Tréner: Ján Fatľa
Rozloženie postov
Brankár: Stankovič
Obrancovia: Hrachiar, Demeter, Marchevský, Dovalovský, Sz. Drenko, Dávid, Liptai, Ragyina
Záložníci: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Szöllös, Kupec, R. Drenko, Gonosz, Sz. Danielis, Zs. Danielis, Kilik
Útočníci: Gača, A. Danielis, Lalik, Turcsányi
Jeseň 2002
K. Teplica – Kovstav 2:2, góly: Fakla 2
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Ragyina – Čatlóš, Szöllös, Gonosz, Fatľa – Fakla, Danielis (R. Drenko)
Plešivec – K. Teplica 1:1, gól: Fatľa
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Liptai – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Lalik, Danielis
K. Teplica – G. Poloma 5:0, góly: Turcsányi 3, Fakla, Čatlóš
N. Slaná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa 2, Turcsányi, Danielis
K. Teplica – Kružná 4:2, góly: Gonosz 3, Čatlóš
Dedinky – K. Teplica 1:3, góly: Turcsányi 2, Fatľa
K. Teplica – Rudná 2:0, góly: Hrachiar, Čatlóš
V. Slaná – K. Teplica 4:0
K. Teplica – Lipovník 4:1, góly: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Gonosz
Krh. Podhradie – K. Teplica 2:2, góly: Ragyina, Turcsányi
Dobšiná – K. Teplica 7:0
K. Teplica – Brzotín 8:0, góly: Čatlóš 2, Gonosz 2, Turcsányi, Liptai, Hrachiar, A. Danielis
K. Teplica – Dlhá Ves 8:0, góly: Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m, Kilik, Gonosz 2, A. Danielis 2
Jarná príprava
Kunova Teplica – Gem. Poloma 4:2, Kunova Teplica – Rudná 4:1, Kunova Teplica – Štítnik
2:2, Revúčka – Kunova Teplica 1:2, Kunova Teplica – Gem. Sad 2:2
Jar 2003
K. Teplica – Plešivec 4:2, góly: Turcsányi 2, Sz. Drenko, A. Danielis
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Hrachiar, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – M. Turcsányi, A. Danielis
Kružná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa, Fakla, Gača, Gonosz, Čatlóš
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Marchevský, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – Gača, A. Danielis, striedali Zs. Danielis, Sz. Danielis
K. Teplica – Dedinky 4:1, nenahlásení strelci gólov
G. Poloma – K. Teplica 2:1, nenahlásení strelci gólov
Brzotín – K. Teplica 4:0
Dlhá Ves – K. Teplica 3:1, gól: Fatľa
Rudná – K. Teplica 0:0
K. Teplica – V. Slaná 0:0
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Turcsányi, Gača
Kovstav – K. Teplica 1:3, góly: Fatľa, Turcsányi, Gača
Lipovník – K. Teplica 2:2, góly: Gonosz, Fakla
K. Teplica – Krh. Podhradie 6:0, góly: Turcsányi 3, A. Danielis, Gonosz, Gača
K. Teplica – N. Slaná 3:1, nenahlásení strelci gólov
K. Teplica – Dobšiná 9:2, góly: Gača 3, Fakla 3, Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fatľa, Gonosz, Fakla – Turcsányi, Gača.
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Krh. Podhradie | 13 | 9 | 2 | 2 | 30:15 | 29 |
| 2. | Plešivec | 13 | 9 | 1 | 3 | 37:18 | 28 |
| 3. | K. Teplica | 13 | 8 | 3 | 2 | 44:21 | 27 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:11 | 26 |
| 5. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:16 | 23 |
| 6. | Nižná Slaná | 13 | 5 | 3 | 5 | 33:26 | 18 |
| 7. | Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 14:23 | 17 |
| 8. | G. Poloma | 13 | 5 | 0 | 8 | 20:35 | 15 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:34 | 15 |
| 10. | Brzotín | 13 | 4 | 2 | 7 | 17:27 | 14 |
| 11. | Dobšiná | 13 | 4 | 1 | 8 | 32:28 | 13 |
| 12. | Kružná | 13 | 3 | 3 | 7 | 23:36 | 12 |
| 13. | Kovstav | 13 | 3 | 2 | 8 | 21:41 | 11 |
| 14. | Dedinky | 13 | 2 | 3 | 8 | 15:32 | 9 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krh. Podhradie | 26 | 17 | 4 | 5 | 58:34 | 55 |
| 2. | K. Teplica | 26 | 15 | 5 | 6 | 82:43 | 50 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 15 | 3 | 8 | 58:31 | 48 |
| 4. | Plešivec | 26 | 15 | 1 | 10 | 68:47 | 46 |
| 5. | Lipovník | 26 | 11 | 8 | 7 | 57:38 | 41 |
| 6. | Rudná | 26 | 10 | 6 | 10 | 31:40 | 36 |
| 7. | Brzotín | 26 | 11 | 3 | 12 | 41:54 | 36 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 2 | 13 | 59:61 | 35 |
| 9. | G. Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 49:61 | 33 |
| 10. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 45:57 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 8 | 6 | 12 | 36:53 | 30 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 8 | 4 | 14 | 47:60 | 28 |
| 13. | Kružná | 26 | 8 | 3 | 15 | 51:73 | 27 |
| 14. | Kovstav | 26 | 5 | 6 | 15 | 38:68 | 21 |
Najlepší strelec: 16 gólov – Marek Turcsányi
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-