Rozloženie postov
Brankári: Dorkin, Almáši
Obrancovia: Džačár, Rybár, Žiak, Breuer, Motyka, Leng, Orabinec, Šándor
Záložníci: Golenya, Fabian, Pollák, Baláž, Sovič, Majerčák, Čižmár, Schilling, Lengyel, Šlosár
Útočníci: Gallo, Zdechovan, Hlaváč, Kamenský, Kurian
Výsledky
Jeseň 1991
Teplička – Rožňava 0:1, gól: Šlosár
Rožňava – Krompachy 1:0, gól: Breuer
Revúca – Rožňava 0:3, góly: Majerčák 2, Hlaváč
Rožňava – Spoje 2:2, góly: Majerčák 2
Ľubica – Rožňava 1:1, gól: Hlaváč
Rožňava – Barca 2:0
Rožňava – Bard. N. Ves 2:0, góly: Pollák, Šlosár
Harichovce – Rožňava 0:1, gól: Motyka
Sp. Štvrtok – Rožňava 0:0
Rožňava – Valaliky 1:0
Rožňava – K. Teplica 2:0
Sp. Vlachy – Rožňava 1:0
Rožňava – Moldava 1:0
Jar 1992
Rožňava – Teplička 3:0, góly: Orabinec 2, Zdechovan
Krompachy – Rožňava 2:1
Rožňava – Revúca 5:0, góly: Hlaváč, Kurian, Gallo 2, Šlosár
Spoje – Rožňava 0:1
Rožňava – Ľubica 2:0, góly: Čižmár, Hlaváč
Barca – Rožňava 0:3, góly: Džačár, Zdechovan 2
Rožňava – Harichovce 1:0, gól: Gallo
Valaliky – Rožňava 0:2, góly: Gallo, Šlosár
Rožňava – Sp. Štvrtok 5:0, góly: Šlosár, Orabinec, Gallo 2, Zdechovan
K. Teplica – Rožňava 0:0
Rožňava – Sp. Vlachy 1:0, gól: Gallo
Rožňava – S. Ľubovňa 4:2
Moldava – Rožňava 1:0.
Tabuľka 1. A. triedy po jeseni:
| 1. | K. Teplica | 13 | 10 | 1 | 2 | 31:11 | 21 |
| 2. | Spoje | 13 | 8 | 4 | 1 | 31:9 | 20 |
| 3. | Rožňava | 13 | 8 | 3 | 2 | 17:7 | 19 |
| 4. | Moldava | 13 | 7 | 2 | 4 | 21:9 | 16 |
| 5. | S. Štvrtok | 13 | 7 | 2 | 4 | 18:17 | 16 |
| 6. | Valaliky | 13 | 6 | 2 | 5 | 18:16 | 14 |
| 7. | Teplička | 13 | 6 | 1 | 6 | 23:24 | 13 |
| 8. | St. Ľubovňa | 13 | 6 | 0 | 7 | 15:25 | 12 |
| 9. | Krompachy | 13 | 4 | 3 | 6 | 18:17 | 11 |
| 10. | Sp. Vlachy | 13 | 4 | 2 | 7 | 12:20 | 10 |
| 11. | Revúca | 13 | 3 | 3 | 7 | 16:28 | 9 |
| 12. | Ľubica | 13 | 2 | 4 | 7 | 13:25 | 8 |
| 13. | Harichovce | 13 | 2 | 3 | 8 | 12:24 | 7 |
| 14. | Barca | 13 | 1 | 4 | 8 | 12:25 | 6 |
Konečná tabuľka 1. A. triedy:
| 1. | Rožňava | 26 | 18 | 4 | 4 | 45:12 | 40 |
| 2. | K. Teplica | 26 | 15 | 7 | 4 | 57:28 | 37 |
| 3. | Moldava | 26 | 13 | 7 | 6 | 42:24 | 33 |
| 4. | Spoje | 26 | 13 | 6 | 7 | 53:24 | 32 |
| 5. | Sp. Štvrtok | 26 | 13 | 4 | 9 | 45:47 | 30 |
| 6. | Krompachy | 26 | 11 | 3 | 12 | 35:40 | 25 |
| 7. | Teplička | 26 | 11 | 2 | 13 | 46:50 | 24 |
| 8. | Valaliky | 26 | 9 | 6 | 11 | 37:44 | 24 |
| 9. | Revúca | 26 | 7 | 8 | 11 | 29:42 | 22 |
| 10. | Harichovce | 26 | 7 | 7 | 12 | 32:40 | 21 |
| 11. | Sp. Vlachy | 26 | 7 | 7 | 12 | 32:43 | 21 |
| 12. | St. Ľubovňa | 26 | 9 | 3 | 14 | 32:45 | 21 |
| 13. | Ľubica | 26 | 8 | 4 | 14 | 31:46 | 20 |
| 14. | Barca | 26 | 3 | 6 | 17 | 19:50 | 12 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.