Rozloženie postov
Brankári: Dorkin, Almáši
Obrancovia: Džačár, Rybár, Žiak, Breuer, Motyka, Leng, Orabinec, Šándor
Záložníci: Golenya, Fabian, Pollák, Baláž, Sovič, Majerčák, Čižmár, Schilling, Lengyel, Šlosár
Útočníci: Gallo, Zdechovan, Hlaváč, Kamenský, Kurian
Výsledky
Jeseň 1991
Teplička – Rožňava 0:1, gól: Šlosár
Rožňava – Krompachy 1:0, gól: Breuer
Revúca – Rožňava 0:3, góly: Majerčák 2, Hlaváč
Rožňava – Spoje 2:2, góly: Majerčák 2
Ľubica – Rožňava 1:1, gól: Hlaváč
Rožňava – Barca 2:0
Rožňava – Bard. N. Ves 2:0, góly: Pollák, Šlosár
Harichovce – Rožňava 0:1, gól: Motyka
Sp. Štvrtok – Rožňava 0:0
Rožňava – Valaliky 1:0
Rožňava – K. Teplica 2:0
Sp. Vlachy – Rožňava 1:0
Rožňava – Moldava 1:0
Jar 1992
Rožňava – Teplička 3:0, góly: Orabinec 2, Zdechovan
Krompachy – Rožňava 2:1
Rožňava – Revúca 5:0, góly: Hlaváč, Kurian, Gallo 2, Šlosár
Spoje – Rožňava 0:1
Rožňava – Ľubica 2:0, góly: Čižmár, Hlaváč
Barca – Rožňava 0:3, góly: Džačár, Zdechovan 2
Rožňava – Harichovce 1:0, gól: Gallo
Valaliky – Rožňava 0:2, góly: Gallo, Šlosár
Rožňava – Sp. Štvrtok 5:0, góly: Šlosár, Orabinec, Gallo 2, Zdechovan
K. Teplica – Rožňava 0:0
Rožňava – Sp. Vlachy 1:0, gól: Gallo
Rožňava – S. Ľubovňa 4:2
Moldava – Rožňava 1:0.
Tabuľka 1. A. triedy po jeseni:
| 1. | K. Teplica | 13 | 10 | 1 | 2 | 31:11 | 21 |
| 2. | Spoje | 13 | 8 | 4 | 1 | 31:9 | 20 |
| 3. | Rožňava | 13 | 8 | 3 | 2 | 17:7 | 19 |
| 4. | Moldava | 13 | 7 | 2 | 4 | 21:9 | 16 |
| 5. | S. Štvrtok | 13 | 7 | 2 | 4 | 18:17 | 16 |
| 6. | Valaliky | 13 | 6 | 2 | 5 | 18:16 | 14 |
| 7. | Teplička | 13 | 6 | 1 | 6 | 23:24 | 13 |
| 8. | St. Ľubovňa | 13 | 6 | 0 | 7 | 15:25 | 12 |
| 9. | Krompachy | 13 | 4 | 3 | 6 | 18:17 | 11 |
| 10. | Sp. Vlachy | 13 | 4 | 2 | 7 | 12:20 | 10 |
| 11. | Revúca | 13 | 3 | 3 | 7 | 16:28 | 9 |
| 12. | Ľubica | 13 | 2 | 4 | 7 | 13:25 | 8 |
| 13. | Harichovce | 13 | 2 | 3 | 8 | 12:24 | 7 |
| 14. | Barca | 13 | 1 | 4 | 8 | 12:25 | 6 |
Konečná tabuľka 1. A. triedy:
| 1. | Rožňava | 26 | 18 | 4 | 4 | 45:12 | 40 |
| 2. | K. Teplica | 26 | 15 | 7 | 4 | 57:28 | 37 |
| 3. | Moldava | 26 | 13 | 7 | 6 | 42:24 | 33 |
| 4. | Spoje | 26 | 13 | 6 | 7 | 53:24 | 32 |
| 5. | Sp. Štvrtok | 26 | 13 | 4 | 9 | 45:47 | 30 |
| 6. | Krompachy | 26 | 11 | 3 | 12 | 35:40 | 25 |
| 7. | Teplička | 26 | 11 | 2 | 13 | 46:50 | 24 |
| 8. | Valaliky | 26 | 9 | 6 | 11 | 37:44 | 24 |
| 9. | Revúca | 26 | 7 | 8 | 11 | 29:42 | 22 |
| 10. | Harichovce | 26 | 7 | 7 | 12 | 32:40 | 21 |
| 11. | Sp. Vlachy | 26 | 7 | 7 | 12 | 32:43 | 21 |
| 12. | St. Ľubovňa | 26 | 9 | 3 | 14 | 32:45 | 21 |
| 13. | Ľubica | 26 | 8 | 4 | 14 | 31:46 | 20 |
| 14. | Barca | 26 | 3 | 6 | 17 | 19:50 | 12 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).