Už v prvej sezóne tejto súťaže sa po jeseni odhlásil Lipovník, a to z finančných dôvodov. Tradičný účastník z G. Hôrky skončil v tejto súťaži v roku 2018, MFK Dobšiná v lete 2017, keď sa neprihlásila do nového ročníka tejto súťaže. Gemerská Poloma vydržala v tejto súťaži štyri sezóny, v tretej túto súťaž vyhrala. V ďalšej sezóne bojovala o záchranu, napokon sa zachránila, ale do nového ročníka sa neprihlásila. Dokonca obec bola rok bez futbalu.
Tatran Betliar účinkoval v tejto súťaži dve sezóny, pričom v druhej sezóne bolo už po pár kolách jasné, že vypadne. FK Krásnohorské Podhradie účinkuje dlhodobo na regionálnych trávnikoch a v roku 2016 postúpilo do IV. ligy – JUH. V roku 2019 však vypadlo a vrátilo sa do tejto súťaže. Daný ročník sa hral kvôli COVIDU 19 len pol sezóny a po jeho skončení bolo zaradené VsFZ do IV. ligy – JUH. Predošlý ročník bol zaujímavý, lebo prvýkrát v ňom ObFZ Rožňava nemalo zástupcu. MFK Rožňava účinkovala v tejto súťaži tri sezóny, pričom v poslednej sa podarilo postúpiť do IV. ligy – JUH (už V. liga – JUH) z druhej priečky.
Prehľad zástupcov ObFZ Rožňava
2011 / 2012: Lipovník (jesenná časť), Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie
2012 / 2013: Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie
2013 / 2014: Dobšiná, G. Hôrka, Krh. Podhradie, Betliar, G. Poloma – víťaz, ale kvôli reorganizácie súťaží bez práva postupu
2014 / 2015: Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie, Betliar
2015 / 2016: Dobšiná, G. Hôrka, Krh. Podhradie – postup do vyššej súťaže z 1. miesta
2016 / 2017: Dobšiná, G. Hôrka
2017 / 2018: G. Hôrka (odstúpené)
2018 / 2019: nikto
2019 / 2020: Rožňava, Krh. Podhradie
2020 / 2021: Rožňava
2021 / 2022: Rožňava – postup do vyššej súťaže z 2. miesta
Umiestnenia rožňavských mužstiev
2011 / 2012
Krh. Podhradie 5. miesto 35 bodov
G. Hôrka 8. miesto 32 bodov
G. Poloma 10. miesto 31 bodov
Dobšiná 12. miesto 25 bodov
2012 / 2013
G. Poloma 4. miesto 40 bodov
Krh. Podhradie 7. miesto 36 bodov
G. Hôrka 9. miesto 35 bodov
Dobšiná 12. miesto 27 bodov
2013 / 2014
G. Poloma 1. miesto 44 bodov
Krh. Podhradie 3. miesto 43 bodov
G. Hôrka 8. miesto 35 bodov
Betliar 11. miesto 29 bodov
Dobšiná 12. miesto 20 bodov
2014 / 2015
G. Hôrka 4. miesto 49 bodov
Krh. Podhradie 5. miesto 45 bodov
G. Poloma 10. miesto 33 bodov
Dobšiná 12. miesto 31 bodov
Betliar 14. miesto 6 bodov
2015 / 2016
Krh. Podhradie 1. miesto 49 bodov
Dobšiná 7. miesto 33 bodov
G. Hôrka 12. miesto 24 bodov
2016 / 2017
G. Hôrka 12. miesto 23 bodov
Dobšiná 13. miesto 22 bodov
2019 / 2020 (hrala sa len jeseň)
Krh. Podhradie 9. miesto 19 bodov
Rožňava 10. miesto 18 bodov
2020 / 2021(hrala sa časť jesene, na jar sa zvyšná časť jesene dohrala)
Rožňava 8. miesto 13 bodov
2021 / 2022
Rožňava 2. miesto 55 bodov
Najlepší strelci rožňavských mužstiev
2022: 22 gólov: Figúr (Rožňava)
2021: 4 góly: Figúr (Rožňava)
2020: 9 gólov: Figúr (Rožňava), 11 gólov: Revúcky (Krh. Podhradie)
2017: 13 gólov: Bodnár (G. Hôrka), po 8 gólov: Martinko, Putnocký (Dobšiná)
2016: 10 gólov: P. Husár (Dobšiná), 6 gólov: Lippai (G. Hôrka), 19 gólov: R. Kuzma (Krh. Podhradie)
2015: 12 gólov: Jer. Barnák (Dobšiná), 17 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 18 gólov: Lippai (G. Hôrka), 18 gólov: R. Kuzma (Krh. Podhradie), 9 gólov: M. Demeter (Betliar)
2014: 11 gólov: Jer. Barnák (Dobšiná), 15 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 17 gólov: Bodnár (G. Hôrka), 8 gólov: Prónyai (Krh. Podhradie), 8 gólov: M. Demeter (Betliar)
2013: 10 gólov: Gotthardt (Dobšiná), 17 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 8 gólov: Klinko (G. Hôrka), 14 gólov: Piater (Krh. Podhradie)
2012: 16 gólov: Klinko (G. Hôrka), 12 gólov: Drobňák (Krh. Podhradie), 10 gólov: Z. Greško (G. Poloma), po 6 gólov: Gotthardt, F. Fabian (Dobšiná)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.