Výsledky na jeseň
Drnava – Vlachovo 6:0, góly: Rencsok 2, Barczi, Čelovský, Mázik, K. Šoltés
Honce – Drnava 1:6, góly: Rencsok 2, Mázik, Barczi, Čelovský, M. Maliňák
Drnava – Krh. D. Lúka 3:4, góly: Z. Búlik, Barczi, K. Šoltés
Drnava – Dlhá Ves 10:1, góly: Rencsok 5, Z. Búlik 2, Barczi, B. Šoltés, Mázik
N. Slaná – Drnava 1:1, gól: Szücs
Drnava – Hrhov 6:1, góly: K. Šoltés 2, Rencsok, Dókuš, Szücs, M. Maliňák
Drnava – Rož. Bystré 3:1, góly: Rencsok, Barczi, B. Šoltés
Bohúňovo – Drnava 1:2, góly: Barczi, Rencsok
Drnava – V. Slaná 1:2, gól: K. Šoltés
Betliar – Drnava 1:0
Drnava – Jablonov n/T 1:4, góly: Rencsok – Barczi vlastný
Drnava – Rudná 1:0, gól: Rencsok
Vlachovo – Drnava 0:3, góly: Szücs, Mázik, Rencsok
Výsledky na jar
Drnava – Honce 4:0, góly: Zakhar, Szücs, Rencsok, K. Šoltés
Krh. D. Lúka – Drnava 3:2, góly: Kardoš, J. Maliňák
Dlhá Ves – Drnava 0:2, góly: Mázik, J. Maliňák
Drnava – N. Slaná 8:1, góly: Szücs 2, J. Maliňák, R. Kovács, Mázik, B. Šoltés, Barczi, Rencsok
Rožň. Bystré – Drnava 2:5, góly: Rencsok 3, Čelovský, B. Šoltés
Hrhov – Drnava 1:3, góly: Barczi, R. Kovács 2
Drnava – Bohúňovo 3:2, góly: Barczi, Mázik, K. Šoltés
V. Slaná – Drnava 1:1, góly: J. Maliňák vlastný – B. Šoltés
Drnava – Betliar 3:3, góly: Zakhar, Rencsok, B. Šoltés
Jablonov n/T – Drnava 1:5, góly: Rencsok, Zakhar, Bakoš, B. Šoltés, Čelovský
Drnava – Rudná 1:1, gól: Bakoš
Strelci:
22 – Rencsok
9 – Barczi
7 – Mázik, B. Šoltés
6 – K. Šoltés, Szücs
3 – Zakhar, R. Kovács, J. Maliňák, Z. Búlik
2 – Bakoš, M. Maliňák
1 – Dókuš, Kardoš
Vlastné góly: Barczi, J. Maliňák.
Tabuľka 1. triedy po jeseni:
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 12 | 10 | 2 | 0 | 49:18 | 32 |
| 2. | Vyšná Slaná | 12 | 10 | 1 | 1 | 47:9 | 31 |
| 3. | Rudná | 12 | 7 | 3 | 2 | 35:15 | 24 |
| 4. | Drnava | 12 | 7 | 1 | 4 | 40:17 | 22 |
| 5. | Rožň. Bystré | 12 | 6 | 2 | 4 | 24:16 | 20 |
| 6. | Vlachovo | 12 | 6 | 0 | 6 | 31:42 | 18 |
| 7.. | Jablonov n/T | 12 | 5 | 1 | 6 | 27:28 | 16 |
| 8. | Betliar | 12 | 4 | 2 | 6 | 18:26 | 14 |
| 9. | Hrhov | 12 | 3 | 2 | 7 | 26:40 | 11 |
| 10. | Dlhá Ves | 12 | 3 | 2 | 7 | 17:38 | 11 |
| 11. | Bohúňovo | 12 | 3 | 1 | 8 | 18:26 | 10 |
| 12. | Nižná Slaná | 12 | 3 | 1 | 8 | 22:31 | 10 |
| 13. | Honce | 12 | 2 | 0 | 10 | 15:63 | 6 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 24 | 20 | 2 | 2 | 111:37 | 62 |
| 2. | Vyšná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 76:24 | 57 |
| 3. | Rudná | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 4. | Drnava | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 5. | Jablonov n/T | 24 | 13 | 1 | 10 | 69:58 | 40 |
| 6. | Rožň. Bystré | 24 | 12 | 2 | 10 | 55:42 | 38 |
| 7. | Betliar | 24 | 9 | 4 | 11 | 57:51 | 31 |
| 8. | Vlachovo | 24 | 9 | 1 | 14 | 50:76 | 28 |
| 9. | Bohúňovo | 24 | 7 | 2 | 15 | 39:53 | 23 |
| 10. | Nižná Slaná | 24 | 7 | 2 | 15 | 42:88 | 23 |
| 11. | Hrhov | 24 | 6 | 4 | 14 | 43:73 | 22 |
| 12. | Dlhá Ves | 24 | 4 | 5 | 15 | 33:75 | 17 |
| 13. | Honce | 24 | 3 | 1 | 20 | 34:122 | 10 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.