Výsledky na jeseň
Drnava – Vlachovo 6:0, góly: Rencsok 2, Barczi, Čelovský, Mázik, K. Šoltés
Honce – Drnava 1:6, góly: Rencsok 2, Mázik, Barczi, Čelovský, M. Maliňák
Drnava – Krh. D. Lúka 3:4, góly: Z. Búlik, Barczi, K. Šoltés
Drnava – Dlhá Ves 10:1, góly: Rencsok 5, Z. Búlik 2, Barczi, B. Šoltés, Mázik
N. Slaná – Drnava 1:1, gól: Szücs
Drnava – Hrhov 6:1, góly: K. Šoltés 2, Rencsok, Dókuš, Szücs, M. Maliňák
Drnava – Rož. Bystré 3:1, góly: Rencsok, Barczi, B. Šoltés
Bohúňovo – Drnava 1:2, góly: Barczi, Rencsok
Drnava – V. Slaná 1:2, gól: K. Šoltés
Betliar – Drnava 1:0
Drnava – Jablonov n/T 1:4, góly: Rencsok – Barczi vlastný
Drnava – Rudná 1:0, gól: Rencsok
Vlachovo – Drnava 0:3, góly: Szücs, Mázik, Rencsok
Výsledky na jar
Drnava – Honce 4:0, góly: Zakhar, Szücs, Rencsok, K. Šoltés
Krh. D. Lúka – Drnava 3:2, góly: Kardoš, J. Maliňák
Dlhá Ves – Drnava 0:2, góly: Mázik, J. Maliňák
Drnava – N. Slaná 8:1, góly: Szücs 2, J. Maliňák, R. Kovács, Mázik, B. Šoltés, Barczi, Rencsok
Rožň. Bystré – Drnava 2:5, góly: Rencsok 3, Čelovský, B. Šoltés
Hrhov – Drnava 1:3, góly: Barczi, R. Kovács 2
Drnava – Bohúňovo 3:2, góly: Barczi, Mázik, K. Šoltés
V. Slaná – Drnava 1:1, góly: J. Maliňák vlastný – B. Šoltés
Drnava – Betliar 3:3, góly: Zakhar, Rencsok, B. Šoltés
Jablonov n/T – Drnava 1:5, góly: Rencsok, Zakhar, Bakoš, B. Šoltés, Čelovský
Drnava – Rudná 1:1, gól: Bakoš
Strelci:
22 – Rencsok
9 – Barczi
7 – Mázik, B. Šoltés
6 – K. Šoltés, Szücs
3 – Zakhar, R. Kovács, J. Maliňák, Z. Búlik
2 – Bakoš, M. Maliňák
1 – Dókuš, Kardoš
Vlastné góly: Barczi, J. Maliňák.
Tabuľka 1. triedy po jeseni:
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 12 | 10 | 2 | 0 | 49:18 | 32 |
| 2. | Vyšná Slaná | 12 | 10 | 1 | 1 | 47:9 | 31 |
| 3. | Rudná | 12 | 7 | 3 | 2 | 35:15 | 24 |
| 4. | Drnava | 12 | 7 | 1 | 4 | 40:17 | 22 |
| 5. | Rožň. Bystré | 12 | 6 | 2 | 4 | 24:16 | 20 |
| 6. | Vlachovo | 12 | 6 | 0 | 6 | 31:42 | 18 |
| 7.. | Jablonov n/T | 12 | 5 | 1 | 6 | 27:28 | 16 |
| 8. | Betliar | 12 | 4 | 2 | 6 | 18:26 | 14 |
| 9. | Hrhov | 12 | 3 | 2 | 7 | 26:40 | 11 |
| 10. | Dlhá Ves | 12 | 3 | 2 | 7 | 17:38 | 11 |
| 11. | Bohúňovo | 12 | 3 | 1 | 8 | 18:26 | 10 |
| 12. | Nižná Slaná | 12 | 3 | 1 | 8 | 22:31 | 10 |
| 13. | Honce | 12 | 2 | 0 | 10 | 15:63 | 6 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 24 | 20 | 2 | 2 | 111:37 | 62 |
| 2. | Vyšná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 76:24 | 57 |
| 3. | Rudná | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 4. | Drnava | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 5. | Jablonov n/T | 24 | 13 | 1 | 10 | 69:58 | 40 |
| 6. | Rožň. Bystré | 24 | 12 | 2 | 10 | 55:42 | 38 |
| 7. | Betliar | 24 | 9 | 4 | 11 | 57:51 | 31 |
| 8. | Vlachovo | 24 | 9 | 1 | 14 | 50:76 | 28 |
| 9. | Bohúňovo | 24 | 7 | 2 | 15 | 39:53 | 23 |
| 10. | Nižná Slaná | 24 | 7 | 2 | 15 | 42:88 | 23 |
| 11. | Hrhov | 24 | 6 | 4 | 14 | 43:73 | 22 |
| 12. | Dlhá Ves | 24 | 4 | 5 | 15 | 33:75 | 17 |
| 13. | Honce | 24 | 3 | 1 | 20 | 34:122 | 10 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.