Doma prehralo len s Moldavou nad Bodvou a dvakrát remizovalo s Lastomírom a Krompachmi. V ostatných zápasoch zvíťazilo. Fanúšikov potešili domáce výhry 5:1 so Slivníkom a opäť 5:1 s Rudňanmi. Mužstvu sa podarilo dvakrát vyhrať vonku – vo Veľkých Revištiach 5:6 a v Nálepkove. Celkove Rožňava skončila na desiatej priečke. Táto sezóna bola úspešnejšia ako tá predošlá.
V Štítniku K. T. podobne nedošlo k veľkým zmenám v kádri, z hosťovania z G. Hôrky sa vrátil Marek Turcsányi. Na základe rozboru činnosti došlo v klube k zmenám vo vedení. Predsedom správnej rady sa stal Jozef Kundrák a posty podpredsedov zaujali Štefan Dono, starosta obce Kunova Teplica a Ján Gallo, podnikateľ zo Štítnika. Manažérom klubu sa stal Miloš Gallo st. a členmi rady Alexander Tóth, Viktor Mezei, Ján Belák, Ján Krajec a Pavol Krajec. Štítnik K. T. bodoval hlavne v domácom prostredí, body stratil po remízach s Haniskou a Moldavou n/B. a prehre s Buzicou. Tieto straty však dokázal nahradiť, keď uhral remízy v Čiernej n/T. a Slivníku a vyhral v Krompachoch. Po jesennej časti sa nachádzal na deviatom mieste s 24 bodmi. V jarnej časti došlo k výrazným zmenám v kádri. Všetky body v jarnej časti získal v domácom prostredí, keď nestratil ani bod. Zo súperových ihrísk však nepriniesol ani bod. Najvyššia výhru zaznamenal s Čiernou n/T. 6:1 a najvyššiu prehru 1:5 v Haniske. Umiestnil sa tak na ôsmom mieste, čo je v porovnaní s predošlou sezónou mierne zhoršenie.
Po jeseni si mužstvá z ObFZ Rožňava v 5. lige – JZ vytvorili sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti. Na jar FK Gemerská Hôrka pokračoval v dobrých výkonoch a získal až 35 bodov, umiestnil sa na 9. mieste. FK Krásnohorské Podhradie už síce nemal v kádri niektorých kvalitných hráčov z predošlej sezóny, napriek tomu obsadil pekné tretie miesto.
Najväčším favoritom v boji o prvé miesto v 1. triede bol Družstevník Gemerská Poloma. Káder z minulej sezóny ostal pohromade, doplnili ho Š. Tomášik, T. Očkaik a J. Breznen. Na trénerskom poste sa klub oslabil.

Družstevník Gemerská Poloma
V jesennej časti mal Družstevník Gem. Poloma ešte viac konkurentov v boji o postup, nakoniec bojoval o postup s Lipovníkom. Rozhodli aj lepšie vzájomné zápasy, kvalita a zohratosť kádra. Zaujímavosťou bolo, že Zdenko Greško nehral v jarnej časti v útoku, ale v zálohe. Malou zmenou v kádri bol odchod R. Greška do Štítnika K. T., zranený na jar bol Marián Varga. Naopak novým hráčom bol Milan Kakalejčík. Postup do vyššej súťaže však Družstevník Gem. Poloma odmietol.
Nováčik 1. triedy z Kružnej sa len trápil a musel sa so súťažou rozlúčiť. V súboji o záchranu uspel FK Sokol Pača, hlavne vďaka lepším strelcom. Oproti predošlej sezóne sa výrazne zlepšil FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na jar bol však najhorším celkom, a tak sa umiestnil v strede tabuľky. Stabilné výkony podávali FK Tatran Betliar, TJ FO Vlachovo a FK Sokol Gemtex Rudná, ktorá sa na jar zlepšila.
V 2. triede bol nováčikom FK Zlatý Klas Dlhá Ves a súťaž v minulej sezóne opustili Kobeliarovo a Ochtiná, pričom k obnove nedošlo. Jednoznačným favoritom súťaže bol FK Zlatý Klas Dlhá Ves, najvýraznejšie mu konkurovali Honce, ako sa ukázalo jesenný náskok Dlhej Vsi bol rozhodujúci. Z iných mužstiev sa zlepšili FK Baník Drnava a aj FK Baník Nižná Slaná, ktorý skončil presne v polovici tabuľky. Prekvapením bolo umiestnenie FK Papiereň Slavošovce, ktorý omladil svoj káder. FK Družba Čoltovo opäť nebol posledný, keď vizitka najslabšieho klubu v okrese medzi dospelými v tejto sezóne pripadla Joviciam. Kečovo s Kovstavom ustúpili z pozícií vydobytých v predošlých dvoch ročníkoch.
