D O S P E L Í
VI. LIGA D – SSFZ – 1.KOLO
TJ Prameň Dolná Strehová – MŠK Tisovec 3:0 (1:0). G: A. Trajgeľ 2, N. Predmeský, ŽK: R. Hudec – M. Vaso, L. Husanica. R: E. Kaliňák – M. Kováč, R. Markovič. DS: J. Šmidriak.Div.: 100.
1.FK Buzitka – TJ Ipeľ Balog n/Ipľom 2:3 (0:0). G: P. Malček 2 – G. Szabó, G. Klinko, G. Skabella. . ŽK: P. Rutkaj – K. Radoš, M. Oroszlány. R: I. Tokár – P. Jodas, M. Hanes. DS: M. Sivák. Div.: 80.
OFK Olováry – MFK Revúca 2:0 (0:0). G: R. Máč, T. Fehér. ČK: M. Levický (RA), ŽK: M. Kováč, M. Marík – 0. R: I. Laššák – S. Polomský, R. Pažický, DS: J. Havran. Div.: 150.
FK Jesenské – ŠK Vinica 3:1 (1:0). G: N. Uličný, T. Szabó, O. Andráši – Ľ. Ohajda. ŽK: T. Szabó – Ľ. Ohajda.R: M. Holas – M. Vrábeľ, P. Pašák, DS: P. Budáč. Div.: 150.
MFK Jelšava – FC 98 Hajnáčka 3:1 (3:1). G: Ľ. Spišák, J. Michal, D. Jakab vlastný (HA). ŽK: L. Čellár, M. Marchevský, P. Bryndzák, P. Jobbágyi, M. Jobbágy – D. Farkas, E. Herényi. R: M. Vrábeľ, P. Hedvigy, A. Pataki, DS: A. Dányi. Div.: 250.
FK Iskra Hnúšťa – FK Lovinobaňa 2:0 (1:0). G: M. Štefánik, T. Sudor. ŽK: M. Lackovič, T. Nemec, T. Sudor – M. Jaško, D. Viktor. R: L. Petrik – I. Tokár, I. Čutka, DS: S. Pšenica. Div.: 200.
NEÚPLNÁ TABUĽKA PO 1. KOLE
| 1. | TJ Prameň Dolná Strehová | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:0 | 3 |
| 2. | MFK Jelšava | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 | 3 |
| 3. | FK Jesenské | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 | 3 |
| 4. | FK Iskra Hnúšťa | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 5. | OFK Olováry | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 6. | TJ Ipeľ Balog n/Ipľom | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 | 3 |
| 7. | 1.FK Buzitka | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 | 0 |
| 8. | ŠK Vinica | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:3 | 0 |
| 9. | FC 98 Hajnáčka | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:3 | 0 |
| 10. | MFK Revúca | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 11. | FK Lovinobaňa | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 12. | MŠK Tisovec | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:3 | 0 |
| TJ Vinohrad Čebovce | |||||||
| TJ Nenince |
2. KOLO VI. LIGY D SSFZ
| 20.8. o 17.00 |
ŠK Vinica - OFK Olováry TJ Nenince - FK Jesenské MFK Revúca - FK Iskra Hnúšťa MŠK Tisovec - FK Lovinobaňa Ipeľ Balog n/Ipľom - MFK Jelšava FC 98 Hajnáčka - TJ Vinohrad Čebovce |
|
| 1.9. o 16.30 | Prameň Dolná Strehová - 1.FK Buzitka |
Pripravil MG - od
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.