Postupne sa vykryštalizovalo nové vedenie. Športovým riaditeľom sa stal Dušan Pollák, ekonomiku si vzal na starosť Jaroslav Strelka st. Najväčším prekvapením bol príchod skúseného trénera Gejzu Farkaša na lavičku mužstva. Káder sa posilnil o viacerých hráčov. Prišli Melnyk, Dvorožňák, Szciranka, Madzik, Berežný a Šándor. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Doma remizovala dvakrát – s Veľkými Kapušanmi a Buzicou. Tieto bodové straty dokázala nahradiť, keď remizovala v Žakarovciach a vyhrala v Krompachoch. Výsledkom bolo šieste miesto v tabuľke jari a celkove deviate miesto.
Štítnik K. T. pred sezónou posilnil káder o troch hráčov, odišiel Róbert Szobonya a neskôr aj Ondrej Skokan. Neskôr prišiel Marek Rodák. Väčšinu bodov získal na domácom ihrisku, podarilo sa mu zdolať všetkých súperov. Vonku však získal desať bodov za výhry v Kráľovskom Chlmci, Rudňanoch a Veľkých Revištiach a remízu v Moldave n/B. Získal tak 34 bodov čím sa umiestnil na tretej priečke. V jarnej časti opäť ťažil z domáceho prostredia, tentokrát však všetky zápasy nevyhral, keď remizoval s Vyšným Opátskym. Na druhej strane sa mu podarilo uhrať dve bezgólové remízy v Čani a v Sečovciach. V tabuľke jari bol na piatom mieste. Celkove sa umiestnil na výbornom druhom mieste.
Okres Rožňava reprezentovala V 5. lige – JZ tá istá dvojica ako v minulej sezóne, keďže žiadne mužstvo sa hlavne z ekonomických dôvodov do tejto súťaže neprihlásilo.
Na jeseň si Krásnohorské Podhradie a Gemerská Hôrka počínali dobre, v prípade Gemerskej Hôrky výborne, tabuľka však bola vyrovnaná.
Krásnohorské Podhradie budovalo káder počas súťaže, keď kompletný bol až po siedmom kole. Noví hráči Barna, Šándor a P. Breuer nahradili odchádzajúcich Klinka, Dostála a Deméňa. Motivácia, nasadenie, tréningová dochádzka začali pokrivkávať. Káder oslabili aj ďalší hráči.
Gemerská Hôrka obmenila svoj káder, keď sa posilnila o štyroch nových hráčov (Dostál, Deméň, Szobonya, Barczi). Ďalším hráčom sa podarilo predĺžiť hosťovania – Betíkovi, Bodnárovi, Klinkovi a Ištókovi. Posilnila aj útok, ktorý bol jej slabinou v predošlom ročníku. V 10. a 12. kole bola dokonca lídrom.
Na jar si svoju pozíciu obhájila len Gemerská Hôrka, keď niektorých hráčov Krh. Podhradia prenasledovali zranenia. Zavážila aj slabšia účasť hráčov v jarnej príprave, či oslabený káder, keďže po minulej sezóne niektorí hráči odišli buď do materských klubov alebo aj do Gemerskej Hôrky (Dostál, Klinko, Deméň, Barna) a nezáujem niektorých hráčov o reprezentáciu klubu. Hoci zisk 32 bodov nebol najhorší, znamenalo to zostup do 1. triedy.
Jesenná časť 1. triedy sa vyznačovala vyrovnanosťou. Súťaž nemala jednoznačného favorita. V súťaži zotrvala Gemerská Poloma. Z 2. triedy sa po roku vrátila Dlhá Ves, ktorá bola prínosom len pre jesennú časť súťaže.
Záchranárske práce Brzotínu, Jablonovu n/T. a Dedinkám vyšli, a tak sa so súťažou musela rozlúčiť Pača. Na druhom konci tabuľky sa zo siedmich mužstiev so šancou na postup v jarnej časti vykryštalizovala len dvojica Betliar – Lipovník, ktorá bola úspešnejšia ako ich prenasledovatelia. V prospech Betliara rozhodla väčšia zohratosť hráčov či viac skúseností z vyšších súťaží. Podobne ako víťaz predošlého ročníka (Gemerská Poloma), Betliar taktiež odmietol postup do vyššej súťaže a ani iné mužstvo nechcelo ísť do vyššej súťaže.
Prekvapením bolo nečakané umiestnenie Krásnohorskej Dlhej Lúky na druhom mieste po jesennej časti, ktorá sa však umiestnila na predposlednom mieste v konečnej tabuľke.
Dobrú sezónu malo mužstvo Rudnej, ktoré predošlé sezóny hralo väčšinou o záchranu. V jeho základnej zostave dokonca pravidelne nastupovali starší hráči – Pavol Lukáč a Ján Dorkin.
