Jeseň 2003
Hráč Gem. Polomy Ľubomír Hatvaník prekonal brankára Dlhej Vsi strelou takmer zo 45 metrov.
Jar 2004
Inzultácia Karola Chomiaka v zápase G. Poloma – Lipovník.
Jar 2004
Marián Ferenc napísal článok s názvom: Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid. Reakcia Vyšnej Slanej nenechala na seba dlho čakať a odpovedala tiež článkom.
Jar 2005
Hráč Gem. Polomy Ľubomír Hatvaník si kúpil nové kopačky a hneď v prvom zápase na zimnom turnaji skóroval.
Jeseň 2005
Zdenko Greško inzultoval rozhodcu v zápase Brzotín – G. Poloma, mal dostať trest 8 mesiacov, ale neskôr mu ho skrátili.
Jar 2007
- Brankár Gemerskej Polomy Ivan Krnáč si zabudol rukavice doma, a tak mu musel požičať svoje dorastenecký brankár.
- Dorastenecký brankár Gemerskej Polomy nemohol nastúpiť na zápas Dedinky – G. Poloma, lebo vedúci mužstva dorastu nemal jeho registračný preukaz.
Leto 2007
Jeden z hráčov, ktorí prišli na hosťovanie nepodpísal prestupový lístok, dokonca nebola dodržaná ani dĺžka hosťovania.
Jar 2008
Plešivec – G. Poloma – minimálne traja hráči G. Polomy sa cez polčas „ občerstvili “ alkoholom.
Jeseň 2008
Gemerská Poloma bola v hernej kríze, zaujímavé boli niektoré verdikty rozhodcov v zápase Betliar – G. Poloma, čo potvrdil aj vtedajší predseda Betliara (Gejza Čižmár), inak bývalý rozhodca.
Jeseň 2008
Kauza vylúčenia Tatrana Betliar zo súťaže. Ak by sa zápas dorastencov 18. 10. 2008 Betliar – G. Poloma odohral, nedošlo by k tomu. Betliar mal k dispozícii 7 hráčov, takže hrať sa mohlo, proti bol tréner hostí Július Benedik.
Z hlasovania o udržanie Betliara v súťaži
Jeho zotrvanie v súťaži podporili: FO Vlachovo, Lokomotíva Dedinky, MFK Dobšiná, FK Brzotín, ZK Dlhá Ves, FK Sokol Pača, FK Lipovník, Družstevník Vyšná Slaná, FK Plešivec
Zotrvanie nepodporili: G. Poloma, Rudná, Krh. Dlhá Lúka a Jablonov n/T.
Jeseň 2008
Tréner dorastu Gem. Polomy Július Benedik nabádal jedného z hráčov, ktorí už nemohli hrať za dorast, aby nastúpil, keďže brankár Tomáš Ďuriček mal stop po červenej karte.
Leto 2009
FK Gemerská Poloma prišla turnaj v Rakovnici zrejme vyhrať. Totiž po prvom zápase vedúci mužstva obvolával ďalších hráčov, ktorí by mohli nastúpiť do druhého zápasu. Nastúpili všetci hráči okrem náhradného gólmana, ktorý tam bol pre trénerov zbytočný, ako aj v nasledujúcom prípravnom zápase.
Sezóna 2010 / 2011
- Mužstvo odcestovalo z Plešivca bez dresov, ktoré ostali v šatni.
- Klub mal aj B mužstvo, ktoré účinkovalo v 2. triede, žiaľ v priebehu jari sa odhlásilo zo súťaže.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.