|
Shota Gvazava – Mubarek – Rožňava Goderzi Machaidze – Bolnisi – Rožňava Oliver Vidinský – Rožňava – Pača Daniel Toplanský – Rožňava – Pača Sebastián Erdöfalvi – Rožňava – Pača Ryan Jiovanni Marcelino – Pallosevra – Rožňava Viktor Szilardi – Betliar – Rožňava Ivan Lörinc – Betliar – Honce Branislav Kuzma – V. Slaná – Tornaľa Boris Zahoranský – Dobšiná – Kráľová Štefan Krága – Dobšiná – Rakovnica Shota Gvazava – Mubarek – Rožňava Goderzi Machaidze – Bolnisi – Rožňava Oliver Vidinský – Rožňava – Pača Daniel Toplanský – Rožňava – Pača Sebastián Erdöfalvi – Rožňava – Pača Ryan Jiovanni Marcelino – Pallosevra – Rožňava Viktor Szilardi – Betliar – Rožňava Ivan Lörinc – Betliar – Honce Branislav Kuzma – V. Slaná – Tornaľa Boris Zahoranský – Dobšiná – Kráľová Štefan Krága – Dobšiná – Rakovnica |
Samuel Čonka – Rakovnica - Dobšiná Marián Gábor – Rakovnica – Dobšiná Jozef Gulykáš – Krh. Podhradie – Pača Peter Darvaš – Krh. Podhradie – Pača Štefan Darvaš – Krh. Podhradie – Pača Radovan Farkaš – Pača – Lipovník Róbert Klárik – Krh. D. Lúka – Hajnáčka Jozef Brúgoš – Krh. D. Lúka – Drnava Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – Veľká Paka Tamáš Tomesz – Hrhov – Paňovce Ján Štefán – Hrhov – Paňovce Marek Šály – Rožň. Bystré – Lipovník Gellért Laczkó – Čečejovce – Krh. Podhradie Martin Magos – G. Hôrka – Krh. Podhradie Zoltán Kótai – Jesenské – Rožňava František Čapó – ŠK Polom G. Poloma – Rakovnica Patrik Katona – G. Hôrka – ŠK Polom G. Poloma Ondrej Ujházi – Rožň. Bystré – Honce Šimon Gallo – Honce – Rakovnica Peter Gere – Honce – Košecké Podhradie Tomáš Uhrín – Rožň. Bystré – Rakovnica |
Príprava MFK Rožňava
Slávia TU – Rožňava 1:3, góly: Marcelino 2, Domik
Malá Ida – Rožňava
Slovnaft Cup: Perín – Rožňava 0:0, 4:5 na penalty
Príprava FK Krásnohorské Podhradie
Lučenec – Krásnohorské Podhradie 4:1 (2:1), gól: Revúcky
FK Krásnohorské Podhradie – Tornaľa 3:1 (2:0), góly: Revúcky, Fabian, Ferdinand
Slovnaft Cup: Krásnohorské Podhradie – Medzev 0:5
Zo zápasu Krh. Podhradie – Tornaľa, zdroj: FK Krásnohorské Podhradie
Memoriál Erika Vysokého a Mgr. Jána Lukáča
OFK Vyšná Slaná – TJ Tatran Liptovská Teplička 5:0 (3:0) na pokutové kopy 2:4
TJ Tatran Liptovská Teplička – ŠK Polom Gemerská Poloma 5:4 (0:2)
OFK Vyšná Slaná – ŠK Polom Gemerská Poloma 5:1 (2:0)
Poradie:
1. OFK Vyšná Slaná
2. TJ Tatran Liptovská Teplička
3. ŠK Polom Gemerská Poloma
Výber z najnovšej úradnej správy
ObFZ oznamuje zmenu sídla kancelárie, nová adresa sekretariátu je: Čučmianska dlhá 1619/21, 048 01 Rožňava.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.