Do 2. triedy sa po ročnom účinkovaní vrátil staronový účastník z Kružnej, keď v prvej triede veľa vody nenamútil. Nováčikom bol nový klub z Bohúňova, ktorý celú sezónu platil nováčikovskú daň a nezískal ani bod. Po jeseni sa na čele tabuľky usadili Honce, ktoré už na jar minulej sezóny spolu s Drnavou naznačili, že práve teraz s nimi bude potrebné rátať v boji o postup. O postup mala záujem aj Nižná Slaná, kde už v minulej sezóne došlo k zmene vedenia klubu a stabilizoval sa hráčsky káder. Teraz ho doplnila ešte viac, na lepšie ako druhé miesto po jeseni to nestačilo.
Na jar sa jej až tak nedarilo, hoci sa zlepšila v obrannej a útočnej činnosti, na výsledkoch sa to neprejavilo. Naopak dvojica Drnava a Honce mali úspešnejšiu jar, preto skončila až tretia.
V Rožňavskom Bystrom sa každým rokom káder vylepšoval, mužstvo sa pohybovalo každým rokom čoraz vyššie. V Slavošovciach došlo oproti minulej sezóne k výraznému zlepšeniu, s čím boli funkcionári zrejme spokojní. Kovstav sa výrazne prepadol oproti minulej sezóne, podobne aj Kružná, ktorá už nemiešala karty o postup ako pred dvoma sezónami. V Joviciach mohli byť tiež spokojní, keď tentokrát neboli najhorší, dokonca predbehli spomínané mužstvá a aj Hrhov, ktorého umiestnenie je prekvapením tejto sezóny.
Niektoré prestupy a hosťovania
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Ondrej Sanisló – Rožňava – Rudná
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Michal Savčák – Trebišov – Rožňava
Matúš Szciranka – Poprad – Rožňava
Matej Berežný – Svidník – Rožňava
Marek Madzik – Kojatice – Rožňava
Volodymyr Melnyk – Sp. Nová Ves – Rožňava
Mikuláš Dvorožňák – Poprad – Rožňava
Róbert Gotthardt – Rožňava - Dobšiná
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Peter Slicho – Rožňava – Haniska
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Radoslav Kuzma – Rožňava – Honce
Branislav Sokoli – Rožňava – Sokoľany
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Rožňava
Štefan Dostál – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Krh. Podhradie – Perín
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Štítnik K. T.
Milan Barna – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
Milan Gallo – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Erich Vágner – Krh. Podhradie – Koš. Nová Ves
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Krh. Podhradie
Matek Deméň – Rudná – G. Hôrka
Csaba Barczi – Gemer – G. Hôrka
Róbert Szobonya – Gemer – G. Hôrka
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Peter Breuer – Rožňava – Krh. Podhradie
Martin Kollár – Nálepkovo – G. Poloma
Štefan Mišina – Vyšné Ružbachy – G. Poloma
Zdenko Greško – G. Poloma – Rudná
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Ivan Krnáč – G. Poloma – N. Slaná
Marek Rodák – Lokomotíva Košice – Štítnik K. T.
Marek Marchevský – Barca – Štítnik K. T.
Peter Konček – Stanza – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Štítnik K. T. – Betliar
Ján Dorkin – Štítnik K. T. – Rudná
Jaroslav Putera – Podbrezová – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Smižany
Imrich Dušinský – Čečejovce – N. Slaná
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Ľuboš Pamula – Dedinky – Rudňany
Peter Palan – Poprad – Dedinky
Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Gabriel Molnár, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Plešivec
Peter Pačan – Spišské Vlachy – Plešivec
Szilárd Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
Pavel Veverica – Jablonov n / T. – Svinica
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Attila Bodnár, Ján Betík – obaja Rimavská Sobota – G. Hôrka
Tibor Kardoš – Turňa n/B. – Lipovník
Pavol Čarnoký – Dedinky – G. Poloma
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Zaujímavosti
Kauza vylúčenia Tatran Betliar zo súťaže.

FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló

FK Baník Nižná Slaná

FK Sokol Pača

TJ Baník Rožňavské Bystré

TJ Baník Rožňavské Bystré
Pripravil: Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-