Po prestávke nastúpili mužstvá – výber R. Bystrého a výber K. Dlhej Lúky, hlavne z hráčov, ktorí sa nedostali na ihrisko v predchádzajúcom zápase. Vo vyrovnanom zápase víťazstvo strhli na svoju stranu hráči Krh. Dlhej Lúky 3:0.
Po tomto zápase už nasledoval dlho očakávaný zápas internacionálov Lokomotívy Košice proti výberu bývalých hráčov rožňavského okresu. Zápas mal vysokú úroveň hlavne zo strany Lokomotívy, známej s prezývkou LOKY. Bolo vidieť, že ich hráči nezabudli nič zo svojho futbalového umenia. V dobrej streleckej forme sa ukázal Miroslav Golenya, presne ako za mladých čias v Jelšave a v Rožňave.
Loky s prehľadom vyhrala 7:1, ale výsledok nebol v tomto prípade dôležitý. Výber okresu bol oslabený, viacero hráčov neprišlo pre zlé počasie. Hralo sa za stáleho dažďa na kvalitne pripravenom ihrisku.
Za Internacionálov, ktorých trénermi boli Jozef Móder a Gejza Farkaš, nastúpili: Alexander Péter, Ladislav Štecák, Miroslav Golenya, Ľubomír Gajdoš, Peter Andrejco, Jaroslav Mikloško, Ľubomír Hlaváč, Peter Béreš, Jozef Gašpar, Miroslav Matulaj, Peter Buda, Jaroslav Begámi, Gabriel Németh.
Pohár si teda prevzali hráči Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorým chceme poďakovať za účasť. Ukázali, ako sa má hrať turnajový zápas, slušne a s nasadením.
V neposlednom rade musím spomenúť aj rozhodcovskú trojicu na čele s Júliusom Gyenesom, Dušanom Poťmákom a Kevinom Baczúkom. Prítomní diváci konštatovali, že takto by mali s prehľadom rozhodovať aj majstrovské zápasy.
O občerstvenie a chutný guláš sa postarali usporiadatelia.
V úvode sme písali, že v R. Bystrom býva peknou tradíciou pred prvým futbalovým zápasom turnaja, že sa hráči Rožňavského Bystrého zúčastňujú kladenia vencov na miestnom cintoríne. Takto si uctia pamiatku svojich bývalých hráčov, ktorí milujúci futbal v mladom veku a na rôznych miestach i v inom čase tragicky zomreli. Na hroboch Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka za účasti pani starostky a rodinných príslušníkov zosnulých práve pribudli čerstvé kvety súčasných futbalistov a ich najbližších, aby pripomínali, že láska k životu i k futbalu má i takýto koniec, ktorý vždy veľmi bolí.
Česť Vašej pamiatke!

Veľký záujem vzbudzovalo losovanie tomboly o hodnotné ceny od našich sponzorov. Tí venovali turnaju 40 cien, medzi ktorými sa vynímal aj tablet.
Jediným nedostatkom bol nízky divácky záujem o podujatie pre veľmi nepriaznivé počasie.
O rok nám to hádam vyjde lepšie.
Na obrázku nižšie sú internacionáli rožňavského okresu. Zľava: v civile Jaro Strelka, Vilo Gallo, Ľubo Sedlák, Štefan Mišina, Slavkay, Ján Gonos, Ondro Ujházy, Peter Ďurský. Dolný rad: Ján Zdechovan, Ján Dávid, Kováč, Jaro Gonos, Marián Pinčák, Jano Urban.
Foto: facebook/TJ Baník Rožňavské Bystré
-ojin-




































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a