V MFK VTJ Rožňava došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, s Moldavou n / B. remizovala a prehrala s Barcou. Inak súperi odchádzali z rožňavského štadióna často s poriadnymi nádielkami. Lastomír a Spišské Vlachy inkasovali po päť gólov a sedem Palín. Sezónu však nezačala Rožňava najlepšie, keď úvodných dvoch kolách sa zo Spišských Vlách a Hanisky vracala domov s prehrami 1:6. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným kolom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác, keď Rožňava doma podľahla Haniske 0:1. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom päť bodov. Namiesto ustálenia výkonnosti prišiel absolútny prepad na herné dno, ktoré nahlodalo psychiku futbalistov a nasledoval i odchod resp. vzdanie sa niektorých skúsených hráčov. Po prehrách s Moldavou n / B., Šacou, Barcou a Michalovcami B nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolá nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klubu hrozil zostup do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
V V. lige – JZ účinkovali FK Slovtranszgas Jablonov n / T. a FK Baník Nižná Slaná. Jablonov n / T. pred sezónou doplnil káder (napríklad prišli Fifik, Balta, Derján, Szciranka...) a počas jesene sa pohyboval v strede tabuľky. Na jar sa mu veľmi nedarilo, príčinou bola slabá strelecká koncovka, na druhej strane mal dobrú obranu. V jarnej časti v jeho kádri nedošlo k veľkým zmenám (napríklad prišiel Szuvák). Cieľ skončiť v hornej časti tabuľky sa nepodarilo splniť.
Nováčik FK Baník Nižná Slaná pred sezónou posilnil káder o brankára R. Lindáka, stopéra J. Gunára a útočníka J. Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart D. Grančák. Naopak do Honiec odišiel S. Drábik a hrávať prestali I. Plačko, L. Zerola a M. Plačko. Mužstvo zaváhalo v domácich zápasoch s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, ktoré prehralo, naviac s Helcmanovcami len remizovalo. Z vonku donieslo bod po remíze v Kluknave. Preto zimovalo po jeseni na predposlednej priečke.
Pred jarou posilnili káder Marián Adam a Vlastimil Cangár. Mužstvo dokázalo v domácich zápasoch zvíťaziť aj viac ako o gól, ale opäť zaváhalo - s Vyšným Opátskym (2:2). Vonku nebodovalo a skončilo na 11. mieste, ktoré jediný raz v histórii tejto súťaže na záchranu nestačilo. Znamenalo to vypadnutie do 1. triedy.
V 1. triede bola suverénne najlepšia Kunova Teplica, ktorú posilnili záložníci Szöllös a Gočaltovský, útočník Szaniszló, či brankár Stankovič. Po jeseni však vedenie klubu avizovalo, že nemá záujem o postup do V. ligy – JZ. Na jar káder doplnil Kakalejčík z Dlhej Vsi. Mužstvo získalo 56 bodov a súťaž vyhralo. Postup odmietlo, rovnako aj druhý FK Lipovník (béčko Rožňavy). Tretí FK Baník Štítnik postup využil. Zo súťaže vypadol TJ FO Vlachovo, ktorý mal problémy už v predošlej sezóne. Nováčikom bol FK Brzotín, ktorý bol prínosom pre súťaž. Expiatoligista z Gemerskej Polomy chcel po jeseni skončiť tretí čo bolo nereálne. Uhral množstvo remíz, na jar sa to zlepšilo. Napokon skončil v strede tabuľky.
V 2. triede bol hlavným favoritom na postup FK Sokol Gemtex Rudná. Tentokrát nič nenechal na náhodu a hoci na jar dvakrát prehral, prenasledovateľom sa nedarilo. Na jeseň Rudnej konkurovali FK Družstevník Honce a na jar FK Gemerská Hôrka, ktorá vďaka výbornému finišu skončila druhá. FK Papiereň Slavošovce bol remízovým kráľom v tomto ročníku a preto sa v tabuľke neumiestnil vyššie. Zaujímavejší bol boj o záchranu, o ktorý hrala polovica mužstiev, nakoniec so sa súťažou rozlúčil FK Baník Drnava, hoci len s jednobodovou stratou. FK Baník Rakovnica a FK Sokol Pača sa s predstihom vyhli záchranárskym prácam a posunuli nižšie Mladosť Brzotín, ktorá sa udržala vďaka bodom získaným na jeseň.
V 3. triede bol po jeseni najlepšie FK Družba Čoltovo, vďaka najlepšej jari však postúpil do 2. triedy FK Baník Rožňavské Bystré. Dobrú jar mal aj FK Kečovo.
Zaujímavosti
- V zápase N. Slaná – Jablonov n / T. nastúpil do brány hostí starý brankár Tibor Kardoš st. (Juraj Paperák a Adrián Becze boli zranení)
- Brankár Rožňavy Maroš Almáši prekonal gólmana Hanisky priamo z výkopu
- Zápas Rudňany – Jablonov n / T. musel byť preložený pre chorobu hráčov hostí
- Zápas Jablonov n / T. – Koš. N. Ves bol skontumovaný pre neoprávnený štart hráča domácich
- V zápase N. Slaná – Harichovce prekonal domáceho brankára Plačka hráč hostí Plachetka, pričom mal roztrhanú kopačku
- Funkcionári Rudnian neevidovali žlté karty (proti V. Opátskemu nastúpil Schmidt, ktorý mal mať stop po 4 žk, zápas bol skontumovaný)
- Slaná – Teplička – hostia dvakrát chybne hadzovali loptu do hry
- Tréner Štefan Gazdík v prípravnom zápase N. Slaná – Jablonov n / T. 3:4 vystriedal všetkých náhradníkov (z toho 3 brankárov) bez ohľadu na stav, hoci domáci aj viedli napr. 3:2
- Dvaja nemenovaní hráči N. Slanej nezvládli kondičné sústredenie v Tatrách, keď sa zvíjali v kŕčoch od drilu. Trénerom bol Karol Kováč.
- Tréneri N. Slanej Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov organizovaným VsFZ
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).