V ďalšej sezóne mala táto súťaž názov 5. liga Košicko – Gemerská skupina. Pôsobili v nej Kovstav, Gemerská Poloma, Betliar a Jelšava B. So súťažou sa po roku rozlúčil Kovstav. Jelšava B čerpala hráčov aj z áčka a bola v strede tabuľky. Gemerská Poloma menila trénera pred jarnou časťou. Betliar sa pohyboval v lepšom strede tabuľky.
Model 5. liga – juhozápad (okresy: Rožňava, Gelnica, Sp. Nová Ves, Košice – mesto)
V sezóne 1997 / 1998 tu pôsobili Gemerská Poloma, Betliar a Kunova Teplica, ktorá na jar bojovala o záchranu. Napokon získala 32 bodov a zachránila sa. Betliar naznačil svoje možnosti na jeseň, keď bo líder. Súťaž zaslúžene vyhral. Gemerská Poloma patrila medzi lepší stred, pričom na jar došlo k zmene trénera.
V novom ročníku pribudol do súťaže Jablonov nad Turňou, ktorý pôsobil v stredetabuľky. Zo súťaže zostupovala Kunova Teplica, ktorá sa výrazne oslabila. Gemerská Poloma mala slabšiu jarnú časť.
O rok pribudla do súťaže Kružná, ktorá skončila posledná. Gemerská Poloma mala problémy najmä na jeseň s úzkym kádrom a možno aj preto došlo pred štartom jari k zmene trénera. Jablonov nad Turňou sa pohyboval v strede tabuľky.
V ročníku 2000 / 2001 bola nováčikom Kunova Teplica, hoci sa káder posilňoval, hráči prestali trénovať a to sa prejavilo. Z dvoch kľúčových domácich zápasov (Žakarovce, Harichovce) získala iba bod a to jej v konečnej tabuľke chýbalo. Preto zostúpila.
S regionálnymi trávnikmi sa po 11 rokoch lúčila Gemerská Poloma, keď bola posledná. Jablonov nad Turňou mal dobrú najmä jesennú časť.
V ďalšom ročníku Nižná Slaná získala 30 bodov, ale ani to na záchranu nestačilo. Ako kľúčový sa ukázal duel s Vyšným Opátskym 2:2. Skončila na 11. priečke, ktoré jediný raz v histórii tohto modelu na udržanie nestačilo. Jablonov nad Turňou mal slabú jar, ale na udržanie mu stačila.
V nasledujúcom ročníku už zo súťaže zostúpil. Futbalisti Štítnika (postúpili z 3. miesta) sa v súťaži udržali len vďaka odhláseniu Kráľoviec, ktoré sa neprihlásili do ročníka 2003 / 2004.
V novom ročníku bolo nováčikom Krásnohorské Podhradie, ktoré vypadlo až v sezóne 2008 / 2009. Po ročnom pôsobení v okrese sa vrátilo do tejto súťaže. Došlo aj k fúzii Štítnika s Kunovou Teplicou. V ročníku 2004 / 2005 skončil Štítnik K. T. druhý. O rok sa káder ešte doplnil a súťaž vyhral a postúpil do 4. ligy – JUH.
Dvakrát pôsobil v tejto súťaži Plešivec, najmä v ročníku 2004 / 2005 nepredal kožu lacno. Bol posilnený napr. o bratov Keršákovcov. Ani to však nepomohlo, lebo mu 33 bodov na záchranu nestačilo. Vo svojom druhom účinkovaní v ročníku 2006 / 2007 sa umiestňoval v dolnej časti tabuľky.
V sezóne 2005 / 2006 boli nováčikom z ObFZ Rožňava Dedinky, ktoré skončili v dolnej časti tabuľky a zostúpili. Gemerská Hôrka pôsobila v tejto súťaži od roku 2007 až do zániku tejto súťaže.
Model 5. liga Košicko – Gemerská skupina (okresy: Rožňava, Košice – mesto, Košice - vidiek)
Spočiatku tu pôsobilo viacero celkov z okresu Rožňava: Lipovník, Dobšiná, G. Poloma, Krh. Podhradie a G. Hôrka. Po jeseni sa odhlásil Lipovník.
V ďalšom ročníku víťaz 1. triedy Krh. Dlhá Lúka odmietla postup do tejto súťaže.
Gemerská Poloma sa postupne posilňovala o viacerých skúsených hráčov (Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Michal Fecko, Daniel Grác...). Posilnenie kádra sa prejavilo v ďalšom ročníku, keď súťaž vyhrala. Do IV. ligy – JUH však nemohla postúpiť z dôvodu reorganizácie súťaží VsFZ. Vo svojom poslednom ročníku Gemerská Poloma bojovala o záchranu, napokon sa zachránila. Do ďalšieho ročníka sa však neprihlásila.
Nováčikom v sezóne 2013 / 2014 bol Tatran Betliar, ktorý v tejto súťaži pôsobil dva sezóny. V prvej patril medzi priemerné kluby, v druhej bolo po pár kolách rozhodnuté o jeho osude. Súťaž ale dohral.
MFK Dobšiná pôsobila v tejto súťaži do ročníka 2016 / 2017. Už koniec ročníka niečo naznačil – predposledné miesto. Do nového ročníka sa neprihlásila.
Krásnohorské Podhradie bolo stabilným účastníkom tejto súťaže a dokonca ju aj v roku 2016 vyhralo.
Gemerská Hôrka takisto dlhodobo pôsobila v tejto súťaži, ale v ročníku 2017 / 2018 bola pre tri kontumačné prehry vylúčená zo súťaže. Po dvoch rokoch sa vrátila do súťaže. Na jeseň 2022 pôsobila v tejto súťaži niekoľko kôl, ale neskôr sa odhlásila zo súťaže.
Ďalší víťazi z ObFZ Rožňava (Rudná, Drnava, Krh. Dlhá Lúka, Vyšná Slaná) odmietli postup do tejto súťaže. Nie z 1. miesta však postúpili do tejto súťaže Rudná v roku 2020 a Gemerská Hôrka v roku 2022.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-