Už v prvej sezóne tejto súťaže sa po jeseni odhlásil Lipovník, a to z finančných dôvodov. Tradičný účastník z G. Hôrky skončil v tejto súťaži v roku 2018, MFK Dobšiná v lete 2017, keď sa neprihlásila do nového ročníka tejto súťaže. Gemerská Poloma vydržala v tejto súťaži štyri sezóny, v tretej túto súťaž vyhrala. V ďalšej sezóne bojovala o záchranu, napokon sa zachránila, ale do nového ročníka sa neprihlásila. Dokonca obec bola rok bez futbalu.
Tatran Betliar účinkoval v tejto súťaži dve sezóny, pričom v druhej sezóne bolo už po pár kolách jasné, že vypadne. FK Krásnohorské Podhradie účinkuje dlhodobo na regionálnych trávnikoch a v roku 2016 postúpilo do IV. ligy – JUH. V roku 2019 však vypadlo a vrátilo sa do tejto súťaže. Daný ročník sa hral kvôli COVIDU 19 len pol sezóny a po jeho skončení bolo zaradené VsFZ do IV. ligy – JUH. Predošlý ročník bol zaujímavý, lebo prvýkrát v ňom ObFZ Rožňava nemalo zástupcu. MFK Rožňava účinkovala v tejto súťaži tri sezóny, pričom v poslednej sa podarilo postúpiť do IV. ligy – JUH (už V. liga – JUH) z druhej priečky.
Prehľad zástupcov ObFZ Rožňava
2011 / 2012: Lipovník (jesenná časť), Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie
2012 / 2013: Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie
2013 / 2014: Dobšiná, G. Hôrka, Krh. Podhradie, Betliar, G. Poloma – víťaz, ale kvôli reorganizácie súťaží bez práva postupu
2014 / 2015: Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie, Betliar
2015 / 2016: Dobšiná, G. Hôrka, Krh. Podhradie – postup do vyššej súťaže z 1. miesta
2016 / 2017: Dobšiná, G. Hôrka
2017 / 2018: G. Hôrka (odstúpené)
2018 / 2019: nikto
2019 / 2020: Rožňava, Krh. Podhradie
2020 / 2021: Rožňava
2021 / 2022: Rožňava – postup do vyššej súťaže z 2. miesta
Umiestnenia rožňavských mužstiev
2011 / 2012
Krh. Podhradie 5. miesto 35 bodov
G. Hôrka 8. miesto 32 bodov
G. Poloma 10. miesto 31 bodov
Dobšiná 12. miesto 25 bodov
2012 / 2013
G. Poloma 4. miesto 40 bodov
Krh. Podhradie 7. miesto 36 bodov
G. Hôrka 9. miesto 35 bodov
Dobšiná 12. miesto 27 bodov
2013 / 2014
G. Poloma 1. miesto 44 bodov
Krh. Podhradie 3. miesto 43 bodov
G. Hôrka 8. miesto 35 bodov
Betliar 11. miesto 29 bodov
Dobšiná 12. miesto 20 bodov
2014 / 2015
G. Hôrka 4. miesto 49 bodov
Krh. Podhradie 5. miesto 45 bodov
G. Poloma 10. miesto 33 bodov
Dobšiná 12. miesto 31 bodov
Betliar 14. miesto 6 bodov
2015 / 2016
Krh. Podhradie 1. miesto 49 bodov
Dobšiná 7. miesto 33 bodov
G. Hôrka 12. miesto 24 bodov
2016 / 2017
G. Hôrka 12. miesto 23 bodov
Dobšiná 13. miesto 22 bodov
2019 / 2020 (hrala sa len jeseň)
Krh. Podhradie 9. miesto 19 bodov
Rožňava 10. miesto 18 bodov
2020 / 2021(hrala sa časť jesene, na jar sa zvyšná časť jesene dohrala)
Rožňava 8. miesto 13 bodov
2021 / 2022
Rožňava 2. miesto 55 bodov
Najlepší strelci rožňavských mužstiev
2022: 22 gólov: Figúr (Rožňava)
2021: 4 góly: Figúr (Rožňava)
2020: 9 gólov: Figúr (Rožňava), 11 gólov: Revúcky (Krh. Podhradie)
2017: 13 gólov: Bodnár (G. Hôrka), po 8 gólov: Martinko, Putnocký (Dobšiná)
2016: 10 gólov: P. Husár (Dobšiná), 6 gólov: Lippai (G. Hôrka), 19 gólov: R. Kuzma (Krh. Podhradie)
2015: 12 gólov: Jer. Barnák (Dobšiná), 17 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 18 gólov: Lippai (G. Hôrka), 18 gólov: R. Kuzma (Krh. Podhradie), 9 gólov: M. Demeter (Betliar)
2014: 11 gólov: Jer. Barnák (Dobšiná), 15 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 17 gólov: Bodnár (G. Hôrka), 8 gólov: Prónyai (Krh. Podhradie), 8 gólov: M. Demeter (Betliar)
2013: 10 gólov: Gotthardt (Dobšiná), 17 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 8 gólov: Klinko (G. Hôrka), 14 gólov: Piater (Krh. Podhradie)
2012: 16 gólov: Klinko (G. Hôrka), 12 gólov: Drobňák (Krh. Podhradie), 10 gólov: Z. Greško (G. Poloma), po 6 gólov: Gotthardt, F. Fabian (Dobšiná)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.