Výsledky na jeseň:
Kružná – Plešivec 9:1, góly: Varga 3, Kerekeš 3, P. Fabian, Kamenský 2
Štítnik – Kružná 2:1, gól: Varga
Kružná – Krh. Podhradie B 7:1, góly: Kerekeš 3, Mezei, Kamenský, Varga 2
Krh. Dlhá Lúka B – Kružná 1:7, góly: Kerekeš 3, Varga 2, Kamenský 2
Kružná – Pača 3:0, góly: Varga, Görgei, Bocko vlastný
Kružná – Rakovnica 2:1, góly: R. Polyák, Kerekeš
Ml. Brzotín – Kružná 0:12, góly: Kerekeš 7, Varga 3, Strelka
Kružná – G. Hôrka B 5:0, góly: Varga, Kerekeš 2, Mezei, Kamenský
Slavošovce – Kružná 1:4, góly: Varga, Kamenský, Salai, Kerekeš
Výsledky na jar:
Kružná – Štítnik 3:0, góly: Dókuš, Kerekeš, Görgei
Krh. Podhradie B – Kružná 1:4, góly: Varga 2, Kerekeš, Dókuš
Kružná – Krh. Dlhá Lúka B 9:1, góly: Varga 4, Salai, Kerekeš 3, Görgei
Pača – Kružná 1:4, góly: Lukáč, Varga 2, Kerekeš
Rakovnica – Kružná 2:7, góly: Fabian, Varga 2, Kerekeš 2, Lukáč 2
Kružná – Ml. Brzotín 15:0, góly: Kerekeš 8, Dókuš, Ruszó, Görgei 3, Fabian 2
G. Hôrka B - Kružná 1:1, gól: vlastný M. Szabó - Dózsa
Najlepší strelci:
Po jeseni: 20 – Kerekeš, 14 – Varga, 8 - Kamenský
Celkovo: 36 - Kerekeš, 24 – Varga
Najviac z mužstva odohral Oto Kerekeš – 1425 minút
Tabuľka II. triedy po jeseni
| 1. | Kružná | 9 | 8 | 0 | 1 | 50:7 | 24 |
| 2. | Pača | 9 | 6 | 2 | 1 | 37:17 | 20 |
| 3. | Štítnik | 9 | 6 | 1 | 2 | 26:17 | 19 |
| 4. | Gem. Hôrka B | 9 | 6 | 0 | 3 | 29:17 | 18 |
| 5. | Rakovnica | 9 | 4 | 3 | 2 | 21:14 | 15 |
| 6. | Plešivec | 9 | 2 | 3 | 4 | 22:27 | 9 |
| 7. | Krh. Podhradie B | 9 | 2 | 3 | 4: | 18:28 | 9 |
| 8. | Krh. Dlhá Lúka B | 9 | 2 | 1 | 6 | 25:26 | 7 |
| 9. | Slavošovce | 9 | 1 | 2 | 6 | 17:32 | 5 |
| 10. | Ml. Brzotín | 9 | 0 | 1 | 8 | 5:61 | 1 |
Konečná tabuľka II. triedy
| 1. | FK Apex Kružná | 14 | 12 | 1 | 1 | 80:11 | 37 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka B | 14 | 9 | 2 | 3 | 60:25 | 29 |
| 3. | TJ Sokol Pača | 14 | 9 | 2 | 3 | 50:33 | 29 |
| 4. | Šk Baník Štítnik | 14 | 6 | 3 | 5 | 49:39 | 21 |
| 5. | TJ Baník Rakovnica | 14 | 5 | 4 | 5 | 33:31 | 19 |
| 6. | FK Krh. Podhradie B | 14 | 4 | 2 | 8 | 33:47 | 14 |
| 7. | TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka B | 14 | 2 | 1 | 11 | 33:68 | 7 |
| 8. | TJ Mladosť Brzotín | 14 | 1 | 1 | 12 | 15:99 | 4 |
Poznámka: zo súťaže odstúpili Plešivec a Slavošovce.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.