Rozloženie postov
Brankári: Dorkin, Almáši
Obrancovia: Džačár, Rybár, Žiak, Breuer, Motyka, Leng, Orabinec, Šándor
Záložníci: Golenya, Fabian, Pollák, Baláž, Sovič, Majerčák, Čižmár, Schilling, Lengyel, Šlosár
Útočníci: Gallo, Zdechovan, Hlaváč, Kamenský, Kurian
Výsledky
Jeseň 1991
Teplička – Rožňava 0:1, gól: Šlosár
Rožňava – Krompachy 1:0, gól: Breuer
Revúca – Rožňava 0:3, góly: Majerčák 2, Hlaváč
Rožňava – Spoje 2:2, góly: Majerčák 2
Ľubica – Rožňava 1:1, gól: Hlaváč
Rožňava – Barca 2:0
Rožňava – Bard. N. Ves 2:0, góly: Pollák, Šlosár
Harichovce – Rožňava 0:1, gól: Motyka
Sp. Štvrtok – Rožňava 0:0
Rožňava – Valaliky 1:0
Rožňava – K. Teplica 2:0
Sp. Vlachy – Rožňava 1:0
Rožňava – Moldava 1:0
Jar 1992
Rožňava – Teplička 3:0, góly: Orabinec 2, Zdechovan
Krompachy – Rožňava 2:1
Rožňava – Revúca 5:0, góly: Hlaváč, Kurian, Gallo 2, Šlosár
Spoje – Rožňava 0:1
Rožňava – Ľubica 2:0, góly: Čižmár, Hlaváč
Barca – Rožňava 0:3, góly: Džačár, Zdechovan 2
Rožňava – Harichovce 1:0, gól: Gallo
Valaliky – Rožňava 0:2, góly: Gallo, Šlosár
Rožňava – Sp. Štvrtok 5:0, góly: Šlosár, Orabinec, Gallo 2, Zdechovan
K. Teplica – Rožňava 0:0
Rožňava – Sp. Vlachy 1:0, gól: Gallo
Rožňava – S. Ľubovňa 4:2
Moldava – Rožňava 1:0.
Tabuľka 1. A. triedy po jeseni:
| 1. | K. Teplica | 13 | 10 | 1 | 2 | 31:11 | 21 |
| 2. | Spoje | 13 | 8 | 4 | 1 | 31:9 | 20 |
| 3. | Rožňava | 13 | 8 | 3 | 2 | 17:7 | 19 |
| 4. | Moldava | 13 | 7 | 2 | 4 | 21:9 | 16 |
| 5. | S. Štvrtok | 13 | 7 | 2 | 4 | 18:17 | 16 |
| 6. | Valaliky | 13 | 6 | 2 | 5 | 18:16 | 14 |
| 7. | Teplička | 13 | 6 | 1 | 6 | 23:24 | 13 |
| 8. | St. Ľubovňa | 13 | 6 | 0 | 7 | 15:25 | 12 |
| 9. | Krompachy | 13 | 4 | 3 | 6 | 18:17 | 11 |
| 10. | Sp. Vlachy | 13 | 4 | 2 | 7 | 12:20 | 10 |
| 11. | Revúca | 13 | 3 | 3 | 7 | 16:28 | 9 |
| 12. | Ľubica | 13 | 2 | 4 | 7 | 13:25 | 8 |
| 13. | Harichovce | 13 | 2 | 3 | 8 | 12:24 | 7 |
| 14. | Barca | 13 | 1 | 4 | 8 | 12:25 | 6 |
Konečná tabuľka 1. A. triedy:
| 1. | Rožňava | 26 | 18 | 4 | 4 | 45:12 | 40 |
| 2. | K. Teplica | 26 | 15 | 7 | 4 | 57:28 | 37 |
| 3. | Moldava | 26 | 13 | 7 | 6 | 42:24 | 33 |
| 4. | Spoje | 26 | 13 | 6 | 7 | 53:24 | 32 |
| 5. | Sp. Štvrtok | 26 | 13 | 4 | 9 | 45:47 | 30 |
| 6. | Krompachy | 26 | 11 | 3 | 12 | 35:40 | 25 |
| 7. | Teplička | 26 | 11 | 2 | 13 | 46:50 | 24 |
| 8. | Valaliky | 26 | 9 | 6 | 11 | 37:44 | 24 |
| 9. | Revúca | 26 | 7 | 8 | 11 | 29:42 | 22 |
| 10. | Harichovce | 26 | 7 | 7 | 12 | 32:40 | 21 |
| 11. | Sp. Vlachy | 26 | 7 | 7 | 12 | 32:43 | 21 |
| 12. | St. Ľubovňa | 26 | 9 | 3 | 14 | 32:45 | 21 |
| 13. | Ľubica | 26 | 8 | 4 | 14 | 31:46 | 20 |
| 14. | Barca | 26 | 3 | 6 | 17 | 19:50 | 12 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.