Zostava na jeseň: Lenkey – V. Drenko, Šimon, Kováč, Kerekeš / Parditka – Šalamon, I. Drenko, Lázok – Vágner, Golenya, Lörinc
Zostava na jar: Lenkey – V. Drenko, Šimon, Kováč, Kerekeš / Parditka – Šalamon, I. Drenko, Lázok – Zs. Lipták / Szendi, Golenya, Lörinc
Tréner: Dionýz Kemény
Výsledky
Rudná – Kružná 2:3, Kružná – V. Slaná 6:0, Rož. Bystré – Kružná 2:2, Kružná – Rejdová 4:1, Lipovník – Kružná 1:1, Kružná – Kovstav 3:1, Dobšiná – Kružná 0:0, Kružná – N. Slaná 6:2, Jablonov – Kružná 2:2, Kružná – Krh. Podhradie 2:1, Vlachovo – Kružná 5:2, Dlhá Ves – Kružná 3:1, Kružná – Dedinky 5:2
Kružná – Rudná 5:1, V. Slaná – Kružná 1:4, Kružná – Rož. Bystré 10:1, Rejdová – Kružná 0:0, Kružná – Lipovník 0:0, Kovstav – Kružná 2:1, Kružná – Dobšiná 7:4, N. Slaná – Kružná 3:1, Kružná – Jablonov 2:4, Krh. Podhradie – Kružná 3:2, Kružná – Vlachovo 5:2, Kružná – Dlhá Ves 4:3, Dedinky – Kružná 4:0
Umiestnenie v tabuľke: 2. miesto 45 bodov
Najlepší strelci: 21 – Golenya, 18 – Lörinc
Sezóna 1998 / 1999
Káder Kružnej: Peter Lenkey, Róbert Bacso – Vladimír Šimon, František Parditka, Miroslav Golenya, Ondrej Lázok, Alexander Kovács, Róbert Kováč, Roland Lörinc, Oto Kerekeš, Ladislav Szendi, Vojtech Sárkany, Valentín Drenko, Oto Vágner (jarná časť), Ervín Lipták (jarná časť), Ladislav Mezei, Ivan Drenko, Ladislav Brúgoš, Norbert Adamec, Ján Benedek (obaja jesenná časť), Jaroslav Strelka, Benjamín Drenko, Miroslav Lizoň, Norbert Bukovič (jarná časť), Zsolt Lipták, Ján Šikúr, Alojz Gaži
Zostava na jeseň: Lenkey – V. Drenko, Šimon, Kováč, Kovács – Lázok, Zs. Lipták, I. Drenko, - Golenya, Kerekeš, Adamec / Benedek / Lörinc
Zostava na jar: Lenkey – V. Drenko, Šimon, Kováč, Kovács – Lázok, Zs. Lipták, I. Drenko, Vágner / Bukovič / Sárkany / E. Lipták – Golenya, Kerekeš
Tréner: Jaroslav Strelka
Výsledky
Plešivec – Kružná 2:0, Kružná – N. Slaná 3:1, V. Slaná – Kružná 3:1, Kružná – Krh. Podhradie 1:4, Lipovník – Kružná 5:1, Kružná – Kovstav 3:1, Rož. Bystré – Kružná 3:4,
Kružná – Dobšiná 9:0, Pača – Kružná 0:7, Kružná – Rejdová 2:0, Vlachovo – Kružná 2:2, Dlhá Ves – Kružná 0:1, Kružná – Dedinky 4:0
Kružná – Plešivec 6:1, N. Slaná – Kružná 1:7, Kružná – V. Slaná 2:0, Krh. Podhradie – Kružná 1:1, Kružná – Lipovník 2:0, Kovstav – Kružná 2:2, Kružná – Rož. Bystré 4:1, Dobšiná – Kružná 5:2, Kružná – Pača 4:0, Rejdová – Kružná 2:4, Kružná – Vlachovo 3:0, Kružná – Dlhá Ves 5:1, Dedinky – Kružná 2:0
Umiestnenie v tabuľke: 1. miesto 53 bodov – postup do 5. ligy – JZ
Najlepší strelci: 25 – Golenya, 12 – Lázok
Sezóna 1999 / 2000
Káder Kružnej: Peter Lenkey (jesenná časť), Tibor Vasil (jesenná časť), Ján Salai (jarná časť) – Ervín Lipták (jarná časť), Alexander Szendi, Oto Vágner (jesenná časť), Ivan Drenko, Ondrej Lázok, Róbert Kováč, Štefan Kuchta (jesenná časť), František Parditka, Ladislav Brúgoš, Ladislav Mezei, Oto Kerekeš, Vladimír Šimon, Marián Szabó, Roland Lörinc, Valentín Drenko, Peter Vasil (jesenná časť), Alexander Kovács (jesenná časť), Miroslav Golenya (jesenná časť), Ladislav Szendi, Norbert Bukovič, Vojtech Sárkany, Zoltán Šimon, Miroslav Lizoň, František Parditka, Zsolt Lipták (do septembra 1999)
Zostava na jeseň: Lenkey – V. Drenko, Kováč, Kovács, Šimon – Lázok, Vágner, I. Drenko, Szendi / Bukovič – Golenya, Kerekeš
Zostava na jar: Salai – V. Drenko, Kováč, Šimon, Parditka – Lázok, I. Drenko, Szendi, Sárkany / Bukovič – E. Lipták, Kerekeš
Tréneri: Jaroslav Strelka (časť jesene, jar), Ondrej Fabian (časť jesene).
Výsledky
Kružná – Helcmanovce 2:1, Góly: Golenya 2, ŽK: Kovács
Gem. Poloma – Kružná 3:3, Góly: Lázok, Golenya, Kerekeš, ŽK: Parditka
Kružná – Šaca 0:3, ŽK: Kovács
Kráľovce – Kružná 0:0
Kružná – M. Ida 1:1, Gól: Lipták
Kružná – Teplička 4:1, Góly: Golenya 2, Lázok, Szendi, ŽK: Szendi
Jablonov – Kružná 5:1, Gól: Golenya, ŽK: Vágner, Drenko, ČK: Lenkey
Kružná – Smižany 1:1, Gól: Kerekeš, ŽK: Vasil
Harichovce – Kružná 1:1, Gól: Vágner, ŽK: Drenko, Lázok
Kružná – Kluknava 0:5
Žakarovce – Kružná 6:0
Kružná – Ťahanovce 1:2, Gól: domáci nenahlásili
Koš. Nová Ves – Kružná 5:0, ŽK: Kovács, Mezei, Šimon
Helcmanovce – Kružná 1:0
Kružná – Gem. Poloma 0:0
Šaca – Kružná 3:0
Kružná – Kráľovce 1:3, Gól: domáci nenahlásili
M. Ida – Kružná 2:0, ŽK: Szabó
Teplička – Kružná 3:0
Kružná – Jablonov 0:1
Smižany – Kružná 6:1, Gól: Kerekeš, ŽK: Bukovič, Szendi
Kružná – Harichovce 1:3, Gól: Mezei
Kluknava – Kružná 5:1, Gól: Lipták, ŽK: Mezei, Šimon
Kružná – Žakarovce 0:4, ŽK: Mezei, V. Drenko, ČK: Szendi
Ťahanovce – Kružná 3:0, ŽK: Drenko, Kerekeš
Kružná – Koš. Nová Ves 1:4, Gól: A. Szendi
Umiestnenie v tabuľke: 14. miesto 11 bodov – zostup do 1. triedy ObFZ Rožňava
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.