Doma prehralo len s Moldavou nad Bodvou a dvakrát remizovalo s Lastomírom a Krompachmi. V ostatných zápasoch zvíťazilo. Fanúšikov potešili domáce výhry 5:1 so Slivníkom a opäť 5:1 s Rudňanmi. Mužstvu sa podarilo dvakrát vyhrať vonku – vo Veľkých Revištiach 5:6 a v Nálepkove. Celkove Rožňava skončila na desiatej priečke. Táto sezóna bola úspešnejšia ako tá predošlá.
V Štítniku K. T. podobne nedošlo k veľkým zmenám v kádri, z hosťovania z G. Hôrky sa vrátil Marek Turcsányi. Na základe rozboru činnosti došlo v klube k zmenám vo vedení. Predsedom správnej rady sa stal Jozef Kundrák a posty podpredsedov zaujali Štefan Dono, starosta obce Kunova Teplica a Ján Gallo, podnikateľ zo Štítnika. Manažérom klubu sa stal Miloš Gallo st. a členmi rady Alexander Tóth, Viktor Mezei, Ján Belák, Ján Krajec a Pavol Krajec. Štítnik K. T. bodoval hlavne v domácom prostredí, body stratil po remízach s Haniskou a Moldavou n/B. a prehre s Buzicou. Tieto straty však dokázal nahradiť, keď uhral remízy v Čiernej n/T. a Slivníku a vyhral v Krompachoch. Po jesennej časti sa nachádzal na deviatom mieste s 24 bodmi. V jarnej časti došlo k výrazným zmenám v kádri. Všetky body v jarnej časti získal v domácom prostredí, keď nestratil ani bod. Zo súperových ihrísk však nepriniesol ani bod. Najvyššia výhru zaznamenal s Čiernou n/T. 6:1 a najvyššiu prehru 1:5 v Haniske. Umiestnil sa tak na ôsmom mieste, čo je v porovnaní s predošlou sezónou mierne zhoršenie.
Po jeseni si mužstvá z ObFZ Rožňava v 5. lige – JZ vytvorili sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti. Na jar FK Gemerská Hôrka pokračoval v dobrých výkonoch a získal až 35 bodov, umiestnil sa na 9. mieste. FK Krásnohorské Podhradie už síce nemal v kádri niektorých kvalitných hráčov z predošlej sezóny, napriek tomu obsadil pekné tretie miesto.
Najväčším favoritom v boji o prvé miesto v 1. triede bol Družstevník Gemerská Poloma. Káder z minulej sezóny ostal pohromade, doplnili ho Š. Tomášik, T. Očkaik a J. Breznen. Na trénerskom poste sa klub oslabil.

Družstevník Gemerská Poloma
V jesennej časti mal Družstevník Gem. Poloma ešte viac konkurentov v boji o postup, nakoniec bojoval o postup s Lipovníkom. Rozhodli aj lepšie vzájomné zápasy, kvalita a zohratosť kádra. Zaujímavosťou bolo, že Zdenko Greško nehral v jarnej časti v útoku, ale v zálohe. Malou zmenou v kádri bol odchod R. Greška do Štítnika K. T., zranený na jar bol Marián Varga. Naopak novým hráčom bol Milan Kakalejčík. Postup do vyššej súťaže však Družstevník Gem. Poloma odmietol.
Nováčik 1. triedy z Kružnej sa len trápil a musel sa so súťažou rozlúčiť. V súboji o záchranu uspel FK Sokol Pača, hlavne vďaka lepším strelcom. Oproti predošlej sezóne sa výrazne zlepšil FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na jar bol však najhorším celkom, a tak sa umiestnil v strede tabuľky. Stabilné výkony podávali FK Tatran Betliar, TJ FO Vlachovo a FK Sokol Gemtex Rudná, ktorá sa na jar zlepšila.
V 2. triede bol nováčikom FK Zlatý Klas Dlhá Ves a súťaž v minulej sezóne opustili Kobeliarovo a Ochtiná, pričom k obnove nedošlo. Jednoznačným favoritom súťaže bol FK Zlatý Klas Dlhá Ves, najvýraznejšie mu konkurovali Honce, ako sa ukázalo jesenný náskok Dlhej Vsi bol rozhodujúci. Z iných mužstiev sa zlepšili FK Baník Drnava a aj FK Baník Nižná Slaná, ktorý skončil presne v polovici tabuľky. Prekvapením bolo umiestnenie FK Papiereň Slavošovce, ktorý omladil svoj káder. FK Družba Čoltovo opäť nebol posledný, keď vizitka najslabšieho klubu v okrese medzi dospelými v tejto sezóne pripadla Joviciam. Kečovo s Kovstavom ustúpili z pozícií vydobytých v predošlých dvoch ročníkoch.
