Hráči oslávili titul tradične šampanským a novinkou boli víťazné cigary. Každý hráč a člen výboru OFK dostal pamätnú medailu a majstrovské tričko. Nasledovalo spoločné posedenie pri dobrom guláši, pivku a ľudovej hudbe. Spomínalo sa a spievalo až do rána.
Hoci sme túto sezónu začali prehrou v Rožňavskom Bystrom 2:1, po vyrovnaných výkonoch sme nakoniec zaslúžene získali majstrovský titul. Strelili sme najviac gólov v súťaži a najmenej inkasovali. Najvyššie víťazstvo sme zaznamenali v 27. kole doma s Pačou 10:0. Našim najlepším strelcom sa stal Š. Domik – 14 gólov, nasledujú O. Liptai a A. Gallo – 13.gólov, D. Kalis – 11 gólov. V bráne podával spoľahlivé výkony R. Lindák. Najväčšou výhodou oproti našim súperom je zrejme fakt, že káder OFK je pokope už niekoľko rokov a podarilo sa doňho zapracovať popri skúsených hráčoch ako sú G. Keršák a B. Kuzma mladých nádejných futbalistov – J. Gallo, D. Kalis, R. Želinský.
Samozrejme, s titulom prichádza na rad aj otázka postupu do vyššej súťaže. Každý, kto sa pohybuje v okresnom futbale dlhšiu dobu a zažil čo je to hrať krajskú súťaž vie, že to je už „iná liga“. Samozrejme stúpajú nároky na finančné zabezpečenie (cestovanie za súpermi z okolia Košíc, odmeňovanie rozhodcov, ....), ale nemenej dôležitou je aj potrebná šírka a kvalita kádra, pokiaľ v takejto súťaži nechcete hrať len „druhé husle“. Hoci sa to možno nezdá, ale možno zo všetkého najväčšou prekážkou je povinnosť postaviť mládežnícke mužstvo, čo v našom prípade je nemožné. Situáciu v mládežníckom futbale v okrese dokresľuje počet mládežníckych mužstiev, ktoré hrávajú v okresných súťažiach. Takže OFK Vyšná Slaná zváži všetky tieto okolnosti a rozhodne sa tak, ako bude najrozumnejšie pre zachovanie futbalu v našej obci.
Štatistiky
Káder, ktorý vybojoval 1. miesto
Roman Lindák, Matúš Pitoňák, Vladimír Balúch – Marek Laurinc, Peter Rogos, Martin Gallo, Filip Gallo, Matúš Molčan, Patrik Katona (jarná časť), Michal Hadar, Peter Zabrel, Dušan Kalis, Jerguš Barnák (jesenná časť), Ondrej Liptai, Ján Gallo, Jozef Barnák, Jerguš Krásny, Ján Simeon Želinský, Richard Tobias Želinský, Gustáv Keršák, Michal Benedikty, Branislav Kuzma, Ondrej Kračún, Milan Fifik, Adam Gallo, Štefan Domik, Peter Šimon
Strelci
14 – Domik
13 – A. Gallo, Liptai
11 – Kalis
5 - Kuzma
4 – F. Gallo, Jerguš Barnák, Kračún
3 – Ján Gallo, R. Želinský
2 – M. Gallo, Jozef Barnák, Krásny
1 – Zabrel, Benedikty
Najstarší hráč: Jozef Barnák – 51 rokov
Najmladší hráč: Richard Tobias Želinský – 16 rokov
Odohrané minúty:
O. Liptai – 2 236 minút, D. Kalis – 2 211 minút, M. Gallo – 2 095 minút, F. Gallo – 1 825 minút, Š. Domik -1 784 minút, J. Gallo – 1 528, Zabrel – 1 260 minút, P. Rogos – 1 214 minút, R. Želinský – 1 207 minút, Jer. Barnák – 979 minút, Kračún – 927 minút, Balúch – 900 minút, Lindák – 810 minút, J. Želinský a B. Kuzma – 494 minút, Pitoňák – 450 minút, Laurinc – 448 minút, Jozef Barnák – 409 minút, G. Keršák – 351 minút, Benedikty – 348 minút, Krásny – 270 minút, Hadar – 239 minút, Fifik – 186 minút, Katona – 74 minút, Molčan – 26 minút, Šimon – 25 minút
Brankári:
