Rožňava v jesennej časti získala šestnásť bodov a umiestnila sa na štrnástom mieste, ktoré nie vždy zaručuje záchranu. Doma stratila body viackrát: prehrala s V. Opátskym a remizovala so Slivníkom a Veľkými Revištiami. Vonku remizovala v Šaci, čo bol jediný bod zo súperových ihrísk. V jarnej časti získala 15 bodov. Z kádra odišli Marián Varga a brankár Alexander Szabó, náhradou bol Maroš Almáši. Zo súperových ihrísk priviezla šesť bodov za výhry v Moldave n/B. a Haniske. Najvyššie víťazstvo bolo nad Smižanmi 5:0, najvyššia prehra bola 0:8 vo Veľkých Revištiach. Doma sa jej veľmi nedarilo. Prehrala 2:3 s Čiernou n/T. a 0:2 s Veľkými Kapušanmi. Zaznamenala aj tri remízy: 0:0 so Štítnikom K. T. , 1:1 s Rudňanmi a 1:1 s Rešicou. Celkovo sa umiestnila na 14. mieste. Tentokrát to na udržanie stačilo.
Nováčik Štítnik K. T. ťažil z domáceho prostredia. Doma stratil body iba po remíze so Sečovcami 1:1. Najvyššiu nádielku dostali Smižany 8:0. Vonku sa mu podarilo vyhrať v Slivníku. Po jeseni tak zimoval na výbornej piatej priečke so ziskom 25 bodov. V jarnej časti získal 23 bodov. Doma prehral iba so Sobrancami 0:2, v ostatných zápasoch vyhral. Vonku vyhral v Smižanoch 1:0 a remizoval v Rožňave a v Šaci. Za zmienenie stojí vysoká prehra vo V. Revištiach 0:6. Napriek tomu bol úspešnejší ako Rožňava a umiestnil sa na piatom mieste s aktívnym skóre 46:45.
Do 5. ligy sa po roku vrátil FK Plešivec, jeho káder doplnili Szöllös, Sz. Drenko, Marek Macko, R. Lipták, Viliam Gallo, Kornel Takáč. Naopak odišli Krnáč, Znak, Kakalejčík, A. Tomi a Viola. Po jeseni určitá nádej na záchranu, na jar sa mu však nedarilo ani tak ako v jesennej časti. Skončil na poslednom mieste a tak zo súťaže po roku vypadol.
FK Krásnohorské Podhradie malo úspešnú sezónu keď sa tréner Ladislav Deméň mohol oprieť o hráčov ako Golenya, Lázar, bratia Vágnerovi, Štecák, či Dostál. Treba však podotknúť, že ani ďalší hráči v kádri neboli do počtu. Hlavne na jeseň dosahovalo dobré výsledky, na jar bodovalo presne v polovici zápasov.
V 1. triede bojovali o postup FK Gem. Hôrka a Družstevník Gem. Poloma, napokon bola úspešnejšia Gemerská Hôrka. Tieto mužstvá boli o triedu lepšie od ostatných, rozhodla väčšia úspešnosť v zápasoch na pôde súperov. Na jar však bola najlepšia Gemerská Poloma, zaváhala však napr. vo Vyšnej Slanej.
Nováčik FK Sokol Pača v jesennej časti súťaže ešte platil nováčikovskú daň, ale v jarnej časti zlepšenými výkonmi v súťaži udržal. Expiatoligista z Dediniek v jarnej časti doplatil hlavne na odchod Mariána Vargu do Gemerskej Polomy a udržal sa vďaka bodom získaným v jesennej časti.
FK Brzotín a FK Sokol Gemtex Rudná mali opäť slabšiu jesennú časť, v obidvoch prípadoch však došlo v odvetnej časti k zlepšeniu, čierny Peter v boji o záchranu tak ostal Dlhej Vsi. Mužstvám, ktoré v minulosti reprezentovali okres vo vyšších súťažiach (FK Slovtranszgas Jablonov n/T., FK Tatran Betliar) sa podarilo kádre stabilizovať. Slabšiu sezónu mal FC Dobšiná. V odvetnej časti sa príliš nedarilo Vyšnej Slanej, napriek tomu skončila tretia.
Do 2. triedy sa po roku vrátil Družstevník Honce. Po jeseni bola na čele tabuľky trojica mužstiev, ktoré mali šancu na postup, tie ktoré v minulej sezóne skončili na podobných priečkach. Najlepšie bol na tom FK Apex Kružná, ktorý mal dvojbodový náskok, ktorý sa však v priebehu jari zmenšil v dôsledku odhlásenia Ochtinej (23. kolo) a Kobeliarova (19. kolo). Kovstav bol proti anulácii ich výsledkov.
Boj o postup tak nabral na obrátkach. Niekoľko kôl pred koncom si však zaslúžený postup vybojoval FK Apex Kružná.
Na druhom póle tabuľky bola trojica mužstiev, ktoré boli výrazne horšie od iných: FK Baník Nižná Slaná, Ml. Brzotín a FK Družba Čoltovo. Nižná Slaná síce skončila posledná, avšak odrátanie 3 bodov Ml. Brzotín jej pomohlo a neskončila tak posledná, čo by bolo na tradíciu futbalu v obci veľkou hanbou.

TJ FO Vlachovo

Družstevník Gemerská Poloma
Niektoré prestupy a hosťovania
I. Krnáč – Plešivec – G. Poloma
Sz. Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
V. Gallo – Honce – Plešivec
M. Varga – Dedinky – Rožňava
M. Varga – Rožňava – G. Poloma
R. Lipták – Dobšiná – Plešivec
R. Lipták – Dobšiná – G. Poloma
L. Majtányi – Drnava – G. Poloma
Ľ. Orabinec – Štítnik K. T. – Rožňava
F. Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
K. Takáč – Jasov – Plešivec
Š. Koncz – Plešivec – Štítnik K. T.
Marek Macko – Rudná – Plešivec
Roman Znak – Plešivec – Lipovník
A. Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Almáši – Krh. Podhradie – Rožňava
M. Kakalejčík – Plešivec – G. Hôrka
A. Tomi – Plešivec – G. Hôrka
A. Viola – Plešivec – G. Hôrka
R. Štefan – Krh. Podhradie – Rožňava
R. Klinko – Rožňava – Krh. Podhradie
T. Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
M. Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Š. Dostál – Tornaľa – Krh. Podhradie
J. Erdöfalvi – Rožňava – Krh. Podhradie
Z a u j í m a v o s t i
Netradičná motivácia pred zápasom
Pred sobotňajším stretnutím proti Chrasti n / H. futbalisti Krh. Podhradia skôr než si obuli kopačky, zvolili netradičný relax a podnikli cestu za poznaním. Celé mužstvo vyšliapalo na hrad Krásna Hôrka a spoločne si prezreli za odborného výkladu priestory hradu. "Táto nezvyčajná forma prípravy vznikla z popudu kapitána Kúna, obrancu Jurínyiho a v neposlednom rade bol to aj môj nápad. Chceli sme pred stretnutím kolektív trochu utužiť a utlmiť emócie. Verím, že nám to pomôže aj pred ďalšími zápasmi a chceme postupne navštíviť Mauzóleum a Múzeum," vysvetlil tento netradičný spôsob vedúci mužstva Krh. Podhradia Ladislav Jobbáď.
Brankár Gemerskej Polomy si zabudol doma rukavice
V zápase Dedinky – G. Poloma pricestoval brankár hostí I. Krnáč bez rukavíc, ktoré si doma zabudol. Napokon chytal v rukaviciach dorasteneckého brankára.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.