V 5. lige – JUH účinkujú Tornaľa a Hajnáčka. Tornali sa nedarí a je na poslednej priečke, mužstvo stráca body aj doma. Na jar doma vyhrala len raz. O štyri body viac má Hajnáčka, ktorá stratené body doma nahradila výhrou v Čiernom Balogu. Udržanie v súťaži ale ešte nemá isté. Do konca tejto súťaže ostávajú ešte štyri kolá.
V 6. lige D – skupine sa najlepšie darí Jesenskému, ktoré je na 3. mieste. Iba o 4 body menej má Hnúšťa. Revúca sa nachádza na 8. mieste, pričom 4 body získala na súperových ihriskách. Tisovec je na predposlednej priečke, ale na 11. miesto stráca 3 body, a tak záleží iba od jeho výkonov. Od prehry s Revúcou sa mu prestalo dariť.
Výsledky
3. liga – východ
Slávia TU – R. Sobota 2:4
Giraltovce – R. Sobota 0:0
Svidník – R. Sobota 5:2
R. Sobota – O. Veselé 0:1
Lipany – R. Sobota 4:1
R. Sobota – Lučenec 2:1
Fiľakovo – R. Sobota 2:2
Vranov – R. Sobota 2:1
R. Sobota – Stropkov 5:1
Poprad – R. Sobota 1:2
R. Sobota – Kalinovo 4:3
Snina – R. Sobota 5:0
5. liga – JUH
V. Krtíš –Tornaľa 2:0
Tornaľa – L. Vieska 0:4
Hajnáčka – Tornaľa 2:0
Poltár – Tornaľa 7:1
Tornaľa – Medzibrod 1:1
Radzovce – Tornaľa 5:1
Tornaľa – Málinec 2:1
Príbelce – Tornaľa 4:1
Tornaľa – B. Štiavnica 1:1
Hajnáčka – L. Vieska 1:4
B. Štiavnica – Hajnáčka 1:0
Hajnáčka – Tornaľa 2:0
Partizán Č. Balog – Hajnáčka 3:6
Hajnáčka – Poltár 1:1
S. Ďarmoty – Hajnáčka 4:0
Hajnáčka – Medzibrod 1:4
S. Ľupča – Hajnáčka 3:0
Hajnáčka – Radzovce 1:1
6. liga D skupina
Tisovec – Bušince 4:0
Buzitka – Tisovec 3:0
Hnúšťa – Tisovec 1:1
Nenince – Tisovec 2:2
Tisovec – Revúca 0:2
Tomášovce – Tisovec 5:1
Tisovec – Vinica 1:1
D. Strehová – Tisovec 2:1
Tisovec – Jesenské 0:7
Tomášovce – Jesenské 3:1
Jesenské – D. Strehová 4:1
Olováry – Jesenské 2:1
Jesenské – Balog n. / I. 3:0
Bušince – Jesenské 0:11
Jesenské – Hnúšťa 5:0
Revúca – Jesenské 1:0
Jesenské – Vinica 2:2
Tisovec – Jesenské 0:7
Olováry – Revúca 3:0
Revúca – Balog n. / I. 3:0
Bušince – Revúca 1:5
Revúca – Hnúšťa 4:0
Tisovec – Revúca 0:2
Vinica – Revúca 2:0
Revúca – Jesenské 1:0
Čebovce – Revúca 1:1
Revúca – D. Lom 6:0
Balog n. / I. – Hnúšťa 1:1
Hnúšťa – Bušince 7:0
Hnúšťa – Tisovec 1:1
Revúca – Hnúšťa 4:0
Hnúšťa – Vinica 0:3
Jesenské – Hnúšťa 5:0
Hnúšťa – Čebovce 2:1
D. Lom – Hnúšťa 4:4
Hnúšťa – Buzitka 2:1
Z tabuľky 3. ligy – VÝCHOD
R. Sobota 5. miesto 43 bodov
Z tabuľky 5. ligy – JUH
Hajnáčka 12. miesto 16 bodov
Tornaľa 14. miesto 12 bodov
Z tabuľky 6. ligy D skupiny
Jesenské 3. miesto 40 bodov
Hnúšťa 6. miesto 36 bodov
Revúca 8. miesto 29 bodov
Tisovec 13. miesto 14 bodov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.