Lindák 9 zápasov, priemer 0.2 gólu na zápas
Balúch 9 zápasov, priemer 1.6 gólu na zápas
Pitoňák 5 zápasov, priemer 1.1 gólu na zápas
M. Gallo (hráč z poľa) 1 zápas, priemer 1 gól na zápas.
Poznámka k tejto štatistike: 2 zápasy boli kontumované (dvakrát 3:0), preto je súčet zápasov dokopy 24 a nie 26.
Výbor:
Predseda: Ing. Dušan Gallo
Tajomník: Ing. Vladimír Lukáč
Vedúci mužstva: Roman Zábrel
Tréner: Tibor Krištof
Tabuľka 6. ligy po jesennej časti
| 1. | Vyšná Slaná | 14 | 12 | 1 | 11 | 52:10 | 37 |
| 2. | Gemerská Hôrka | 13 | 10 | 0 | 3 | 44:20 | 30 |
| 3. | Dlhá Ves | 13 | 9 | 2 | 2 | 44:14 | 29 |
| 4. | Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 1 | 5 | 26:22 | 25 |
| 5. | Betliar | 13 | 7 | 3 | 3 | 33:18 | 24 |
| 6. | Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 7. | Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | Rožňava B / Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 22:34 | 17 |
| 10. | Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Pača | 13 | 3 | 1 | 9 | 19:44 | 10 |
| 12. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 13. | Gemerská Poloma | 13 | 1 | 2 | 10 | 15:42 | 5 |
| 14. | Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |
Konečná tabuľka 6. ligy 2021-2022
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
26 |
21 |
3 |
2 |
89:22 |
66 |
|
2. |
FK Gemerská Hôrka |
26 |
20 |
3 |
3 |
87:28 |
63 |
|
3. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
26 |
13 |
6 |
7 |
63:30 |
45 |
|
4. |
TJ Baník Rakovnica |
26 |
13 |
5 |
8 |
65:59 |
44 |
|
5. |
TJ Tatran Betliar |
26 |
12 |
7 |
7 |
57:45 |
43 |
|
6. |
MFK Rožňava B |
26 |
11 |
6 |
9 |
53:53 |
39 |
|
7. |
FK Hrhov |
26 |
11 |
5 |
10 |
73:65 |
38 |
|
8. |
TJ Baník Rožňavské Bystré |
26 |
11 |
1 |
14 |
43::60 |
34 |
|
9. |
MFK Dobšiná |
26 |
9 |
4 |
13 |
47:67 |
31 |
|
10. |
TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka |
26 |
8 |
4 |
14 |
50:63 |
28 |
|
11. |
FK Baník Drnava |
26 |
8 |
3 |
15 |
66:79 |
27 |
|
12. |
FK Lipovník |
26 |
8 |
2 |
16 |
62:93 |
26 |
|
13. |
TJ Sokol Pača |
26 |
7 |
2 |
17 |
40:88 |
23 |
|
14. |
ŠK Polom Gemerská Poloma |
26 |
3 |
3 |
20 |
29:72 |
12 |
Štatistika doma - vonku:
Doma 1. miesto 35 bodov
Vonku 1. miesto 31 bodov
Žlté karty:
1 – Pitoňák, Hadar, Rogos, Liptai, Keršák
2 - F. Gallo, Kalis, A. Gallo, Kuzma, J. Želinský
3 – Zabrel, Jer. Barnák, J. Gallo, Domik.
Červené karty: 0
Diváci v domácich zápasoch: 100 - Dobšiná a G. Hôrka, 80 – Betliar, 65 – G. Poloma, 50 – Pača, K. D. Lúka, Rudná / Rožňava B, Drnava, 30 – Rakovnica, 25 – Hrhov, 20 – Dlhá Ves
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).