MFK Dobšiná naznačila svoje možnosti už na jar 2022, teraz potvrdila dobrú formu. Betliar ustúpil z pozícií, zrejme mužstvo potrebovalo čas na zohratie, keď do neho pribudli viacerí noví hráči zo susednej Gemerskej Polomy. Rezerva Rožňavy potvrdzuje svoje kvality najmä v domácom prostredí. Dlhej Vsi sa nedarilo, ale v závere jesene sa zlepšila a poskočila na 7. miesto. Prekvapením je umiestenie FK Hrhov, keď z neho odišlo veľa hráčov a káder sa tak oslabil, zimuje na poslednej priečke. Gemerská Poloma značne obmenila káder, v závere jesene sa zlepšila a tak neskončila posledná. Ako jediní v okrese majú štyroch brankárov. Sklamaním je umiestnenie FK Baník Drnava, keď sa posilnila o skúsených harcovníkov (Adrián Szaniszló, Oto Kerekeš), ale nepomohlo im to. Líder posilnil svoj káder napr. o Madarásza či Vargu a zaslúžene zimuje na prvej priečke bez prehry.
Tabuľky
Tabuľka po jesennej časti
| 1. | Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 9 | 4 | 0 | 47:10 | 31 |
| 2. | OFK Vyšná Slaná | 12 | 9 | 2 | 1 | 44:6 | 29 |
| 3. | TJ Baník Rožňavské Bystré | 13 | 8 | 3 | 2 | 33:7 | 27 |
| 4. | MFK Dobšiná | 13 | 8 | 1 | 4 | 30:17 | 25 |
| 5. | TJ Tatran Betliar | 13 | 7 | 2 | 4 | 29:12 | 23 |
| 6. | MFK Rožňava B | 13 | 4 | 4 | 5 | 40:31 | 16 |
| 7. | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | 13 | 5 | 1 | 7 | 24:30 | 16 |
| 8. | FK Lipovník | 13 | 4 | 3 | 6 | 18:32 | 15 |
| 9. | TJ Sokol Pača | 13 | 4 | 1 | 8 | 16:41 | 13 |
| 10. | FK Baník Drnava | 13 | 4 | 1 | 8 | 26:44 | 13 |
| 11. | TJ Baník Rakovnica | 13 | 4 | 0 | 9 | 32:43 | 12 |
| 12. | ŠK Polom Gemerská Poloma | 13 | 3 | 3 | 7 | 12:39 | 12 |
| 13. | FK Hrhov | 13 | 2 | 1 | 10 | 14:53 | 7 |
Tabuľka doma
| 1. | Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 7 | 7 | 0 | 0 | 30:4 | 21 |
| 2. | Baník Rožňavské Bystré | 7 | 6 | 1 | 0 | 28:5 | 19 |
| 3. | MFK Dobšiná | 6 | 5 | 1 | 0 | 19:3 | 16 |
| 4. | OFK Vyšná Slaná | 6 | 5 | 1 | 0 | 24::2 | 16 |
| 5. | Tatran Betliar | 6 | 4 | 2 | 0 | 13:2 | 14 |
| 6. | MFK Rožňava B | 6 | 3 | 2 | 1 | 26:9 | 11 |
| 7. | FK Lipovník | 7 | 3 | 2 | 2 | 13:13 | 11 |
| 8. | Polom Gemerská Poloma | 7 | 3 | 1 | 3 | 7:13 | 10 |
| 9. | Zlatý klas Dlhá Ves | 6 | 3 | 1 | 2 | 16:10 | 10 |
| 10. | Sokol Pača | 7 | 3 | 1 | 3 | 8:19 | 10 |
| 11. | Baník Drnava | 7 | 3 | 1 | 3 | 19:21 | 10 |
| 12. | Baník Rakovnica | 6 | 2 | 0 | 4 | 14:15 | 6 |
| 13. | FK Hrhov | 6 | 1 | 0 | 5 | 9:23 | 3 |
Tabuľka vonku
| 1. | OFK Vyšná Slaná | 6 | 4 | 1 | 1 | 20:4 | 13 |
| 2. | Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 6 | 2 | 4 | 0 | 17:6 | 10 |
| 3. | Tatran Betliar | 7 | 3 | 0 | 4 | 16:10 | 9 |
| 4. | MFK Dobšiná | 7 | 3 | 0 | 4 | 11:14 | 9 |
| 5. | Baník Rožňavské Bystré | 6 | 2 | 2 | 2 | 5:2 | 8 |
| 6. | Zlatý klas Dlhá Ves | 7 | 2 | 0 | 5 | 8:20 | 6 |
| 7. | Baník Rakovnica | 7 | 2 | 0 | 5 | 18:28 | 6 |
| 8. | MFK Rožňava B | 7 | 1 | 2 | 4 | 14:22 | 5 |
| 9. | FK Lipovník | 6 | 1 | 1 | 4 | 5:19 | 4 |
| 10. | FK Hrhov | 7 | 1 | 1 | 5 | 5:30 | 4 |
| 11. | Sokol Pača | 6 | 1 | 0 | 5 | 8:22 | 3 |
| 12. | Baník Drnava | 6 | 1 | 0 | 5 | 7:23 | 3 |
| 13. | Polom Gemerská Poloma | 6 | 0 | 2 | 4 | 5:26 | 2 |
Štatistiky
Najlepší strelci
16 – Štefan Domik (Vyšná Slaná)
13 – Attila Prónyai (Krh. Dlhá Lúka)
12 – Brian Šoltés (Drnava)
8 – Matej Chochol (Betliar)
7 – Attila Kerekeš (Krh. Dlhá Lúka), Lukáš Gábor, Samuel Čonka (obaja Rakovnica), atď.
Najviac žltých kariet: 5 - Attila Prónyai (Krh. Dlhá Lúka)
Najviac červených kariet: 1 – Jakub Rochl, Viliam Gallo, Boris Milko, Dárius Forgáč (všetci Rož. Bystré), Zoltán Üveges, Gábor Veverica, András Herczeg (všetci Hrhov)
Najviac minút odohrali
1170 minút – Lukáš Jasenka, Miroslav Tomášik (obaja G. Poloma), Ladislav Varga, Marián Manko (obaja Krh. Dlhá Lúka), Adam Rochl (Rož. Bystré), Ivan Gallo (Dobšiná), Patrik Luspaj (Lipovník), Peter Búlik, Kilián Šoltés (obaja Drnava)
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.