D O S P E L Í
VI. LIGA D – SSFZ – 1.KOLO
TJ Prameň Dolná Strehová – MŠK Tisovec 3:0 (1:0). G: A. Trajgeľ 2, N. Predmeský, ŽK: R. Hudec – M. Vaso, L. Husanica. R: E. Kaliňák – M. Kováč, R. Markovič. DS: J. Šmidriak.Div.: 100.
1.FK Buzitka – TJ Ipeľ Balog n/Ipľom 2:3 (0:0). G: P. Malček 2 – G. Szabó, G. Klinko, G. Skabella. . ŽK: P. Rutkaj – K. Radoš, M. Oroszlány. R: I. Tokár – P. Jodas, M. Hanes. DS: M. Sivák. Div.: 80.
OFK Olováry – MFK Revúca 2:0 (0:0). G: R. Máč, T. Fehér. ČK: M. Levický (RA), ŽK: M. Kováč, M. Marík – 0. R: I. Laššák – S. Polomský, R. Pažický, DS: J. Havran. Div.: 150.
FK Jesenské – ŠK Vinica 3:1 (1:0). G: N. Uličný, T. Szabó, O. Andráši – Ľ. Ohajda. ŽK: T. Szabó – Ľ. Ohajda.R: M. Holas – M. Vrábeľ, P. Pašák, DS: P. Budáč. Div.: 150.
MFK Jelšava – FC 98 Hajnáčka 3:1 (3:1). G: Ľ. Spišák, J. Michal, D. Jakab vlastný (HA). ŽK: L. Čellár, M. Marchevský, P. Bryndzák, P. Jobbágyi, M. Jobbágy – D. Farkas, E. Herényi. R: M. Vrábeľ, P. Hedvigy, A. Pataki, DS: A. Dányi. Div.: 250.
FK Iskra Hnúšťa – FK Lovinobaňa 2:0 (1:0). G: M. Štefánik, T. Sudor. ŽK: M. Lackovič, T. Nemec, T. Sudor – M. Jaško, D. Viktor. R: L. Petrik – I. Tokár, I. Čutka, DS: S. Pšenica. Div.: 200.
NEÚPLNÁ TABUĽKA PO 1. KOLE
| 1. | TJ Prameň Dolná Strehová | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:0 | 3 |
| 2. | MFK Jelšava | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 | 3 |
| 3. | FK Jesenské | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 | 3 |
| 4. | FK Iskra Hnúšťa | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 5. | OFK Olováry | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 6. | TJ Ipeľ Balog n/Ipľom | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 | 3 |
| 7. | 1.FK Buzitka | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 | 0 |
| 8. | ŠK Vinica | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:3 | 0 |
| 9. | FC 98 Hajnáčka | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:3 | 0 |
| 10. | MFK Revúca | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 11. | FK Lovinobaňa | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 12. | MŠK Tisovec | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:3 | 0 |
| TJ Vinohrad Čebovce | |||||||
| TJ Nenince |
2. KOLO VI. LIGY D SSFZ
| 20.8. o 17.00 |
ŠK Vinica - OFK Olováry TJ Nenince - FK Jesenské MFK Revúca - FK Iskra Hnúšťa MŠK Tisovec - FK Lovinobaňa Ipeľ Balog n/Ipľom - MFK Jelšava FC 98 Hajnáčka - TJ Vinohrad Čebovce |
|
| 1.9. o 16.30 | Prameň Dolná Strehová - 1.FK Buzitka |
Pripravil MG - od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.