V ďalšej sezóne mala táto súťaž názov 5. liga Košicko – Gemerská skupina. Pôsobili v nej Kovstav, Gemerská Poloma, Betliar a Jelšava B. So súťažou sa po roku rozlúčil Kovstav. Jelšava B čerpala hráčov aj z áčka a bola v strede tabuľky. Gemerská Poloma menila trénera pred jarnou časťou. Betliar sa pohyboval v lepšom strede tabuľky.
Model 5. liga – juhozápad (okresy: Rožňava, Gelnica, Sp. Nová Ves, Košice – mesto)
V sezóne 1997 / 1998 tu pôsobili Gemerská Poloma, Betliar a Kunova Teplica, ktorá na jar bojovala o záchranu. Napokon získala 32 bodov a zachránila sa. Betliar naznačil svoje možnosti na jeseň, keď bo líder. Súťaž zaslúžene vyhral. Gemerská Poloma patrila medzi lepší stred, pričom na jar došlo k zmene trénera.
V novom ročníku pribudol do súťaže Jablonov nad Turňou, ktorý pôsobil v stredetabuľky. Zo súťaže zostupovala Kunova Teplica, ktorá sa výrazne oslabila. Gemerská Poloma mala slabšiu jarnú časť.
O rok pribudla do súťaže Kružná, ktorá skončila posledná. Gemerská Poloma mala problémy najmä na jeseň s úzkym kádrom a možno aj preto došlo pred štartom jari k zmene trénera. Jablonov nad Turňou sa pohyboval v strede tabuľky.
V ročníku 2000 / 2001 bola nováčikom Kunova Teplica, hoci sa káder posilňoval, hráči prestali trénovať a to sa prejavilo. Z dvoch kľúčových domácich zápasov (Žakarovce, Harichovce) získala iba bod a to jej v konečnej tabuľke chýbalo. Preto zostúpila.
S regionálnymi trávnikmi sa po 11 rokoch lúčila Gemerská Poloma, keď bola posledná. Jablonov nad Turňou mal dobrú najmä jesennú časť.
V ďalšom ročníku Nižná Slaná získala 30 bodov, ale ani to na záchranu nestačilo. Ako kľúčový sa ukázal duel s Vyšným Opátskym 2:2. Skončila na 11. priečke, ktoré jediný raz v histórii tohto modelu na udržanie nestačilo. Jablonov nad Turňou mal slabú jar, ale na udržanie mu stačila.
V nasledujúcom ročníku už zo súťaže zostúpil. Futbalisti Štítnika (postúpili z 3. miesta) sa v súťaži udržali len vďaka odhláseniu Kráľoviec, ktoré sa neprihlásili do ročníka 2003 / 2004.
V novom ročníku bolo nováčikom Krásnohorské Podhradie, ktoré vypadlo až v sezóne 2008 / 2009. Po ročnom pôsobení v okrese sa vrátilo do tejto súťaže. Došlo aj k fúzii Štítnika s Kunovou Teplicou. V ročníku 2004 / 2005 skončil Štítnik K. T. druhý. O rok sa káder ešte doplnil a súťaž vyhral a postúpil do 4. ligy – JUH.
Dvakrát pôsobil v tejto súťaži Plešivec, najmä v ročníku 2004 / 2005 nepredal kožu lacno. Bol posilnený napr. o bratov Keršákovcov. Ani to však nepomohlo, lebo mu 33 bodov na záchranu nestačilo. Vo svojom druhom účinkovaní v ročníku 2006 / 2007 sa umiestňoval v dolnej časti tabuľky.
V sezóne 2005 / 2006 boli nováčikom z ObFZ Rožňava Dedinky, ktoré skončili v dolnej časti tabuľky a zostúpili. Gemerská Hôrka pôsobila v tejto súťaži od roku 2007 až do zániku tejto súťaže.
Model 5. liga Košicko – Gemerská skupina (okresy: Rožňava, Košice – mesto, Košice - vidiek)
Spočiatku tu pôsobilo viacero celkov z okresu Rožňava: Lipovník, Dobšiná, G. Poloma, Krh. Podhradie a G. Hôrka. Po jeseni sa odhlásil Lipovník.
V ďalšom ročníku víťaz 1. triedy Krh. Dlhá Lúka odmietla postup do tejto súťaže.
Gemerská Poloma sa postupne posilňovala o viacerých skúsených hráčov (Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Michal Fecko, Daniel Grác...). Posilnenie kádra sa prejavilo v ďalšom ročníku, keď súťaž vyhrala. Do IV. ligy – JUH však nemohla postúpiť z dôvodu reorganizácie súťaží VsFZ. Vo svojom poslednom ročníku Gemerská Poloma bojovala o záchranu, napokon sa zachránila. Do ďalšieho ročníka sa však neprihlásila.
Nováčikom v sezóne 2013 / 2014 bol Tatran Betliar, ktorý v tejto súťaži pôsobil dva sezóny. V prvej patril medzi priemerné kluby, v druhej bolo po pár kolách rozhodnuté o jeho osude. Súťaž ale dohral.
MFK Dobšiná pôsobila v tejto súťaži do ročníka 2016 / 2017. Už koniec ročníka niečo naznačil – predposledné miesto. Do nového ročníka sa neprihlásila.
Krásnohorské Podhradie bolo stabilným účastníkom tejto súťaže a dokonca ju aj v roku 2016 vyhralo.
Gemerská Hôrka takisto dlhodobo pôsobila v tejto súťaži, ale v ročníku 2017 / 2018 bola pre tri kontumačné prehry vylúčená zo súťaže. Po dvoch rokoch sa vrátila do súťaže. Na jeseň 2022 pôsobila v tejto súťaži niekoľko kôl, ale neskôr sa odhlásila zo súťaže.
Ďalší víťazi z ObFZ Rožňava (Rudná, Drnava, Krh. Dlhá Lúka, Vyšná Slaná) odmietli postup do tejto súťaže. Nie z 1. miesta však postúpili do tejto súťaže Rudná v roku 2020 a Gemerská Hôrka v roku 2022.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik






























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-