Postupne sa vykryštalizovalo nové vedenie. Športovým riaditeľom sa stal Dušan Pollák, ekonomiku si vzal na starosť Jaroslav Strelka st. Najväčším prekvapením bol príchod skúseného trénera Gejzu Farkaša na lavičku mužstva. Káder sa posilnil o viacerých hráčov. Prišli Melnyk, Dvorožňák, Szciranka, Madzik, Berežný a Šándor. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Doma remizovala dvakrát – s Veľkými Kapušanmi a Buzicou. Tieto bodové straty dokázala nahradiť, keď remizovala v Žakarovciach a vyhrala v Krompachoch. Výsledkom bolo šieste miesto v tabuľke jari a celkove deviate miesto.
Štítnik K. T. pred sezónou posilnil káder o troch hráčov, odišiel Róbert Szobonya a neskôr aj Ondrej Skokan. Neskôr prišiel Marek Rodák. Väčšinu bodov získal na domácom ihrisku, podarilo sa mu zdolať všetkých súperov. Vonku však získal desať bodov za výhry v Kráľovskom Chlmci, Rudňanoch a Veľkých Revištiach a remízu v Moldave n/B. Získal tak 34 bodov čím sa umiestnil na tretej priečke. V jarnej časti opäť ťažil z domáceho prostredia, tentokrát však všetky zápasy nevyhral, keď remizoval s Vyšným Opátskym. Na druhej strane sa mu podarilo uhrať dve bezgólové remízy v Čani a v Sečovciach. V tabuľke jari bol na piatom mieste. Celkove sa umiestnil na výbornom druhom mieste.
Okres Rožňava reprezentovala V 5. lige – JZ tá istá dvojica ako v minulej sezóne, keďže žiadne mužstvo sa hlavne z ekonomických dôvodov do tejto súťaže neprihlásilo.
Na jeseň si Krásnohorské Podhradie a Gemerská Hôrka počínali dobre, v prípade Gemerskej Hôrky výborne, tabuľka však bola vyrovnaná.
Krásnohorské Podhradie budovalo káder počas súťaže, keď kompletný bol až po siedmom kole. Noví hráči Barna, Šándor a P. Breuer nahradili odchádzajúcich Klinka, Dostála a Deméňa. Motivácia, nasadenie, tréningová dochádzka začali pokrivkávať. Káder oslabili aj ďalší hráči.
Gemerská Hôrka obmenila svoj káder, keď sa posilnila o štyroch nových hráčov (Dostál, Deméň, Szobonya, Barczi). Ďalším hráčom sa podarilo predĺžiť hosťovania – Betíkovi, Bodnárovi, Klinkovi a Ištókovi. Posilnila aj útok, ktorý bol jej slabinou v predošlom ročníku. V 10. a 12. kole bola dokonca lídrom.
Na jar si svoju pozíciu obhájila len Gemerská Hôrka, keď niektorých hráčov Krh. Podhradia prenasledovali zranenia. Zavážila aj slabšia účasť hráčov v jarnej príprave, či oslabený káder, keďže po minulej sezóne niektorí hráči odišli buď do materských klubov alebo aj do Gemerskej Hôrky (Dostál, Klinko, Deméň, Barna) a nezáujem niektorých hráčov o reprezentáciu klubu. Hoci zisk 32 bodov nebol najhorší, znamenalo to zostup do 1. triedy.
Jesenná časť 1. triedy sa vyznačovala vyrovnanosťou. Súťaž nemala jednoznačného favorita. V súťaži zotrvala Gemerská Poloma. Z 2. triedy sa po roku vrátila Dlhá Ves, ktorá bola prínosom len pre jesennú časť súťaže.
Záchranárske práce Brzotínu, Jablonovu n/T. a Dedinkám vyšli, a tak sa so súťažou musela rozlúčiť Pača. Na druhom konci tabuľky sa zo siedmich mužstiev so šancou na postup v jarnej časti vykryštalizovala len dvojica Betliar – Lipovník, ktorá bola úspešnejšia ako ich prenasledovatelia. V prospech Betliara rozhodla väčšia zohratosť hráčov či viac skúseností z vyšších súťaží. Podobne ako víťaz predošlého ročníka (Gemerská Poloma), Betliar taktiež odmietol postup do vyššej súťaže a ani iné mužstvo nechcelo ísť do vyššej súťaže.
Prekvapením bolo nečakané umiestnenie Krásnohorskej Dlhej Lúky na druhom mieste po jesennej časti, ktorá sa však umiestnila na predposlednom mieste v konečnej tabuľke.
Dobrú sezónu malo mužstvo Rudnej, ktoré predošlé sezóny hralo väčšinou o záchranu. V jeho základnej zostave dokonca pravidelne nastupovali starší hráči – Pavol Lukáč a Ján Dorkin.
