baník Štítnik | 14 | 6 | 3 | 5 | 49:39 | 21 |
| 5. | TJ Baník Rakovnica | 14 | 5 | 4 | 5 | 33:31 | 19 |
| 6. | FK Krh. Podhradie B | 14 | 4 | 2 | 8 | 33:47 | 14 |
| 7. | TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka B | 14 | 2 | 1 | 11 | 33:68 | 7 |
| 8. | TJ Mladosť Brzotín | 14 | 1 | 1 | 12 | 15:99 | 4 |
Poznámka: zo súťaže odstúpili Plešivec a Slavošovce.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-