Najviac odohrali: 900 minút - Adam Rochl (Rožňavské Bystré), Ivan Gallo (Dobšiná)
Najviac žltých kariet: 3 – Jakub Rochl (Rožňavské Bystré)
Najviac červených kariet: 1 - Jakub Rochl (Rožňavské Bystré), Zoltán Üveges, Gábor Veverica (obaja Hrhov), Maroš Bakoš (Betliar), Peter Fabian (Dobšiná)
Predstavujeme ostatné futbalové kluby 7. ligy:
ŠK POLOM GEMERSKÁ POLOMA: Ondrej Skokan, Pavol Lenkey, Peter Bajus, Mikuláš Štefánik – Lukáš Jasenka, Miroslav Tomášik, Viliam Máťaš, Ján Fazekaš, Jakub Polanecký, Štefan Kušnier, Ján Simeon Želinský, Tomáš Kún, Denis Fajdek, Miroslav Kerek, Matúš Zatroch, Peter Boroš, Kristián Šubovič, Radovan Árvai, Frederik Ungváry – Szabó, Michal Ruszó (časť jesene), Ľuboš Korintuš, Tomáš Kuchta, Tomáš Žiga, Igor Harabín, Patrik Slavkovský
TATRAN BETLIAR: Štefan Mišina, Marek Šály – Marián Marciš, Miloš Schvarz, Marek Kováč, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marko Zatroch, Maroš Bakoš, Ľubomír Šofranko, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Marcel Roth, Lukáš Boňko, Ivan Lörinc, Matej Chochol, Boris Szilardi, Ján Pástor, Viktor Mihalík
BANÍK RAKOVNICA: Lukasz Prodochl, Jozef Karalo – Ľubomír Karalo, Juraj Tomi, Csaba Koncz, Denis Koncz, Jozef Gábor, Jozef Sklenár, Filip Viola, Lukáš Gábor, Marek Radič, Vladimír Tököly, Jozef Lipták – Giba, Matej Lompart, Norbert Gallo, Ondrej Vavrek, Adrián Vavrek, Samuel Čonka, Marián Bubenčík, Lukáš Hajdu, Tomáš Gyenes, Tomáš Uhrin
MFK DOBŠINÁ: Bohuš Kašpar, Matúš Pitoňák – Peter Fabian, Peter Revay, Patrik Hutník, Ivan Gallo, Adrián Klement, Miroslav Majerčák, Adrián Paulík, Denis Turzák, Július Strelka, Marek Ogurčák, Lukáš Lacko, Arnold Nagy, Jakub Polanecký, Štefan Brondoš, Stanislav Grančák, Mário Tokarčík, Matúš Poliak, Matúš Smrek, Marek Barnák, Róbert Gotthardt, Adam Labuda
TJ JEDNOTA KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA: Marián Manko – Ladislav Varga, Ivan Bošela, Roland Madarász, Roderik Šoltés, Alexander Kovács, Tamáš Hegedüs, Ľudovít Gyenes, Kristián Albert, Rastislav Pásztor, Adam Maté, Gabriel Gecs, Patrik Šoltés, Attila Kerekeš, Patrik Klárik, Attila Prónyai, Patrik Šoltés, Roman Bubenčík, Jaroslav Gebe, Tomáš Zagiba, Patrik Pál – Balázs, Ondrej Šomšák, Gabriel Šmajda, Mário Lovaš
FK HRHOV: Zoltán Halász – Róbert Hajdu, András Herczeg, Róbert Bernáth, Adam Pogány, Marián Giák, Mário Rybár, Sebastián Žiga, Tomáš Zsigrai, Attila Herczeg, Krisztián Pogány, Adrián Kocsík, Ákos Kapczi, Michal Hranyó, Róbert Kardos, Gábor Veverica, Zoltán Kovács, Adam Hajdu, Zoltán Kapczi, Radko Mikulec, Štefan Herczeg, Zoltán Szücs, Dalibor Hogya, Peter Ribár, Zoltán Üveges, Ľudovít Kardoš
FK LIPOVNÍK: Tomáš Józsa, Tibor Kerekeš – Patrik Luspaj, Zoltán Lipták, Róbert Garan, Attila Anna, Oto Farkaš, Adrián Korszinski, Marcel Podracký, Adrián Vozár, Róbert Szücs, Roderik Szücs, Matej Dubovan, Ladislav Emödi, Dávid Jánošdeák, Roland Szücs st., Tomáš Korszinski, Patrik Görgei, Attila Görgei, Martin Doboš, Florián Emödi, Dávid Bollo, Alexander Szücs
FK BANÍK DRNAVA: Gabriel Józsa, Sebastián Dunka – Peter Búlik, Erik Mackovjak, Tibor Kerekeš, Kristián Kovács, Karol Bakoš, Erik Polyák, Nandor Barczi, Brian Šoltés, Kilián Šoltés, Gellért Zsilla, Tomáš Szilágyi, Ján Bernáth, Jakub Maliňák, Michal Maliňák, Zoltán Búlik, Róbert Kovács, Gabriel Petro, Timotej Lipták, Michal Ruszó, Adrián Szaniszló, Jozef Görgei, Ladislav Buday, Tomáš Fabian, Oto Kerekeš, Dávid Fodor
FK ZLATÝ KLAS DLHÁ VES: Gabriel Pomaj – Gabriel Beke, Marián Dusza, Martin Havrlent, Attila Pomaj, Kristián Segyo, Zsolt Mezei, Florián Repka, Attila Balázs, Ladislav Kovács, Miloš Kliment, Viktor Kováč, Róbert Ferdinand, Ján Lokos, Attila Örvös, Kristián Illés, Milan Makkai, Patrik Mičinský, Dávid Novák, Tibor Segyo, Kevin Novák, Róbert Miglavič
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-