V MFK VTJ Rožňava došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, s Moldavou n / B. remizovala a prehrala s Barcou. Inak súperi odchádzali z rožňavského štadióna často s poriadnymi nádielkami. Lastomír a Spišské Vlachy inkasovali po päť gólov a sedem Palín. Sezónu však nezačala Rožňava najlepšie, keď úvodných dvoch kolách sa zo Spišských Vlách a Hanisky vracala domov s prehrami 1:6. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným kolom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác, keď Rožňava doma podľahla Haniske 0:1. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom päť bodov. Namiesto ustálenia výkonnosti prišiel absolútny prepad na herné dno, ktoré nahlodalo psychiku futbalistov a nasledoval i odchod resp. vzdanie sa niektorých skúsených hráčov. Po prehrách s Moldavou n / B., Šacou, Barcou a Michalovcami B nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolá nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klubu hrozil zostup do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
V V. lige – JZ účinkovali FK Slovtranszgas Jablonov n / T. a FK Baník Nižná Slaná. Jablonov n / T. pred sezónou doplnil káder (napríklad prišli Fifik, Balta, Derján, Szciranka...) a počas jesene sa pohyboval v strede tabuľky. Na jar sa mu veľmi nedarilo, príčinou bola slabá strelecká koncovka, na druhej strane mal dobrú obranu. V jarnej časti v jeho kádri nedošlo k veľkým zmenám (napríklad prišiel Szuvák). Cieľ skončiť v hornej časti tabuľky sa nepodarilo splniť.
Nováčik FK Baník Nižná Slaná pred sezónou posilnil káder o brankára R. Lindáka, stopéra J. Gunára a útočníka J. Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart D. Grančák. Naopak do Honiec odišiel S. Drábik a hrávať prestali I. Plačko, L. Zerola a M. Plačko. Mužstvo zaváhalo v domácich zápasoch s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, ktoré prehralo, naviac s Helcmanovcami len remizovalo. Z vonku donieslo bod po remíze v Kluknave. Preto zimovalo po jeseni na predposlednej priečke.
Pred jarou posilnili káder Marián Adam a Vlastimil Cangár. Mužstvo dokázalo v domácich zápasoch zvíťaziť aj viac ako o gól, ale opäť zaváhalo - s Vyšným Opátskym (2:2). Vonku nebodovalo a skončilo na 11. mieste, ktoré jediný raz v histórii tejto súťaže na záchranu nestačilo. Znamenalo to vypadnutie do 1. triedy.
V 1. triede bola suverénne najlepšia Kunova Teplica, ktorú posilnili záložníci Szöllös a Gočaltovský, útočník Szaniszló, či brankár Stankovič. Po jeseni však vedenie klubu avizovalo, že nemá záujem o postup do V. ligy – JZ. Na jar káder doplnil Kakalejčík z Dlhej Vsi. Mužstvo získalo 56 bodov a súťaž vyhralo. Postup odmietlo, rovnako aj druhý FK Lipovník (béčko Rožňavy). Tretí FK Baník Štítnik postup využil. Zo súťaže vypadol TJ FO Vlachovo, ktorý mal problémy už v predošlej sezóne. Nováčikom bol FK Brzotín, ktorý bol prínosom pre súťaž. Expiatoligista z Gemerskej Polomy chcel po jeseni skončiť tretí čo bolo nereálne. Uhral množstvo remíz, na jar sa to zlepšilo. Napokon skončil v strede tabuľky.
V 2. triede bol hlavným favoritom na postup FK Sokol Gemtex Rudná. Tentokrát nič nenechal na náhodu a hoci na jar dvakrát prehral, prenasledovateľom sa nedarilo. Na jeseň Rudnej konkurovali FK Družstevník Honce a na jar FK Gemerská Hôrka, ktorá vďaka výbornému finišu skončila druhá. FK Papiereň Slavošovce bol remízovým kráľom v tomto ročníku a preto sa v tabuľke neumiestnil vyššie. Zaujímavejší bol boj o záchranu, o ktorý hrala polovica mužstiev, nakoniec so sa súťažou rozlúčil FK Baník Drnava, hoci len s jednobodovou stratou. FK Baník Rakovnica a FK Sokol Pača sa s predstihom vyhli záchranárskym prácam a posunuli nižšie Mladosť Brzotín, ktorá sa udržala vďaka bodom získaným na jeseň.
V 3. triede bol po jeseni najlepšie FK Družba Čoltovo, vďaka najlepšej jari však postúpil do 2. triedy FK Baník Rožňavské Bystré. Dobrú jar mal aj FK Kečovo.
Zaujímavosti
- V zápase N. Slaná – Jablonov n / T. nastúpil do brány hostí starý brankár Tibor Kardoš st. (Juraj Paperák a Adrián Becze boli zranení)
- Brankár Rožňavy Maroš Almáši prekonal gólmana Hanisky priamo z výkopu
- Zápas Rudňany – Jablonov n / T. musel byť preložený pre chorobu hráčov hostí
- Zápas Jablonov n / T. – Koš. N. Ves bol skontumovaný pre neoprávnený štart hráča domácich
- V zápase N. Slaná – Harichovce prekonal domáceho brankára Plačka hráč hostí Plachetka, pričom mal roztrhanú kopačku
- Funkcionári Rudnian neevidovali žlté karty (proti V. Opátskemu nastúpil Schmidt, ktorý mal mať stop po 4 žk, zápas bol skontumovaný)
- Slaná – Teplička – hostia dvakrát chybne hadzovali loptu do hry
- Tréner Štefan Gazdík v prípravnom zápase N. Slaná – Jablonov n / T. 3:4 vystriedal všetkých náhradníkov (z toho 3 brankárov) bez ohľadu na stav, hoci domáci aj viedli napr. 3:2
- Dvaja nemenovaní hráči N. Slanej nezvládli kondičné sústredenie v Tatrách, keď sa zvíjali v kŕčoch od drilu. Trénerom bol Karol Kováč.
- Tréneri N. Slanej Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov organizovaným VsFZ
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-