Zaujímavosti
Turnaj v Čiernom Balogu mal dohru
Po turnaji futbalistov Gemerskej Polomy v Čiernom Balogu okrem trénera M. Ferenca odstúpil aj vodič autobusu Ľ. Šimšík, ktorý avizoval, že viac už futbalistov na zápasy voziť nebude. V prvom prípade nedošlo k náhrade trénera, keď trénerom sa stal asistent J. Benedik a druhom prípade začal voziť futbalistov na zápasy D. Štigala ml.
Aj zápas v Plešivci mal dohru
Po zápase v Plešivci, ktorý prehrala Gem. Poloma, sa rozhodol náhradný brankár Gem. Polomy ukončiť pôsobenie v mužstve.
Podhradčania okúsili studenú sprchu vo Veľkom Folkmare
Po stretnutí domáci prekvapili hostí, keď im najprv neumožnili osprchovať sa. Po upozornení vodu síce pustili, ale tá bola takmer studená. Zdá sa, že pri množstve sponzorov, ktorými mužstvo ašpirujúce na postup disponuje, nemôže si dovoliť ani len teplý kúpeľ pre hosťujúce mužstvo.
Niektoré prestupy a hosťovania
Boris Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Matúš Mészner – Rožňava – Krh. Podhradie
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Branislav Sokoli – Haniska – Rožňava
Maroš Vido – V. Slaná – Rožňava
Peter Slicho – Haniska – Rožňava
Gabriel Grecmacher – Rožňava – Krh. Podhradie
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Tomáš Pavlík – Štítnik K. T. – Rožňava – Rožňava
Jozef Rencsok – Brzotín – Rožňava
Ľubomír Orabinec – Rožňava – Betliar
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Stanislav Ďuriček – Rožňava – Rudná
Jaroslav Gonos – Betliar – Rožňava
Michal Tóth – Rožňava – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Stanislav Lomičko – Rudlov – Rožňava
Goran Beshir – Rožňava – Rudná
Róbert Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar
Martin Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar
Asmir Cilovič – Rozhanovce - Betliar
Peter Lojan – Stakčín – Betliar
Zsolt Barkasz – Moldava n / B. – Betliar
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Michal Fecko – Putnok – Štítnik K. T.
Marek Turcsányi – Štítnik K. T. – Svit
Tomáš Danko – Štítnik K. T. – Rešica
Arpád Juhász – Tornaľa – Štítnik K. T.
Csaba Juhász – R. Sobota – Štítnik K. T.
Zoltán Vrškový – Gemer – Štítnik K. T.
Róbert Szobonya – Gemer – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Plešivec – Štítnik K. T.
Pavol Lukáč – Štítnik K. T – Rudná
Július Szöllös – Štítnik K. T – Kružná
Tomáš Danko – Turňa n / B. – Štítnik K. T.
Peter Rogos – V. Slaná – G. Poloma
Milan Kakalejčík – Krh. Dlhá Lúka – G. Poloma
Štefan Dostál – Tornaľa – Krh. Podhraadue
Florián Kovács – Drnava – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Martin Slávik – Pača – Krh. Podhradie
Peter Siládi – Kráľovce – Krh. Podhradie
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Marcel Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Oto Vágner – Krh. Podhradie – Kružná
Patrik Šaliga – R. Sobota – G. Hôrka
Ján Betík – R. Sobota – G. Hôrka
Attila Bodnár – R. Sobota – G. Hôrka
Pavol Breuer – G. Hôrka – Dobšiná
Kamil Brnčík – Dedinky – Dobšiná
Ján Makši – Gemer – G. Hôrka
Tibor Grecmacher – Lipovník – G. Hôrka
Róbert Koronczi – Tornaľa – G. Hôrka
Florián Kovács – Drnava – G. Hôrka
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Stanislav Grančák – Dedinky – Dobšiná
Róbert Erdélyi, Martin Karaffa, Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Ján Szuvák, Róbert Balázs, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci Turňa n / B. – Jablonov n / T.

MFK Dobšiná
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-