FKM Tornaľa
Káder: Róbert Juhász, Endre Bencso, Štefan Völgyi – Daniel Bräuer, Csaba Valaszkay, Ján Betík, Dávid Duczman, Michal Daniš, Tomáš Bystriansky, Joao Vitor da Silva Negreiro, Ivan Drnaj, Zsolt Balog, Adrián Molnár, Zoltán Dányi, Dávid Tóth, Dávid Duczman, Tomáš Molnár, Jozef Kovács, Jozef Gazda, Gejza Farkaš, Ľudovít Filep
FC 98 Hajnáčka
Káder: Gergely Varga, Maté Szabados – Csaba Trizna, Erik Herényi, Ronald Illéš, Tomáš Molnár, Ján Balog, Peter Astaloš, Nikolas Mičuda, Marek Juhaniak, Michal Prečuch, Ladislav Šťavina, Rajmund Bálint, Michal Frajd, Michal Molnár, Róbert Juhász, Daniel Tóth, Tomáš Basti, Kamil Genský
MŠK Tisovec
Káder: Jakub Košičiar – Martin Košičiar, Ján Dacho, Viktor Vince, Ronald Dianiška, Kristián Krokavec, Igor Vengrín, Peter Šagúl, Ľubomír Husanica, Michal Nagaj, Tomáš Stano, Tomáš Medveď, Jozef Morong, Lukáš Ladika, Matej Bálint, Filip Boháčik, Viliam Slašťan, Tomáš Husanica, Matej Vaso, Štefan Melicher, Andrej Hronček, Tibor Kenický, Branislav Kriška
FK ISKRA Hnúšťa
Káder: Martin Straka, Dezider Kalečay, Pavel Kochan, Igor Katreniak – Martin Lackovič, Marián Petrok, Tomáš Albert, Peter Pačesa, Šimon Koncoš, Marek Miháľ, Igor Tomo, Denis Caban, Marek Kamenský, Dominik Segeč, Jaroslav Petrok, Radoslav Doboš, Tomáš Tavarský, Marek Šaliga, Tomáš Sudor, Lukáš Petrok, Matej Štefánik, Tomáš Nemec, Miroslav Jakubec, Zdenko Cibuľa, Juraj Remeň, Marián Kenický, Jakub Šagúl, Erik Kršák, Jaromír Pliešovský
MFK Revúca
Výbor: Prezident – Peter Lipták, Manažér – Slavomír Spišák, Vedúci mužstva – Slavomír Štefanko, Tréner – Igor Schmiedl
Káder: Markus Gočaltovský, Marcel Kasper – Igor Zubák, Matúš Hreňo, Lukáš Kožička, Matúš Levický, Filip Bohlke, Radomír Novysedlák, Peter Antal, Dávid Kováč, Tomáš Urc, Richard Láboš, Jakub Barták, Denis Fulop, Jakub Herich, Michal Hreňo, Timur Hrbál, Miroslav Petráš, Marek Medvec, Peter Konček, Matej Majerčík
FK Jesenské
Káder: Michal Michálek, Krisztián Kusza, Tomáš Szilardi – Tomáš Szabó, Oliver Andráši, Koloman Radič, Štefan Rubint, Richard Bial, Adrián Bial, Dávid Lakatoš, Norbert Nagy, Zoltán Kótai, Norbert Uličný, Martin Gibaľa, Zoltán Farkaš, Richard Szkokan, Adrián Konček, Klaudio Fodor, Szabolcs András Trizna, Dezider Puška, Kristián Kókai, František Zibrin
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-