Zaujímavosti
Turnaj v Čiernom Balogu mal dohru
Po turnaji futbalistov Gemerskej Polomy v Čiernom Balogu okrem trénera M. Ferenca odstúpil aj vodič autobusu Ľ. Šimšík, ktorý avizoval, že viac už futbalistov na zápasy voziť nebude. V prvom prípade nedošlo k náhrade trénera, keď trénerom sa stal asistent J. Benedik a druhom prípade začal voziť futbalistov na zápasy D. Štigala ml.
Aj zápas v Plešivci mal dohru
Po zápase v Plešivci, ktorý prehrala Gem. Poloma, sa rozhodol náhradný brankár Gem. Polomy ukončiť pôsobenie v mužstve.
Podhradčania okúsili studenú sprchu vo Veľkom Folkmare
Po stretnutí domáci prekvapili hostí, keď im najprv neumožnili osprchovať sa. Po upozornení vodu síce pustili, ale tá bola takmer studená. Zdá sa, že pri množstve sponzorov, ktorými mužstvo ašpirujúce na postup disponuje, nemôže si dovoliť ani len teplý kúpeľ pre hosťujúce mužstvo.
Niektoré prestupy a hosťovania
Boris Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Matúš Mészner – Rožňava – Krh. Podhradie
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Branislav Sokoli – Haniska – Rožňava
Maroš Vido – V. Slaná – Rožňava
Peter Slicho – Haniska – Rožňava
Gabriel Grecmacher – Rožňava – Krh. Podhradie
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Tomáš Pavlík – Štítnik K. T. – Rožňava – Rožňava
Jozef Rencsok – Brzotín – Rožňava
Ľubomír Orabinec – Rožňava – Betliar
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Stanislav Ďuriček – Rožňava – Rudná
Jaroslav Gonos – Betliar – Rožňava
Michal Tóth – Rožňava – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Stanislav Lomičko – Rudlov – Rožňava
Goran Beshir – Rožňava – Rudná
Róbert Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar
Martin Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar
Asmir Cilovič – Rozhanovce - Betliar
Peter Lojan – Stakčín – Betliar
Zsolt Barkasz – Moldava n / B. – Betliar
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Michal Fecko – Putnok – Štítnik K. T.
Marek Turcsányi – Štítnik K. T. – Svit
Tomáš Danko – Štítnik K. T. – Rešica
Arpád Juhász – Tornaľa – Štítnik K. T.
Csaba Juhász – R. Sobota – Štítnik K. T.
Zoltán Vrškový – Gemer – Štítnik K. T.
Róbert Szobonya – Gemer – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Plešivec – Štítnik K. T.
Pavol Lukáč – Štítnik K. T – Rudná
Július Szöllös – Štítnik K. T – Kružná
Tomáš Danko – Turňa n / B. – Štítnik K. T.
Peter Rogos – V. Slaná – G. Poloma
Milan Kakalejčík – Krh. Dlhá Lúka – G. Poloma
Štefan Dostál – Tornaľa – Krh. Podhraadue
Florián Kovács – Drnava – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Martin Slávik – Pača – Krh. Podhradie
Peter Siládi – Kráľovce – Krh. Podhradie
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Marcel Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Oto Vágner – Krh. Podhradie – Kružná
Patrik Šaliga – R. Sobota – G. Hôrka
Ján Betík – R. Sobota – G. Hôrka
Attila Bodnár – R. Sobota – G. Hôrka
Pavol Breuer – G. Hôrka – Dobšiná
Kamil Brnčík – Dedinky – Dobšiná
Ján Makši – Gemer – G. Hôrka
Tibor Grecmacher – Lipovník – G. Hôrka
Róbert Koronczi – Tornaľa – G. Hôrka
Florián Kovács – Drnava – G. Hôrka
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Stanislav Grančák – Dedinky – Dobšiná
Róbert Erdélyi, Martin Karaffa, Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Ján Szuvák, Róbert Balázs, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci Turňa n / B. – Jablonov n / T.

MFK Dobšiná
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).