Po prestávke nastúpili mužstvá – výber R. Bystrého a výber K. Dlhej Lúky, hlavne z hráčov, ktorí sa nedostali na ihrisko v predchádzajúcom zápase. Vo vyrovnanom zápase víťazstvo strhli na svoju stranu hráči Krh. Dlhej Lúky 3:0.
Po tomto zápase už nasledoval dlho očakávaný zápas internacionálov Lokomotívy Košice proti výberu bývalých hráčov rožňavského okresu. Zápas mal vysokú úroveň hlavne zo strany Lokomotívy, známej s prezývkou LOKY. Bolo vidieť, že ich hráči nezabudli nič zo svojho futbalového umenia. V dobrej streleckej forme sa ukázal Miroslav Golenya, presne ako za mladých čias v Jelšave a v Rožňave.
Loky s prehľadom vyhrala 7:1, ale výsledok nebol v tomto prípade dôležitý. Výber okresu bol oslabený, viacero hráčov neprišlo pre zlé počasie. Hralo sa za stáleho dažďa na kvalitne pripravenom ihrisku.
Za Internacionálov, ktorých trénermi boli Jozef Móder a Gejza Farkaš, nastúpili: Alexander Péter, Ladislav Štecák, Miroslav Golenya, Ľubomír Gajdoš, Peter Andrejco, Jaroslav Mikloško, Ľubomír Hlaváč, Peter Béreš, Jozef Gašpar, Miroslav Matulaj, Peter Buda, Jaroslav Begámi, Gabriel Németh.
Pohár si teda prevzali hráči Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorým chceme poďakovať za účasť. Ukázali, ako sa má hrať turnajový zápas, slušne a s nasadením.
V neposlednom rade musím spomenúť aj rozhodcovskú trojicu na čele s Júliusom Gyenesom, Dušanom Poťmákom a Kevinom Baczúkom. Prítomní diváci konštatovali, že takto by mali s prehľadom rozhodovať aj majstrovské zápasy.
O občerstvenie a chutný guláš sa postarali usporiadatelia.
V úvode sme písali, že v R. Bystrom býva peknou tradíciou pred prvým futbalovým zápasom turnaja, že sa hráči Rožňavského Bystrého zúčastňujú kladenia vencov na miestnom cintoríne. Takto si uctia pamiatku svojich bývalých hráčov, ktorí milujúci futbal v mladom veku a na rôznych miestach i v inom čase tragicky zomreli. Na hroboch Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka za účasti pani starostky a rodinných príslušníkov zosnulých práve pribudli čerstvé kvety súčasných futbalistov a ich najbližších, aby pripomínali, že láska k životu i k futbalu má i takýto koniec, ktorý vždy veľmi bolí.
Česť Vašej pamiatke!
Veľký záujem vzbudzovalo losovanie tomboly o hodnotné ceny od našich sponzorov. Tí venovali turnaju 40 cien, medzi ktorými sa vynímal aj tablet.
Jediným nedostatkom bol nízky divácky záujem o podujatie pre veľmi nepriaznivé počasie.
O rok nám to hádam vyjde lepšie.
Na obrázku nižšie sú internacionáli rožňavského okresu. Zľava: v civile Jaro Strelka, Vilo Gallo, Ľubo Sedlák, Štefan Mišina, Slavkay, Ján Gonos, Ondro Ujházy, Peter Ďurský. Dolný rad: Ján Zdechovan, Ján Dávid, Kováč, Jaro Gonos, Marián Pinčák, Jano Urban.
Foto: facebook/TJ Baník Rožňavské Bystré
-ojin-
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.