Tréner: Ján Fatľa
Rozloženie postov
Brankár: Stankovič
Obrancovia: Hrachiar, Demeter, Marchevský, Dovalovský, Sz. Drenko, Dávid, Liptai, Ragyina
Záložníci: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Szöllös, Kupec, R. Drenko, Gonosz, Sz. Danielis, Zs. Danielis, Kilik
Útočníci: Gača, A. Danielis, Lalik, Turcsányi
Jeseň 2002
K. Teplica – Kovstav 2:2, góly: Fakla 2
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Ragyina – Čatlóš, Szöllös, Gonosz, Fatľa – Fakla, Danielis (R. Drenko)
Plešivec – K. Teplica 1:1, gól: Fatľa
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Liptai – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Lalik, Danielis
K. Teplica – G. Poloma 5:0, góly: Turcsányi 3, Fakla, Čatlóš
N. Slaná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa 2, Turcsányi, Danielis
K. Teplica – Kružná 4:2, góly: Gonosz 3, Čatlóš
Dedinky – K. Teplica 1:3, góly: Turcsányi 2, Fatľa
K. Teplica – Rudná 2:0, góly: Hrachiar, Čatlóš
V. Slaná – K. Teplica 4:0
K. Teplica – Lipovník 4:1, góly: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Gonosz
Krh. Podhradie – K. Teplica 2:2, góly: Ragyina, Turcsányi
Dobšiná – K. Teplica 7:0
K. Teplica – Brzotín 8:0, góly: Čatlóš 2, Gonosz 2, Turcsányi, Liptai, Hrachiar, A. Danielis
K. Teplica – Dlhá Ves 8:0, góly: Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m, Kilik, Gonosz 2, A. Danielis 2
Jarná príprava
Kunova Teplica – Gem. Poloma 4:2, Kunova Teplica – Rudná 4:1, Kunova Teplica – Štítnik
2:2, Revúčka – Kunova Teplica 1:2, Kunova Teplica – Gem. Sad 2:2
Jar 2003
K. Teplica – Plešivec 4:2, góly: Turcsányi 2, Sz. Drenko, A. Danielis
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Hrachiar, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – M. Turcsányi, A. Danielis
Kružná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa, Fakla, Gača, Gonosz, Čatlóš
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Marchevský, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – Gača, A. Danielis, striedali Zs. Danielis, Sz. Danielis
K. Teplica – Dedinky 4:1, nenahlásení strelci gólov
G. Poloma – K. Teplica 2:1, nenahlásení strelci gólov
Brzotín – K. Teplica 4:0
Dlhá Ves – K. Teplica 3:1, gól: Fatľa
Rudná – K. Teplica 0:0
K. Teplica – V. Slaná 0:0
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Turcsányi, Gača
Kovstav – K. Teplica 1:3, góly: Fatľa, Turcsányi, Gača
Lipovník – K. Teplica 2:2, góly: Gonosz, Fakla
K. Teplica – Krh. Podhradie 6:0, góly: Turcsányi 3, A. Danielis, Gonosz, Gača
K. Teplica – N. Slaná 3:1, nenahlásení strelci gólov
K. Teplica – Dobšiná 9:2, góly: Gača 3, Fakla 3, Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fatľa, Gonosz, Fakla – Turcsányi, Gača.
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Krh. Podhradie | 13 | 9 | 2 | 2 | 30:15 | 29 |
| 2. | Plešivec | 13 | 9 | 1 | 3 | 37:18 | 28 |
| 3. | K. Teplica | 13 | 8 | 3 | 2 | 44:21 | 27 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:11 | 26 |
| 5. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:16 | 23 |
| 6. | Nižná Slaná | 13 | 5 | 3 | 5 | 33:26 | 18 |
| 7. | Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 14:23 | 17 |
| 8. | G. Poloma | 13 | 5 | 0 | 8 | 20:35 | 15 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:34 | 15 |
| 10. | Brzotín | 13 | 4 | 2 | 7 | 17:27 | 14 |
| 11. | Dobšiná | 13 | 4 | 1 | 8 | 32:28 | 13 |
| 12. | Kružná | 13 | 3 | 3 | 7 | 23:36 | 12 |
| 13. | Kovstav | 13 | 3 | 2 | 8 | 21:41 | 11 |
| 14. | Dedinky | 13 | 2 | 3 | 8 | 15:32 | 9 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krh. Podhradie | 26 | 17 | 4 | 5 | 58:34 | 55 |
| 2. | K. Teplica | 26 | 15 | 5 | 6 | 82:43 | 50 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 15 | 3 | 8 | 58:31 | 48 |
| 4. | Plešivec | 26 | 15 | 1 | 10 | 68:47 | 46 |
| 5. | Lipovník | 26 | 11 | 8 | 7 | 57:38 | 41 |
| 6. | Rudná | 26 | 10 | 6 | 10 | 31:40 | 36 |
| 7. | Brzotín | 26 | 11 | 3 | 12 | 41:54 | 36 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 2 | 13 | 59:61 | 35 |
| 9. | G. Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 49:61 | 33 |
| 10. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 45:57 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 8 | 6 | 12 | 36:53 | 30 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 8 | 4 | 14 | 47:60 | 28 |
| 13. | Kružná | 26 | 8 | 3 | 15 | 51:73 | 27 |
| 14. | Kovstav | 26 | 5 | 6 | 15 | 38:68 | 21 |
Najlepší strelec: 16 gólov – Marek Turcsányi
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).