Doma prehralo len s Moldavou nad Bodvou a dvakrát remizovalo s Lastomírom a Krompachmi. V ostatných zápasoch zvíťazilo. Fanúšikov potešili domáce výhry 5:1 so Slivníkom a opäť 5:1 s Rudňanmi. Mužstvu sa podarilo dvakrát vyhrať vonku – vo Veľkých Revištiach 5:6 a v Nálepkove. Celkove Rožňava skončila na desiatej priečke. Táto sezóna bola úspešnejšia ako tá predošlá.
V Štítniku K. T. podobne nedošlo k veľkým zmenám v kádri, z hosťovania z G. Hôrky sa vrátil Marek Turcsányi. Na základe rozboru činnosti došlo v klube k zmenám vo vedení. Predsedom správnej rady sa stal Jozef Kundrák a posty podpredsedov zaujali Štefan Dono, starosta obce Kunova Teplica a Ján Gallo, podnikateľ zo Štítnika. Manažérom klubu sa stal Miloš Gallo st. a členmi rady Alexander Tóth, Viktor Mezei, Ján Belák, Ján Krajec a Pavol Krajec. Štítnik K. T. bodoval hlavne v domácom prostredí, body stratil po remízach s Haniskou a Moldavou n/B. a prehre s Buzicou. Tieto straty však dokázal nahradiť, keď uhral remízy v Čiernej n/T. a Slivníku a vyhral v Krompachoch. Po jesennej časti sa nachádzal na deviatom mieste s 24 bodmi. V jarnej časti došlo k výrazným zmenám v kádri. Všetky body v jarnej časti získal v domácom prostredí, keď nestratil ani bod. Zo súperových ihrísk však nepriniesol ani bod. Najvyššia výhru zaznamenal s Čiernou n/T. 6:1 a najvyššiu prehru 1:5 v Haniske. Umiestnil sa tak na ôsmom mieste, čo je v porovnaní s predošlou sezónou mierne zhoršenie.
Po jeseni si mužstvá z ObFZ Rožňava v 5. lige – JZ vytvorili sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti. Na jar FK Gemerská Hôrka pokračoval v dobrých výkonoch a získal až 35 bodov, umiestnil sa na 9. mieste. FK Krásnohorské Podhradie už síce nemal v kádri niektorých kvalitných hráčov z predošlej sezóny, napriek tomu obsadil pekné tretie miesto.
Najväčším favoritom v boji o prvé miesto v 1. triede bol Družstevník Gemerská Poloma. Káder z minulej sezóny ostal pohromade, doplnili ho Š. Tomášik, T. Očkaik a J. Breznen. Na trénerskom poste sa klub oslabil.

Družstevník Gemerská Poloma
V jesennej časti mal Družstevník Gem. Poloma ešte viac konkurentov v boji o postup, nakoniec bojoval o postup s Lipovníkom. Rozhodli aj lepšie vzájomné zápasy, kvalita a zohratosť kádra. Zaujímavosťou bolo, že Zdenko Greško nehral v jarnej časti v útoku, ale v zálohe. Malou zmenou v kádri bol odchod R. Greška do Štítnika K. T., zranený na jar bol Marián Varga. Naopak novým hráčom bol Milan Kakalejčík. Postup do vyššej súťaže však Družstevník Gem. Poloma odmietol.
Nováčik 1. triedy z Kružnej sa len trápil a musel sa so súťažou rozlúčiť. V súboji o záchranu uspel FK Sokol Pača, hlavne vďaka lepším strelcom. Oproti predošlej sezóne sa výrazne zlepšil FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na jar bol však najhorším celkom, a tak sa umiestnil v strede tabuľky. Stabilné výkony podávali FK Tatran Betliar, TJ FO Vlachovo a FK Sokol Gemtex Rudná, ktorá sa na jar zlepšila.
V 2. triede bol nováčikom FK Zlatý Klas Dlhá Ves a súťaž v minulej sezóne opustili Kobeliarovo a Ochtiná, pričom k obnove nedošlo. Jednoznačným favoritom súťaže bol FK Zlatý Klas Dlhá Ves, najvýraznejšie mu konkurovali Honce, ako sa ukázalo jesenný náskok Dlhej Vsi bol rozhodujúci. Z iných mužstiev sa zlepšili FK Baník Drnava a aj FK Baník Nižná Slaná, ktorý skončil presne v polovici tabuľky. Prekvapením bolo umiestnenie FK Papiereň Slavošovce, ktorý omladil svoj káder. FK Družba Čoltovo opäť nebol posledný, keď vizitka najslabšieho klubu v okrese medzi dospelými v tejto sezóne pripadla Joviciam. Kečovo s Kovstavom ustúpili z pozícií vydobytých v predošlých dvoch ročníkoch.
