Výsledky na jeseň
Drnava – Vlachovo 6:0, góly: Rencsok 2, Barczi, Čelovský, Mázik, K. Šoltés
Honce – Drnava 1:6, góly: Rencsok 2, Mázik, Barczi, Čelovský, M. Maliňák
Drnava – Krh. D. Lúka 3:4, góly: Z. Búlik, Barczi, K. Šoltés
Drnava – Dlhá Ves 10:1, góly: Rencsok 5, Z. Búlik 2, Barczi, B. Šoltés, Mázik
N. Slaná – Drnava 1:1, gól: Szücs
Drnava – Hrhov 6:1, góly: K. Šoltés 2, Rencsok, Dókuš, Szücs, M. Maliňák
Drnava – Rož. Bystré 3:1, góly: Rencsok, Barczi, B. Šoltés
Bohúňovo – Drnava 1:2, góly: Barczi, Rencsok
Drnava – V. Slaná 1:2, gól: K. Šoltés
Betliar – Drnava 1:0
Drnava – Jablonov n/T 1:4, góly: Rencsok – Barczi vlastný
Drnava – Rudná 1:0, gól: Rencsok
Vlachovo – Drnava 0:3, góly: Szücs, Mázik, Rencsok
Výsledky na jar
Drnava – Honce 4:0, góly: Zakhar, Szücs, Rencsok, K. Šoltés
Krh. D. Lúka – Drnava 3:2, góly: Kardoš, J. Maliňák
Dlhá Ves – Drnava 0:2, góly: Mázik, J. Maliňák
Drnava – N. Slaná 8:1, góly: Szücs 2, J. Maliňák, R. Kovács, Mázik, B. Šoltés, Barczi, Rencsok
Rožň. Bystré – Drnava 2:5, góly: Rencsok 3, Čelovský, B. Šoltés
Hrhov – Drnava 1:3, góly: Barczi, R. Kovács 2
Drnava – Bohúňovo 3:2, góly: Barczi, Mázik, K. Šoltés
V. Slaná – Drnava 1:1, góly: J. Maliňák vlastný – B. Šoltés
Drnava – Betliar 3:3, góly: Zakhar, Rencsok, B. Šoltés
Jablonov n/T – Drnava 1:5, góly: Rencsok, Zakhar, Bakoš, B. Šoltés, Čelovský
Drnava – Rudná 1:1, gól: Bakoš
Strelci:
22 – Rencsok
9 – Barczi
7 – Mázik, B. Šoltés
6 – K. Šoltés, Szücs
3 – Zakhar, R. Kovács, J. Maliňák, Z. Búlik
2 – Bakoš, M. Maliňák
1 – Dókuš, Kardoš
Vlastné góly: Barczi, J. Maliňák.
Tabuľka 1. triedy po jeseni:
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 12 | 10 | 2 | 0 | 49:18 | 32 |
| 2. | Vyšná Slaná | 12 | 10 | 1 | 1 | 47:9 | 31 |
| 3. | Rudná | 12 | 7 | 3 | 2 | 35:15 | 24 |
| 4. | Drnava | 12 | 7 | 1 | 4 | 40:17 | 22 |
| 5. | Rožň. Bystré | 12 | 6 | 2 | 4 | 24:16 | 20 |
| 6. | Vlachovo | 12 | 6 | 0 | 6 | 31:42 | 18 |
| 7.. | Jablonov n/T | 12 | 5 | 1 | 6 | 27:28 | 16 |
| 8. | Betliar | 12 | 4 | 2 | 6 | 18:26 | 14 |
| 9. | Hrhov | 12 | 3 | 2 | 7 | 26:40 | 11 |
| 10. | Dlhá Ves | 12 | 3 | 2 | 7 | 17:38 | 11 |
| 11. | Bohúňovo | 12 | 3 | 1 | 8 | 18:26 | 10 |
| 12. | Nižná Slaná | 12 | 3 | 1 | 8 | 22:31 | 10 |
| 13. | Honce | 12 | 2 | 0 | 10 | 15:63 | 6 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 24 | 20 | 2 | 2 | 111:37 | 62 |
| 2. | Vyšná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 76:24 | 57 |
| 3. | Rudná | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 4. | Drnava | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 5. | Jablonov n/T | 24 | 13 | 1 | 10 | 69:58 | 40 |
| 6. | Rožň. Bystré | 24 | 12 | 2 | 10 | 55:42 | 38 |
| 7. | Betliar | 24 | 9 | 4 | 11 | 57:51 | 31 |
| 8. | Vlachovo | 24 | 9 | 1 | 14 | 50:76 | 28 |
| 9. | Bohúňovo | 24 | 7 | 2 | 15 | 39:53 | 23 |
| 10. | Nižná Slaná | 24 | 7 | 2 | 15 | 42:88 | 23 |
| 11. | Hrhov | 24 | 6 | 4 | 14 | 43:73 | 22 |
| 12. | Dlhá Ves | 24 | 4 | 5 | 15 | 33:75 | 17 |
| 13. | Honce | 24 | 3 | 1 | 20 | 34:122 | 10 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).