V ďalšej sezóne mala táto súťaž názov 5. liga Košicko – Gemerská skupina. Pôsobili v nej Kovstav, Gemerská Poloma, Betliar a Jelšava B. So súťažou sa po roku rozlúčil Kovstav. Jelšava B čerpala hráčov aj z áčka a bola v strede tabuľky. Gemerská Poloma menila trénera pred jarnou časťou. Betliar sa pohyboval v lepšom strede tabuľky.
Model 5. liga – juhozápad (okresy: Rožňava, Gelnica, Sp. Nová Ves, Košice – mesto)
V sezóne 1997 / 1998 tu pôsobili Gemerská Poloma, Betliar a Kunova Teplica, ktorá na jar bojovala o záchranu. Napokon získala 32 bodov a zachránila sa. Betliar naznačil svoje možnosti na jeseň, keď bo líder. Súťaž zaslúžene vyhral. Gemerská Poloma patrila medzi lepší stred, pričom na jar došlo k zmene trénera.
V novom ročníku pribudol do súťaže Jablonov nad Turňou, ktorý pôsobil v stredetabuľky. Zo súťaže zostupovala Kunova Teplica, ktorá sa výrazne oslabila. Gemerská Poloma mala slabšiu jarnú časť.
O rok pribudla do súťaže Kružná, ktorá skončila posledná. Gemerská Poloma mala problémy najmä na jeseň s úzkym kádrom a možno aj preto došlo pred štartom jari k zmene trénera. Jablonov nad Turňou sa pohyboval v strede tabuľky.
V ročníku 2000 / 2001 bola nováčikom Kunova Teplica, hoci sa káder posilňoval, hráči prestali trénovať a to sa prejavilo. Z dvoch kľúčových domácich zápasov (Žakarovce, Harichovce) získala iba bod a to jej v konečnej tabuľke chýbalo. Preto zostúpila.
S regionálnymi trávnikmi sa po 11 rokoch lúčila Gemerská Poloma, keď bola posledná. Jablonov nad Turňou mal dobrú najmä jesennú časť.
V ďalšom ročníku Nižná Slaná získala 30 bodov, ale ani to na záchranu nestačilo. Ako kľúčový sa ukázal duel s Vyšným Opátskym 2:2. Skončila na 11. priečke, ktoré jediný raz v histórii tohto modelu na udržanie nestačilo. Jablonov nad Turňou mal slabú jar, ale na udržanie mu stačila.
V nasledujúcom ročníku už zo súťaže zostúpil. Futbalisti Štítnika (postúpili z 3. miesta) sa v súťaži udržali len vďaka odhláseniu Kráľoviec, ktoré sa neprihlásili do ročníka 2003 / 2004.
V novom ročníku bolo nováčikom Krásnohorské Podhradie, ktoré vypadlo až v sezóne 2008 / 2009. Po ročnom pôsobení v okrese sa vrátilo do tejto súťaže. Došlo aj k fúzii Štítnika s Kunovou Teplicou. V ročníku 2004 / 2005 skončil Štítnik K. T. druhý. O rok sa káder ešte doplnil a súťaž vyhral a postúpil do 4. ligy – JUH.
Dvakrát pôsobil v tejto súťaži Plešivec, najmä v ročníku 2004 / 2005 nepredal kožu lacno. Bol posilnený napr. o bratov Keršákovcov. Ani to však nepomohlo, lebo mu 33 bodov na záchranu nestačilo. Vo svojom druhom účinkovaní v ročníku 2006 / 2007 sa umiestňoval v dolnej časti tabuľky.
V sezóne 2005 / 2006 boli nováčikom z ObFZ Rožňava Dedinky, ktoré skončili v dolnej časti tabuľky a zostúpili. Gemerská Hôrka pôsobila v tejto súťaži od roku 2007 až do zániku tejto súťaže.
Model 5. liga Košicko – Gemerská skupina (okresy: Rožňava, Košice – mesto, Košice - vidiek)
Spočiatku tu pôsobilo viacero celkov z okresu Rožňava: Lipovník, Dobšiná, G. Poloma, Krh. Podhradie a G. Hôrka. Po jeseni sa odhlásil Lipovník.
V ďalšom ročníku víťaz 1. triedy Krh. Dlhá Lúka odmietla postup do tejto súťaže.
Gemerská Poloma sa postupne posilňovala o viacerých skúsených hráčov (Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Michal Fecko, Daniel Grác...). Posilnenie kádra sa prejavilo v ďalšom ročníku, keď súťaž vyhrala. Do IV. ligy – JUH však nemohla postúpiť z dôvodu reorganizácie súťaží VsFZ. Vo svojom poslednom ročníku Gemerská Poloma bojovala o záchranu, napokon sa zachránila. Do ďalšieho ročníka sa však neprihlásila.
Nováčikom v sezóne 2013 / 2014 bol Tatran Betliar, ktorý v tejto súťaži pôsobil dva sezóny. V prvej patril medzi priemerné kluby, v druhej bolo po pár kolách rozhodnuté o jeho osude. Súťaž ale dohral.
MFK Dobšiná pôsobila v tejto súťaži do ročníka 2016 / 2017. Už koniec ročníka niečo naznačil – predposledné miesto. Do nového ročníka sa neprihlásila.
Krásnohorské Podhradie bolo stabilným účastníkom tejto súťaže a dokonca ju aj v roku 2016 vyhralo.
Gemerská Hôrka takisto dlhodobo pôsobila v tejto súťaži, ale v ročníku 2017 / 2018 bola pre tri kontumačné prehry vylúčená zo súťaže. Po dvoch rokoch sa vrátila do súťaže. Na jeseň 2022 pôsobila v tejto súťaži niekoľko kôl, ale neskôr sa odhlásila zo súťaže.
Ďalší víťazi z ObFZ Rožňava (Rudná, Drnava, Krh. Dlhá Lúka, Vyšná Slaná) odmietli postup do tejto súťaže. Nie z 1. miesta však postúpili do tejto súťaže Rudná v roku 2020 a Gemerská Hôrka v roku 2022.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.