V MFK VTJ Rožňava došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, s Moldavou n / B. remizovala a prehrala s Barcou. Inak súperi odchádzali z rožňavského štadióna často s poriadnymi nádielkami. Lastomír a Spišské Vlachy inkasovali po päť gólov a sedem Palín. Sezónu však nezačala Rožňava najlepšie, keď úvodných dvoch kolách sa zo Spišských Vlách a Hanisky vracala domov s prehrami 1:6. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným kolom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác, keď Rožňava doma podľahla Haniske 0:1. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom päť bodov. Namiesto ustálenia výkonnosti prišiel absolútny prepad na herné dno, ktoré nahlodalo psychiku futbalistov a nasledoval i odchod resp. vzdanie sa niektorých skúsených hráčov. Po prehrách s Moldavou n / B., Šacou, Barcou a Michalovcami B nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolá nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klubu hrozil zostup do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
V V. lige – JZ účinkovali FK Slovtranszgas Jablonov n / T. a FK Baník Nižná Slaná. Jablonov n / T. pred sezónou doplnil káder (napríklad prišli Fifik, Balta, Derján, Szciranka...) a počas jesene sa pohyboval v strede tabuľky. Na jar sa mu veľmi nedarilo, príčinou bola slabá strelecká koncovka, na druhej strane mal dobrú obranu. V jarnej časti v jeho kádri nedošlo k veľkým zmenám (napríklad prišiel Szuvák). Cieľ skončiť v hornej časti tabuľky sa nepodarilo splniť.
Nováčik FK Baník Nižná Slaná pred sezónou posilnil káder o brankára R. Lindáka, stopéra J. Gunára a útočníka J. Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart D. Grančák. Naopak do Honiec odišiel S. Drábik a hrávať prestali I. Plačko, L. Zerola a M. Plačko. Mužstvo zaváhalo v domácich zápasoch s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, ktoré prehralo, naviac s Helcmanovcami len remizovalo. Z vonku donieslo bod po remíze v Kluknave. Preto zimovalo po jeseni na predposlednej priečke.
Pred jarou posilnili káder Marián Adam a Vlastimil Cangár. Mužstvo dokázalo v domácich zápasoch zvíťaziť aj viac ako o gól, ale opäť zaváhalo - s Vyšným Opátskym (2:2). Vonku nebodovalo a skončilo na 11. mieste, ktoré jediný raz v histórii tejto súťaže na záchranu nestačilo. Znamenalo to vypadnutie do 1. triedy.
V 1. triede bola suverénne najlepšia Kunova Teplica, ktorú posilnili záložníci Szöllös a Gočaltovský, útočník Szaniszló, či brankár Stankovič. Po jeseni však vedenie klubu avizovalo, že nemá záujem o postup do V. ligy – JZ. Na jar káder doplnil Kakalejčík z Dlhej Vsi. Mužstvo získalo 56 bodov a súťaž vyhralo. Postup odmietlo, rovnako aj druhý FK Lipovník (béčko Rožňavy). Tretí FK Baník Štítnik postup využil. Zo súťaže vypadol TJ FO Vlachovo, ktorý mal problémy už v predošlej sezóne. Nováčikom bol FK Brzotín, ktorý bol prínosom pre súťaž. Expiatoligista z Gemerskej Polomy chcel po jeseni skončiť tretí čo bolo nereálne. Uhral množstvo remíz, na jar sa to zlepšilo. Napokon skončil v strede tabuľky.
V 2. triede bol hlavným favoritom na postup FK Sokol Gemtex Rudná. Tentokrát nič nenechal na náhodu a hoci na jar dvakrát prehral, prenasledovateľom sa nedarilo. Na jeseň Rudnej konkurovali FK Družstevník Honce a na jar FK Gemerská Hôrka, ktorá vďaka výbornému finišu skončila druhá. FK Papiereň Slavošovce bol remízovým kráľom v tomto ročníku a preto sa v tabuľke neumiestnil vyššie. Zaujímavejší bol boj o záchranu, o ktorý hrala polovica mužstiev, nakoniec so sa súťažou rozlúčil FK Baník Drnava, hoci len s jednobodovou stratou. FK Baník Rakovnica a FK Sokol Pača sa s predstihom vyhli záchranárskym prácam a posunuli nižšie Mladosť Brzotín, ktorá sa udržala vďaka bodom získaným na jeseň.
V 3. triede bol po jeseni najlepšie FK Družba Čoltovo, vďaka najlepšej jari však postúpil do 2. triedy FK Baník Rožňavské Bystré. Dobrú jar mal aj FK Kečovo.
Zaujímavosti
- V zápase N. Slaná – Jablonov n / T. nastúpil do brány hostí starý brankár Tibor Kardoš st. (Juraj Paperák a Adrián Becze boli zranení)
- Brankár Rožňavy Maroš Almáši prekonal gólmana Hanisky priamo z výkopu
- Zápas Rudňany – Jablonov n / T. musel byť preložený pre chorobu hráčov hostí
- Zápas Jablonov n / T. – Koš. N. Ves bol skontumovaný pre neoprávnený štart hráča domácich
- V zápase N. Slaná – Harichovce prekonal domáceho brankára Plačka hráč hostí Plachetka, pričom mal roztrhanú kopačku
- Funkcionári Rudnian neevidovali žlté karty (proti V. Opátskemu nastúpil Schmidt, ktorý mal mať stop po 4 žk, zápas bol skontumovaný)
- Slaná – Teplička – hostia dvakrát chybne hadzovali loptu do hry
- Tréner Štefan Gazdík v prípravnom zápase N. Slaná – Jablonov n / T. 3:4 vystriedal všetkých náhradníkov (z toho 3 brankárov) bez ohľadu na stav, hoci domáci aj viedli napr. 3:2
- Dvaja nemenovaní hráči N. Slanej nezvládli kondičné sústredenie v Tatrách, keď sa zvíjali v kŕčoch od drilu. Trénerom bol Karol Kováč.
- Tréneri N. Slanej Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov organizovaným VsFZ
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-