Do 2. triedy sa po ročnom účinkovaní vrátil staronový účastník z Kružnej, keď v prvej triede veľa vody nenamútil. Nováčikom bol nový klub z Bohúňova, ktorý celú sezónu platil nováčikovskú daň a nezískal ani bod. Po jeseni sa na čele tabuľky usadili Honce, ktoré už na jar minulej sezóny spolu s Drnavou naznačili, že práve teraz s nimi bude potrebné rátať v boji o postup. O postup mala záujem aj Nižná Slaná, kde už v minulej sezóne došlo k zmene vedenia klubu a stabilizoval sa hráčsky káder. Teraz ho doplnila ešte viac, na lepšie ako druhé miesto po jeseni to nestačilo.
Na jar sa jej až tak nedarilo, hoci sa zlepšila v obrannej a útočnej činnosti, na výsledkoch sa to neprejavilo. Naopak dvojica Drnava a Honce mali úspešnejšiu jar, preto skončila až tretia.
V Rožňavskom Bystrom sa každým rokom káder vylepšoval, mužstvo sa pohybovalo každým rokom čoraz vyššie. V Slavošovciach došlo oproti minulej sezóne k výraznému zlepšeniu, s čím boli funkcionári zrejme spokojní. Kovstav sa výrazne prepadol oproti minulej sezóne, podobne aj Kružná, ktorá už nemiešala karty o postup ako pred dvoma sezónami. V Joviciach mohli byť tiež spokojní, keď tentokrát neboli najhorší, dokonca predbehli spomínané mužstvá a aj Hrhov, ktorého umiestnenie je prekvapením tejto sezóny.
Niektoré prestupy a hosťovania
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Ondrej Sanisló – Rožňava – Rudná
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Michal Savčák – Trebišov – Rožňava
Matúš Szciranka – Poprad – Rožňava
Matej Berežný – Svidník – Rožňava
Marek Madzik – Kojatice – Rožňava
Volodymyr Melnyk – Sp. Nová Ves – Rožňava
Mikuláš Dvorožňák – Poprad – Rožňava
Róbert Gotthardt – Rožňava - Dobšiná
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Peter Slicho – Rožňava – Haniska
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Radoslav Kuzma – Rožňava – Honce
Branislav Sokoli – Rožňava – Sokoľany
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Rožňava
Štefan Dostál – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Krh. Podhradie – Perín
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Štítnik K. T.
Milan Barna – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
Milan Gallo – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Erich Vágner – Krh. Podhradie – Koš. Nová Ves
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Krh. Podhradie
Matek Deméň – Rudná – G. Hôrka
Csaba Barczi – Gemer – G. Hôrka
Róbert Szobonya – Gemer – G. Hôrka
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Peter Breuer – Rožňava – Krh. Podhradie
Martin Kollár – Nálepkovo – G. Poloma
Štefan Mišina – Vyšné Ružbachy – G. Poloma
Zdenko Greško – G. Poloma – Rudná
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Ivan Krnáč – G. Poloma – N. Slaná
Marek Rodák – Lokomotíva Košice – Štítnik K. T.
Marek Marchevský – Barca – Štítnik K. T.
Peter Konček – Stanza – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Štítnik K. T. – Betliar
Ján Dorkin – Štítnik K. T. – Rudná
Jaroslav Putera – Podbrezová – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Smižany
Imrich Dušinský – Čečejovce – N. Slaná
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Ľuboš Pamula – Dedinky – Rudňany
Peter Palan – Poprad – Dedinky
Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Gabriel Molnár, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Plešivec
Peter Pačan – Spišské Vlachy – Plešivec
Szilárd Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
Pavel Veverica – Jablonov n / T. – Svinica
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Attila Bodnár, Ján Betík – obaja Rimavská Sobota – G. Hôrka
Tibor Kardoš – Turňa n/B. – Lipovník
Pavol Čarnoký – Dedinky – G. Poloma
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Zaujímavosti
Kauza vylúčenia Tatran Betliar zo súťaže.

FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló

FK Baník Nižná Slaná

FK Sokol Pača

TJ Baník Rožňavské Bystré

TJ Baník Rožňavské Bystré
Pripravil: Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).