V 5. lige – JUH účinkujú Tornaľa a Hajnáčka. Tornali sa nedarí a je na poslednej priečke, mužstvo stráca body aj doma. Na jar doma vyhrala len raz. O štyri body viac má Hajnáčka, ktorá stratené body doma nahradila výhrou v Čiernom Balogu. Udržanie v súťaži ale ešte nemá isté. Do konca tejto súťaže ostávajú ešte štyri kolá.
V 6. lige D – skupine sa najlepšie darí Jesenskému, ktoré je na 3. mieste. Iba o 4 body menej má Hnúšťa. Revúca sa nachádza na 8. mieste, pričom 4 body získala na súperových ihriskách. Tisovec je na predposlednej priečke, ale na 11. miesto stráca 3 body, a tak záleží iba od jeho výkonov. Od prehry s Revúcou sa mu prestalo dariť.
Výsledky
3. liga – východ
Slávia TU – R. Sobota 2:4
Giraltovce – R. Sobota 0:0
Svidník – R. Sobota 5:2
R. Sobota – O. Veselé 0:1
Lipany – R. Sobota 4:1
R. Sobota – Lučenec 2:1
Fiľakovo – R. Sobota 2:2
Vranov – R. Sobota 2:1
R. Sobota – Stropkov 5:1
Poprad – R. Sobota 1:2
R. Sobota – Kalinovo 4:3
Snina – R. Sobota 5:0
5. liga – JUH
V. Krtíš –Tornaľa 2:0
Tornaľa – L. Vieska 0:4
Hajnáčka – Tornaľa 2:0
Poltár – Tornaľa 7:1
Tornaľa – Medzibrod 1:1
Radzovce – Tornaľa 5:1
Tornaľa – Málinec 2:1
Príbelce – Tornaľa 4:1
Tornaľa – B. Štiavnica 1:1
Hajnáčka – L. Vieska 1:4
B. Štiavnica – Hajnáčka 1:0
Hajnáčka – Tornaľa 2:0
Partizán Č. Balog – Hajnáčka 3:6
Hajnáčka – Poltár 1:1
S. Ďarmoty – Hajnáčka 4:0
Hajnáčka – Medzibrod 1:4
S. Ľupča – Hajnáčka 3:0
Hajnáčka – Radzovce 1:1
6. liga D skupina
Tisovec – Bušince 4:0
Buzitka – Tisovec 3:0
Hnúšťa – Tisovec 1:1
Nenince – Tisovec 2:2
Tisovec – Revúca 0:2
Tomášovce – Tisovec 5:1
Tisovec – Vinica 1:1
D. Strehová – Tisovec 2:1
Tisovec – Jesenské 0:7
Tomášovce – Jesenské 3:1
Jesenské – D. Strehová 4:1
Olováry – Jesenské 2:1
Jesenské – Balog n. / I. 3:0
Bušince – Jesenské 0:11
Jesenské – Hnúšťa 5:0
Revúca – Jesenské 1:0
Jesenské – Vinica 2:2
Tisovec – Jesenské 0:7
Olováry – Revúca 3:0
Revúca – Balog n. / I. 3:0
Bušince – Revúca 1:5
Revúca – Hnúšťa 4:0
Tisovec – Revúca 0:2
Vinica – Revúca 2:0
Revúca – Jesenské 1:0
Čebovce – Revúca 1:1
Revúca – D. Lom 6:0
Balog n. / I. – Hnúšťa 1:1
Hnúšťa – Bušince 7:0
Hnúšťa – Tisovec 1:1
Revúca – Hnúšťa 4:0
Hnúšťa – Vinica 0:3
Jesenské – Hnúšťa 5:0
Hnúšťa – Čebovce 2:1
D. Lom – Hnúšťa 4:4
Hnúšťa – Buzitka 2:1
Z tabuľky 3. ligy – VÝCHOD
R. Sobota 5. miesto 43 bodov
Z tabuľky 5. ligy – JUH
Hajnáčka 12. miesto 16 bodov
Tornaľa 14. miesto 12 bodov
Z tabuľky 6. ligy D skupiny
Jesenské 3. miesto 40 bodov
Hnúšťa 6. miesto 36 bodov
Revúca 8. miesto 29 bodov
Tisovec 13. miesto 14 bodov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.