V nasledujúcom ročníku to už bolo lepšie, keď získala 38 bodov, skončila na 10. mieste. Trénerom bol opäť Štefan Koššuth. V letnom prestupovom termíne došlo k odchodom hráčov do G. Hôrky (Szkokan, Bodnár) a aj do Honiec (L. Fabian, Pe. Gere, J. Strelka ml., Milan Gallo).
V ďalšom ročníku sa Rožňava umiestnila na 8. priečke so ziskom 44 bodov. Novými hráčmi boli brankár Skokan a hráči Zsiga, Péter a M. Boroš.
V ročníku 2014 / 2015 skončila opäť na 8. priečke, ale so ziskom 48 bodov. Trénerom bol v rokoch 2013 – 2015 Branislav Kuzma. Káder doplnili napríklad P. Breuer, P. Šimko, L. Strelka, F. Tomášik a D. Gere.
Od ročníka 2015 / 2016 bol trénerom Ladislav Dávid. Káder na jar doplnili Miloš Gallo, Kovács, M. Gere, P. Gere, T. Hajdúk, R. Greško, náhradný brankár R. Sliva a Lippai. Napriek tomu došlo k poklesu výkonnosti, Rožňava skončila na 10. mieste so ziskom 37 bodov.
V ďalšom ročníku súťaž vyhrala so ziskom 67 bodov, s jednobodovým náskokom pred Krompachmi. V jarnej časti boli posilami Babik, Petrok, Ištók a Kardos.
O postup do 3. ligy – východ sa zaslúžili hráči: Mišina (časť jesene), Pulen, Dusa – P. Gere, M. Gere, Ištók, Kovács, Figúr, Babik, Petrok, Hajdúk, R. Greško, Korfanta, J. Ďuriček, Miloš Gallo, Sappanoš, Breuer, Havko, Husár, M. Pollák (časť jesene), Kudela, Krak, Kardos
Treba však k tomuto ročníku spomenúť aj účinkovanie nováčika Krásnohorské Podhradie, ktoré v predošlom ročníku vyhralo V. ligu Košicko – Gemerskú. V premiérovej sezóne vo IV. lige - JUH skončilo na 12. mieste so ziskom 27 bodov čo na udržanie stačilo.
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2016 / 2017: Marián Manko, László Csakó – Štefan Kún, Csaba Kiss, Matúš Mészner, Norbert Lükö, Krištof Zubrický, Jozef Erdöfalvi, Radoslav Kuzma, Zoran Zdechovan, Lukáš Heger, Maroš Almáši, Jaroslav Piater, Adrián Krak (jeseň), Július Benedik, Michal Tóth, Dávid Vozár, Andrej Vaško, Martin Pollák, Attila Prónyai, Roderik Šoltés, Kristián Korszinský, Roland Rezmüves, Štefan Darvaš, Milan Kozák, Dominik Gere, Dávid Genči, Daniel Freivolt (všetci štyria jarná časť)
V ďalšom ročníku sa Krh. Podhradie umiestnilo na 9. mieste so ziskom 42 bodov. V ročníku 2018 / 2019 až na 15. mieste so ziskom 21 bodov.
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2017 / 2018: Marián Manko, Tibor Kerekeš, Dávid Džačár, Róbert Bartko – Radoslav Kuzma, Július Benedik (obaja časť jesene), Zoltán Breuer, Štefan Kún, Matúš Mészner, Krištof Zubrický, Dávid Vozár, Tomáš Revúcky, Marcel Roth, Ivan Oravec, Tomáš Hajdúk, Andrej Vaško, Jozef Rencsok, Lukáš Héger, Adrián Hanzlík, Roland Madarász, Dávid Genči, Jaroslav Piater, Norbert Lükö, Jozef Erdöfalvi, Martin Pollák, Jakub Hovorka, Adrián Krága
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2018 / 2019: Salai, Bartko, Džačár – Mészner, Oravec, Kiss, Piater, Görgei, Kún, Seman, Lükö, Almáši, Genči, Kozák, Benedik, Vozár, Freivolt, Doboš, Beke, Smrek, Kardos, Hovorka, Bodnár, Hajdúk, Pollák, M. Tolvaj, Revúcky, Erdöfalvi, Zubrický, Rencsok, Vaško, Drobňák, Galajda, Zdechovan, Gulykáš, Š. Darvaš
Prehľad najlepších strelcov Rožňavy
2012 – 11 gólov Kuzma
2013 – 11 gólov Figúr
2014 – 8 gólov Figúr
2015 – 17 gólov Kovács
2016 – 16 gólov Figúr
2017 – 21 gólov Figúr
Prehľad najlepších strelcov Krh. Podhradia
2017 – 19 gólov Almáši
2018 – 13 gólov Revúcky
2019 – 8 gólov Almáši
Štatutári MFK Rožňava v danom období
Jaroslav Strelka – 2009 – 2012
Peter Džačár – 2012 – január 2014
Igor Slavkay – február 2014 – máj 2015
K. Beck – máj 2015 – jún 2015
Michal Domik – od ročníka 2015 / 2016
Štatutár FK Krh. Podhradie v danom období – Štefan Kún
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.