Zaujímavosti
Turnaj v Čiernom Balogu mal dohru
Po turnaji futbalistov Gemerskej Polomy v Čiernom Balogu okrem trénera M. Ferenca odstúpil aj vodič autobusu Ľ. Šimšík, ktorý avizoval, že viac už futbalistov na zápasy voziť nebude. V prvom prípade nedošlo k náhrade trénera, keď trénerom sa stal asistent J. Benedik a druhom prípade začal voziť futbalistov na zápasy D. Štigala ml.
Aj zápas v Plešivci mal dohru
Po zápase v Plešivci, ktorý prehrala Gem. Poloma, sa rozhodol náhradný brankár Gem. Polomy ukončiť pôsobenie v mužstve.
Podhradčania okúsili studenú sprchu vo Veľkom Folkmare
Po stretnutí domáci prekvapili hostí, keď im najprv neumožnili osprchovať sa. Po upozornení vodu síce pustili, ale tá bola takmer studená. Zdá sa, že pri množstve sponzorov, ktorými mužstvo ašpirujúce na postup disponuje, nemôže si dovoliť ani len teplý kúpeľ pre hosťujúce mužstvo.
Niektoré prestupy a hosťovania
Boris Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Matúš Mészner – Rožňava – Krh. Podhradie
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Branislav Sokoli – Haniska – Rožňava
Maroš Vido – V. Slaná – Rožňava
Peter Slicho – Haniska – Rožňava
Gabriel Grecmacher – Rožňava – Krh. Podhradie
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Tomáš Pavlík – Štítnik K. T. – Rožňava – Rožňava
Jozef Rencsok – Brzotín – Rožňava
Ľubomír Orabinec – Rožňava – Betliar
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Stanislav Ďuriček – Rožňava – Rudná
Jaroslav Gonos – Betliar – Rožňava
Michal Tóth – Rožňava – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Stanislav Lomičko – Rudlov – Rožňava
Goran Beshir – Rožňava – Rudná
Róbert Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar
Martin Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar
Asmir Cilovič – Rozhanovce - Betliar
Peter Lojan – Stakčín – Betliar
Zsolt Barkasz – Moldava n / B. – Betliar
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Michal Fecko – Putnok – Štítnik K. T.
Marek Turcsányi – Štítnik K. T. – Svit
Tomáš Danko – Štítnik K. T. – Rešica
Arpád Juhász – Tornaľa – Štítnik K. T.
Csaba Juhász – R. Sobota – Štítnik K. T.
Zoltán Vrškový – Gemer – Štítnik K. T.
Róbert Szobonya – Gemer – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Plešivec – Štítnik K. T.
Pavol Lukáč – Štítnik K. T – Rudná
Július Szöllös – Štítnik K. T – Kružná
Tomáš Danko – Turňa n / B. – Štítnik K. T.
Peter Rogos – V. Slaná – G. Poloma
Milan Kakalejčík – Krh. Dlhá Lúka – G. Poloma
Štefan Dostál – Tornaľa – Krh. Podhraadue
Florián Kovács – Drnava – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Martin Slávik – Pača – Krh. Podhradie
Peter Siládi – Kráľovce – Krh. Podhradie
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Marcel Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Oto Vágner – Krh. Podhradie – Kružná
Patrik Šaliga – R. Sobota – G. Hôrka
Ján Betík – R. Sobota – G. Hôrka
Attila Bodnár – R. Sobota – G. Hôrka
Pavol Breuer – G. Hôrka – Dobšiná
Kamil Brnčík – Dedinky – Dobšiná
Ján Makši – Gemer – G. Hôrka
Tibor Grecmacher – Lipovník – G. Hôrka
Róbert Koronczi – Tornaľa – G. Hôrka
Florián Kovács – Drnava – G. Hôrka
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Stanislav Grančák – Dedinky – Dobšiná
Róbert Erdélyi, Martin Karaffa, Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Ján Szuvák, Róbert Balázs, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci Turňa n / B. – Jablonov n / T.

MFK Dobšiná
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-