V nasledujúcom ročníku to už bolo lepšie, keď získala 38 bodov, skončila na 10. mieste. Trénerom bol opäť Štefan Koššuth. V letnom prestupovom termíne došlo k odchodom hráčov do G. Hôrky (Szkokan, Bodnár) a aj do Honiec (L. Fabian, Pe. Gere, J. Strelka ml., Milan Gallo).
V ďalšom ročníku sa Rožňava umiestnila na 8. priečke so ziskom 44 bodov. Novými hráčmi boli brankár Skokan a hráči Zsiga, Péter a M. Boroš.
V ročníku 2014 / 2015 skončila opäť na 8. priečke, ale so ziskom 48 bodov. Trénerom bol v rokoch 2013 – 2015 Branislav Kuzma. Káder doplnili napríklad P. Breuer, P. Šimko, L. Strelka, F. Tomášik a D. Gere.
Od ročníka 2015 / 2016 bol trénerom Ladislav Dávid. Káder na jar doplnili Miloš Gallo, Kovács, M. Gere, P. Gere, T. Hajdúk, R. Greško, náhradný brankár R. Sliva a Lippai. Napriek tomu došlo k poklesu výkonnosti, Rožňava skončila na 10. mieste so ziskom 37 bodov.
V ďalšom ročníku súťaž vyhrala so ziskom 67 bodov, s jednobodovým náskokom pred Krompachmi. V jarnej časti boli posilami Babik, Petrok, Ištók a Kardos.
O postup do 3. ligy – východ sa zaslúžili hráči: Mišina (časť jesene), Pulen, Dusa – P. Gere, M. Gere, Ištók, Kovács, Figúr, Babik, Petrok, Hajdúk, R. Greško, Korfanta, J. Ďuriček, Miloš Gallo, Sappanoš, Breuer, Havko, Husár, M. Pollák (časť jesene), Kudela, Krak, Kardos
Treba však k tomuto ročníku spomenúť aj účinkovanie nováčika Krásnohorské Podhradie, ktoré v predošlom ročníku vyhralo V. ligu Košicko – Gemerskú. V premiérovej sezóne vo IV. lige - JUH skončilo na 12. mieste so ziskom 27 bodov čo na udržanie stačilo.
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2016 / 2017: Marián Manko, László Csakó – Štefan Kún, Csaba Kiss, Matúš Mészner, Norbert Lükö, Krištof Zubrický, Jozef Erdöfalvi, Radoslav Kuzma, Zoran Zdechovan, Lukáš Heger, Maroš Almáši, Jaroslav Piater, Adrián Krak (jeseň), Július Benedik, Michal Tóth, Dávid Vozár, Andrej Vaško, Martin Pollák, Attila Prónyai, Roderik Šoltés, Kristián Korszinský, Roland Rezmüves, Štefan Darvaš, Milan Kozák, Dominik Gere, Dávid Genči, Daniel Freivolt (všetci štyria jarná časť)
V ďalšom ročníku sa Krh. Podhradie umiestnilo na 9. mieste so ziskom 42 bodov. V ročníku 2018 / 2019 až na 15. mieste so ziskom 21 bodov.
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2017 / 2018: Marián Manko, Tibor Kerekeš, Dávid Džačár, Róbert Bartko – Radoslav Kuzma, Július Benedik (obaja časť jesene), Zoltán Breuer, Štefan Kún, Matúš Mészner, Krištof Zubrický, Dávid Vozár, Tomáš Revúcky, Marcel Roth, Ivan Oravec, Tomáš Hajdúk, Andrej Vaško, Jozef Rencsok, Lukáš Héger, Adrián Hanzlík, Roland Madarász, Dávid Genči, Jaroslav Piater, Norbert Lükö, Jozef Erdöfalvi, Martin Pollák, Jakub Hovorka, Adrián Krága
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2018 / 2019: Salai, Bartko, Džačár – Mészner, Oravec, Kiss, Piater, Görgei, Kún, Seman, Lükö, Almáši, Genči, Kozák, Benedik, Vozár, Freivolt, Doboš, Beke, Smrek, Kardos, Hovorka, Bodnár, Hajdúk, Pollák, M. Tolvaj, Revúcky, Erdöfalvi, Zubrický, Rencsok, Vaško, Drobňák, Galajda, Zdechovan, Gulykáš, Š. Darvaš
Prehľad najlepších strelcov Rožňavy
2012 – 11 gólov Kuzma
2013 – 11 gólov Figúr
2014 – 8 gólov Figúr
2015 – 17 gólov Kovács
2016 – 16 gólov Figúr
2017 – 21 gólov Figúr
Prehľad najlepších strelcov Krh. Podhradia
2017 – 19 gólov Almáši
2018 – 13 gólov Revúcky
2019 – 8 gólov Almáši
Štatutári MFK Rožňava v danom období
Jaroslav Strelka – 2009 – 2012
Peter Džačár – 2012 – január 2014
Igor Slavkay – február 2014 – máj 2015
K. Beck – máj 2015 – jún 2015
Michal Domik – od ročníka 2015 / 2016
Štatutár FK Krh. Podhradie v danom období – Štefan Kún
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.