Najlepší strelec: 17 – Michal Dorčák.
Umiestnenie: 5. miesto 28 bodov
Ročník 2017/2018
Káder: Pitoňák, Lux, Sabadoš – Kašai, Olexa, Spišiak, Bodnár, Die, P. Jasenka, Valko, Polyák, Mihalík, Fajdek, Kovács, Šimún, L. Jasenka, Chladný, Schvarz, Švihla, Harabín, Plichta, Š. Ďurán, M. Ďurán, Filipovič, Z. Greško, Arvai, Dorčák, Smädo, Šimon.
Najlepší strelec: 15 – Michal Dorčák
Umiestnenie: 4. miesto 27 bodov
Ročník 2018/2019
Káder: Pitoňák – Hatvaník, Fajdek, L. Jasenka, P. Jasenka, Švihla, Šimún, Harabín, Schvarz, Havrlent, Kašai, Boňko, Šimko, Boňko, Rogos, Polyák, Lipták, Murányi, Kovács, Bodnár, Mihalík, Kabát, Filipovič, M. Ďurán, Smädo, Valko, Šimon, Olexa, Spišiak, Dorčák.
Najlepší strelec: 8 – Lukáš Boňko, Ján Spišiak
Umiestnenie: 5. miesto 30 bodov
Ročník 2019/2020
Káder: Šály, Vais – Havrlent, Hatvaník, Schvarz, Spišiak, Fajdek, Harabín, Urban, Lipták, Miloš Gallo, Maroš Gallo, B. Milko, Lišuch, Kovács, Ďurán, Šimún, Valko, Dorčák, Kerek
Najlepší strelec: 14 – Miloš Gallo.
Umiestnenie: 1. miesto 16 bodov, Poznámka: ročník bol kvôli COVIDU – 19 anulovaný
Ročník 2020/2021
Káder: Oravecz – P. Lipták, Hatvaník, L. Polanecký, Schvarz, O. Tökölyi, Urban, J. Polanecký, Polyák, A. Kovács, Slavkovský, J. Lišuch, Fajdek, F. Čapó, Čonka, Ďurán, Boňko, Šimún, Jasenka, Želinský.
Najlepší strelec: 6 – Ľubomír Hatvaník
Umiestnenie: 3. miesto 6 bodov, Poznámka: ročník bol kvôli COVIDU – 19 anulovaný
Ročník 2021/2022
Káder: Dárius Forgáč, Igor Harabín – Maroš Bakoš, Jakub Polanecký, Ján Šimún, Michal Ruszó, Tomáš Kún, Ľubomír Hatvaník, Ľuboš Korintuš, Attila Kovács, Miloš Schvarz, Július Lišuch, Lukáš Boňko, Ján Spišiak, Libor Urban, Štefan Kušnier, František Čapó, Lukáš Jasenka, Marko Zatroch, Patrik Slavkovský, Dominik Šimko, Denis Fajdek, Roman Polyák, Adrián Bodnár, Ján Gelda, Michal Dorčák, Kristián Šubovič, Tomáš Szilágyi, Matúš Kuchta, Dávid Čonka.
Najlepší strelec: 10 – Lukáš Jasenka
Umiestnenie: 14. miesto 12 bodov
Ročník 2022/2023
Káder: Ondrej Skokan, Pavol Lenkey, Peter Bajus, Mikuláš Štefánik – Libor Urban, Štefan Kušnier, Tomáš Kún, Ján Ivanič, Ján Fazekaš, Viliam Máťaš, Jakub Polanecký, Ján Simeon Želinský, Lukáš Jasenka, Denis Fajdek, Miroslav Kerek, Radovan Árvai, Patrik Slavkovský, Kristián Šubovič, Jakub Chladný, Frederik Ungváry – Szabó, Matúš Zatroch, Pavel Kašai, Július Benedik, Adrián Krága, Ľuboš Korintuš, Miroslav Tomášik, Matúš Kuchta, Michal Ruszó, Tomáš Žiga, Igor Harabín, Michal Dorčák, Matej Gelda, Antal Kurja, Peter Boroš.
Najlepší strelec: 11 – Július Benedik
Umiestnenie: 10. miesto 18 bodov
Jeseň 2023
Káder: Mikuláš Štefánik, Peter Bajus – Matúš Zatroch, Patrik Šimko, Radovan Árvai, Michal Dorčák, Lukáš Jasenka, Igor Harabín, Attila Kovács, Patrik Slavkovský, Miroslav Tomášik, Roman Polyák, Tomáš Szilágyi, Štefan Kušnier, Sebastián Lázok, Kristián Šubovič, Patrik Katona, Ľuboš Korintuš, Miloslav Ďurán, Matúš Kuchta, Denis Fajdek, Adrián Šimko.
Najlepší strelec: 11 – Kristián Šubovič
Príčina odhlásenia družstva dospelých zo 7. ligy
Príčinou odhlásenia sú financie, klub od obce nedostal dostatočnú finančnú podporu. Už na jar minulého ročníka mal finančné problémy. V súčasnosti majú niektorí hráči požiadavky, ktoré im klub nedokáže splniť pri súčasnej finančnej situácii. Pred novým ročníkom predseda klubu informoval v článku Ako ďalej v Polomských novinách o problémoch, ktoré boli počas jarnej časti minulej sezóny.
V novom ročníku má klub ambíciu hrať s dorastom krajskú súťaž.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. 