Rožňava v jesennej časti získala šestnásť bodov a umiestnila sa na štrnástom mieste, ktoré nie vždy zaručuje záchranu. Doma stratila body viackrát: prehrala s V. Opátskym a remizovala so Slivníkom a Veľkými Revištiami. Vonku remizovala v Šaci, čo bol jediný bod zo súperových ihrísk. V jarnej časti získala 15 bodov. Z kádra odišli Marián Varga a brankár Alexander Szabó, náhradou bol Maroš Almáši. Zo súperových ihrísk priviezla šesť bodov za výhry v Moldave n/B. a Haniske. Najvyššie víťazstvo bolo nad Smižanmi 5:0, najvyššia prehra bola 0:8 vo Veľkých Revištiach. Doma sa jej veľmi nedarilo. Prehrala 2:3 s Čiernou n/T. a 0:2 s Veľkými Kapušanmi. Zaznamenala aj tri remízy: 0:0 so Štítnikom K. T. , 1:1 s Rudňanmi a 1:1 s Rešicou. Celkovo sa umiestnila na 14. mieste. Tentokrát to na udržanie stačilo.
Nováčik Štítnik K. T. ťažil z domáceho prostredia. Doma stratil body iba po remíze so Sečovcami 1:1. Najvyššiu nádielku dostali Smižany 8:0. Vonku sa mu podarilo vyhrať v Slivníku. Po jeseni tak zimoval na výbornej piatej priečke so ziskom 25 bodov. V jarnej časti získal 23 bodov. Doma prehral iba so Sobrancami 0:2, v ostatných zápasoch vyhral. Vonku vyhral v Smižanoch 1:0 a remizoval v Rožňave a v Šaci. Za zmienenie stojí vysoká prehra vo V. Revištiach 0:6. Napriek tomu bol úspešnejší ako Rožňava a umiestnil sa na piatom mieste s aktívnym skóre 46:45.
Do 5. ligy sa po roku vrátil FK Plešivec, jeho káder doplnili Szöllös, Sz. Drenko, Marek Macko, R. Lipták, Viliam Gallo, Kornel Takáč. Naopak odišli Krnáč, Znak, Kakalejčík, A. Tomi a Viola. Po jeseni určitá nádej na záchranu, na jar sa mu však nedarilo ani tak ako v jesennej časti. Skončil na poslednom mieste a tak zo súťaže po roku vypadol.
FK Krásnohorské Podhradie malo úspešnú sezónu keď sa tréner Ladislav Deméň mohol oprieť o hráčov ako Golenya, Lázar, bratia Vágnerovi, Štecák, či Dostál. Treba však podotknúť, že ani ďalší hráči v kádri neboli do počtu. Hlavne na jeseň dosahovalo dobré výsledky, na jar bodovalo presne v polovici zápasov.
V 1. triede bojovali o postup FK Gem. Hôrka a Družstevník Gem. Poloma, napokon bola úspešnejšia Gemerská Hôrka. Tieto mužstvá boli o triedu lepšie od ostatných, rozhodla väčšia úspešnosť v zápasoch na pôde súperov. Na jar však bola najlepšia Gemerská Poloma, zaváhala však napr. vo Vyšnej Slanej.
Nováčik FK Sokol Pača v jesennej časti súťaže ešte platil nováčikovskú daň, ale v jarnej časti zlepšenými výkonmi v súťaži udržal. Expiatoligista z Dediniek v jarnej časti doplatil hlavne na odchod Mariána Vargu do Gemerskej Polomy a udržal sa vďaka bodom získaným v jesennej časti.
FK Brzotín a FK Sokol Gemtex Rudná mali opäť slabšiu jesennú časť, v obidvoch prípadoch však došlo v odvetnej časti k zlepšeniu, čierny Peter v boji o záchranu tak ostal Dlhej Vsi. Mužstvám, ktoré v minulosti reprezentovali okres vo vyšších súťažiach (FK Slovtranszgas Jablonov n/T., FK Tatran Betliar) sa podarilo kádre stabilizovať. Slabšiu sezónu mal FC Dobšiná. V odvetnej časti sa príliš nedarilo Vyšnej Slanej, napriek tomu skončila tretia.
Do 2. triedy sa po roku vrátil Družstevník Honce. Po jeseni bola na čele tabuľky trojica mužstiev, ktoré mali šancu na postup, tie ktoré v minulej sezóne skončili na podobných priečkach. Najlepšie bol na tom FK Apex Kružná, ktorý mal dvojbodový náskok, ktorý sa však v priebehu jari zmenšil v dôsledku odhlásenia Ochtinej (23. kolo) a Kobeliarova (19. kolo). Kovstav bol proti anulácii ich výsledkov.
Boj o postup tak nabral na obrátkach. Niekoľko kôl pred koncom si však zaslúžený postup vybojoval FK Apex Kružná.
Na druhom póle tabuľky bola trojica mužstiev, ktoré boli výrazne horšie od iných: FK Baník Nižná Slaná, Ml. Brzotín a FK Družba Čoltovo. Nižná Slaná síce skončila posledná, avšak odrátanie 3 bodov Ml. Brzotín jej pomohlo a neskončila tak posledná, čo by bolo na tradíciu futbalu v obci veľkou hanbou.

TJ FO Vlachovo

Družstevník Gemerská Poloma
Niektoré prestupy a hosťovania
I. Krnáč – Plešivec – G. Poloma
Sz. Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
V. Gallo – Honce – Plešivec
M. Varga – Dedinky – Rožňava
M. Varga – Rožňava – G. Poloma
R. Lipták – Dobšiná – Plešivec
R. Lipták – Dobšiná – G. Poloma
L. Majtányi – Drnava – G. Poloma
Ľ. Orabinec – Štítnik K. T. – Rožňava
F. Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
K. Takáč – Jasov – Plešivec
Š. Koncz – Plešivec – Štítnik K. T.
Marek Macko – Rudná – Plešivec
Roman Znak – Plešivec – Lipovník
A. Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Almáši – Krh. Podhradie – Rožňava
M. Kakalejčík – Plešivec – G. Hôrka
A. Tomi – Plešivec – G. Hôrka
A. Viola – Plešivec – G. Hôrka
R. Štefan – Krh. Podhradie – Rožňava
R. Klinko – Rožňava – Krh. Podhradie
T. Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
M. Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Š. Dostál – Tornaľa – Krh. Podhradie
J. Erdöfalvi – Rožňava – Krh. Podhradie
Z a u j í m a v o s t i
Netradičná motivácia pred zápasom
Pred sobotňajším stretnutím proti Chrasti n / H. futbalisti Krh. Podhradia skôr než si obuli kopačky, zvolili netradičný relax a podnikli cestu za poznaním. Celé mužstvo vyšliapalo na hrad Krásna Hôrka a spoločne si prezreli za odborného výkladu priestory hradu. "Táto nezvyčajná forma prípravy vznikla z popudu kapitána Kúna, obrancu Jurínyiho a v neposlednom rade bol to aj môj nápad. Chceli sme pred stretnutím kolektív trochu utužiť a utlmiť emócie. Verím, že nám to pomôže aj pred ďalšími zápasmi a chceme postupne navštíviť Mauzóleum a Múzeum," vysvetlil tento netradičný spôsob vedúci mužstva Krh. Podhradia Ladislav Jobbáď.
Brankár Gemerskej Polomy si zabudol doma rukavice
V zápase Dedinky – G. Poloma pricestoval brankár hostí I. Krnáč bez rukavíc, ktoré si doma zabudol. Napokon chytal v rukaviciach dorasteneckého brankára.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).