Najviac odohrali: 900 minút - Adam Rochl (Rožňavské Bystré), Ivan Gallo (Dobšiná)
Najviac žltých kariet: 3 – Jakub Rochl (Rožňavské Bystré)
Najviac červených kariet: 1 - Jakub Rochl (Rožňavské Bystré), Zoltán Üveges, Gábor Veverica (obaja Hrhov), Maroš Bakoš (Betliar), Peter Fabian (Dobšiná)
Predstavujeme ostatné futbalové kluby 7. ligy:
ŠK POLOM GEMERSKÁ POLOMA: Ondrej Skokan, Pavol Lenkey, Peter Bajus, Mikuláš Štefánik – Lukáš Jasenka, Miroslav Tomášik, Viliam Máťaš, Ján Fazekaš, Jakub Polanecký, Štefan Kušnier, Ján Simeon Želinský, Tomáš Kún, Denis Fajdek, Miroslav Kerek, Matúš Zatroch, Peter Boroš, Kristián Šubovič, Radovan Árvai, Frederik Ungváry – Szabó, Michal Ruszó (časť jesene), Ľuboš Korintuš, Tomáš Kuchta, Tomáš Žiga, Igor Harabín, Patrik Slavkovský
TATRAN BETLIAR: Štefan Mišina, Marek Šály – Marián Marciš, Miloš Schvarz, Marek Kováč, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marko Zatroch, Maroš Bakoš, Ľubomír Šofranko, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Marcel Roth, Lukáš Boňko, Ivan Lörinc, Matej Chochol, Boris Szilardi, Ján Pástor, Viktor Mihalík
BANÍK RAKOVNICA: Lukasz Prodochl, Jozef Karalo – Ľubomír Karalo, Juraj Tomi, Csaba Koncz, Denis Koncz, Jozef Gábor, Jozef Sklenár, Filip Viola, Lukáš Gábor, Marek Radič, Vladimír Tököly, Jozef Lipták – Giba, Matej Lompart, Norbert Gallo, Ondrej Vavrek, Adrián Vavrek, Samuel Čonka, Marián Bubenčík, Lukáš Hajdu, Tomáš Gyenes, Tomáš Uhrin
MFK DOBŠINÁ: Bohuš Kašpar, Matúš Pitoňák – Peter Fabian, Peter Revay, Patrik Hutník, Ivan Gallo, Adrián Klement, Miroslav Majerčák, Adrián Paulík, Denis Turzák, Július Strelka, Marek Ogurčák, Lukáš Lacko, Arnold Nagy, Jakub Polanecký, Štefan Brondoš, Stanislav Grančák, Mário Tokarčík, Matúš Poliak, Matúš Smrek, Marek Barnák, Róbert Gotthardt, Adam Labuda
TJ JEDNOTA KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA: Marián Manko – Ladislav Varga, Ivan Bošela, Roland Madarász, Roderik Šoltés, Alexander Kovács, Tamáš Hegedüs, Ľudovít Gyenes, Kristián Albert, Rastislav Pásztor, Adam Maté, Gabriel Gecs, Patrik Šoltés, Attila Kerekeš, Patrik Klárik, Attila Prónyai, Patrik Šoltés, Roman Bubenčík, Jaroslav Gebe, Tomáš Zagiba, Patrik Pál – Balázs, Ondrej Šomšák, Gabriel Šmajda, Mário Lovaš
FK HRHOV: Zoltán Halász – Róbert Hajdu, András Herczeg, Róbert Bernáth, Adam Pogány, Marián Giák, Mário Rybár, Sebastián Žiga, Tomáš Zsigrai, Attila Herczeg, Krisztián Pogány, Adrián Kocsík, Ákos Kapczi, Michal Hranyó, Róbert Kardos, Gábor Veverica, Zoltán Kovács, Adam Hajdu, Zoltán Kapczi, Radko Mikulec, Štefan Herczeg, Zoltán Szücs, Dalibor Hogya, Peter Ribár, Zoltán Üveges, Ľudovít Kardoš
FK LIPOVNÍK: Tomáš Józsa, Tibor Kerekeš – Patrik Luspaj, Zoltán Lipták, Róbert Garan, Attila Anna, Oto Farkaš, Adrián Korszinski, Marcel Podracký, Adrián Vozár, Róbert Szücs, Roderik Szücs, Matej Dubovan, Ladislav Emödi, Dávid Jánošdeák, Roland Szücs st., Tomáš Korszinski, Patrik Görgei, Attila Görgei, Martin Doboš, Florián Emödi, Dávid Bollo, Alexander Szücs
FK BANÍK DRNAVA: Gabriel Józsa, Sebastián Dunka – Peter Búlik, Erik Mackovjak, Tibor Kerekeš, Kristián Kovács, Karol Bakoš, Erik Polyák, Nandor Barczi, Brian Šoltés, Kilián Šoltés, Gellért Zsilla, Tomáš Szilágyi, Ján Bernáth, Jakub Maliňák, Michal Maliňák, Zoltán Búlik, Róbert Kovács, Gabriel Petro, Timotej Lipták, Michal Ruszó, Adrián Szaniszló, Jozef Görgei, Ladislav Buday, Tomáš Fabian, Oto Kerekeš, Dávid Fodor
FK ZLATÝ KLAS DLHÁ VES: Gabriel Pomaj – Gabriel Beke, Marián Dusza, Martin Havrlent, Attila Pomaj, Kristián Segyo, Zsolt Mezei, Florián Repka, Attila Balázs, Ladislav Kovács, Miloš Kliment, Viktor Kováč, Róbert Ferdinand, Ján Lokos, Attila Örvös, Kristián Illés, Milan Makkai, Patrik Mičinský, Dávid Novák, Tibor Segyo, Kevin Novák, Róbert Miglavič
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).