Postupne sa vykryštalizovalo nové vedenie. Športovým riaditeľom sa stal Dušan Pollák, ekonomiku si vzal na starosť Jaroslav Strelka st. Najväčším prekvapením bol príchod skúseného trénera Gejzu Farkaša na lavičku mužstva. Káder sa posilnil o viacerých hráčov. Prišli Melnyk, Dvorožňák, Szciranka, Madzik, Berežný a Šándor. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Doma remizovala dvakrát – s Veľkými Kapušanmi a Buzicou. Tieto bodové straty dokázala nahradiť, keď remizovala v Žakarovciach a vyhrala v Krompachoch. Výsledkom bolo šieste miesto v tabuľke jari a celkove deviate miesto.
Štítnik K. T. pred sezónou posilnil káder o troch hráčov, odišiel Róbert Szobonya a neskôr aj Ondrej Skokan. Neskôr prišiel Marek Rodák. Väčšinu bodov získal na domácom ihrisku, podarilo sa mu zdolať všetkých súperov. Vonku však získal desať bodov za výhry v Kráľovskom Chlmci, Rudňanoch a Veľkých Revištiach a remízu v Moldave n/B. Získal tak 34 bodov čím sa umiestnil na tretej priečke. V jarnej časti opäť ťažil z domáceho prostredia, tentokrát však všetky zápasy nevyhral, keď remizoval s Vyšným Opátskym. Na druhej strane sa mu podarilo uhrať dve bezgólové remízy v Čani a v Sečovciach. V tabuľke jari bol na piatom mieste. Celkove sa umiestnil na výbornom druhom mieste.
Okres Rožňava reprezentovala V 5. lige – JZ tá istá dvojica ako v minulej sezóne, keďže žiadne mužstvo sa hlavne z ekonomických dôvodov do tejto súťaže neprihlásilo.
Na jeseň si Krásnohorské Podhradie a Gemerská Hôrka počínali dobre, v prípade Gemerskej Hôrky výborne, tabuľka však bola vyrovnaná.
Krásnohorské Podhradie budovalo káder počas súťaže, keď kompletný bol až po siedmom kole. Noví hráči Barna, Šándor a P. Breuer nahradili odchádzajúcich Klinka, Dostála a Deméňa. Motivácia, nasadenie, tréningová dochádzka začali pokrivkávať. Káder oslabili aj ďalší hráči.
Gemerská Hôrka obmenila svoj káder, keď sa posilnila o štyroch nových hráčov (Dostál, Deméň, Szobonya, Barczi). Ďalším hráčom sa podarilo predĺžiť hosťovania – Betíkovi, Bodnárovi, Klinkovi a Ištókovi. Posilnila aj útok, ktorý bol jej slabinou v predošlom ročníku. V 10. a 12. kole bola dokonca lídrom.
Na jar si svoju pozíciu obhájila len Gemerská Hôrka, keď niektorých hráčov Krh. Podhradia prenasledovali zranenia. Zavážila aj slabšia účasť hráčov v jarnej príprave, či oslabený káder, keďže po minulej sezóne niektorí hráči odišli buď do materských klubov alebo aj do Gemerskej Hôrky (Dostál, Klinko, Deméň, Barna) a nezáujem niektorých hráčov o reprezentáciu klubu. Hoci zisk 32 bodov nebol najhorší, znamenalo to zostup do 1. triedy.
Jesenná časť 1. triedy sa vyznačovala vyrovnanosťou. Súťaž nemala jednoznačného favorita. V súťaži zotrvala Gemerská Poloma. Z 2. triedy sa po roku vrátila Dlhá Ves, ktorá bola prínosom len pre jesennú časť súťaže.
Záchranárske práce Brzotínu, Jablonovu n/T. a Dedinkám vyšli, a tak sa so súťažou musela rozlúčiť Pača. Na druhom konci tabuľky sa zo siedmich mužstiev so šancou na postup v jarnej časti vykryštalizovala len dvojica Betliar – Lipovník, ktorá bola úspešnejšia ako ich prenasledovatelia. V prospech Betliara rozhodla väčšia zohratosť hráčov či viac skúseností z vyšších súťaží. Podobne ako víťaz predošlého ročníka (Gemerská Poloma), Betliar taktiež odmietol postup do vyššej súťaže a ani iné mužstvo nechcelo ísť do vyššej súťaže.
Prekvapením bolo nečakané umiestnenie Krásnohorskej Dlhej Lúky na druhom mieste po jesennej časti, ktorá sa však umiestnila na predposlednom mieste v konečnej tabuľke.
Dobrú sezónu malo mužstvo Rudnej, ktoré predošlé sezóny hralo väčšinou o záchranu. V jeho základnej zostave dokonca pravidelne nastupovali starší hráči – Pavol Lukáč a Ján Dorkin.
Do 2. triedy sa po ročnom účinkovaní vrátil staronový účastník z Kružnej, keď v prvej triede veľa vody nenamútil. Nováčikom bol nový klub z Bohúňova, ktorý celú sezónu platil nováčikovskú daň a nezískal ani bod. Po jeseni sa na čele tabuľky usadili Honce, ktoré už na jar minulej sezóny spolu s Drnavou naznačili, že práve teraz s nimi bude potrebné rátať v boji o postup. O postup mala záujem aj Nižná Slaná, kde už v minulej sezóne došlo k zmene vedenia klubu a stabilizoval sa hráčsky káder. Teraz ho doplnila ešte viac, na lepšie ako druhé miesto po jeseni to nestačilo.
Na jar sa jej až tak nedarilo, hoci sa zlepšila v obrannej a útočnej činnosti, na výsledkoch sa to neprejavilo. Naopak dvojica Drnava a Honce mali úspešnejšiu jar, preto skončila až tretia.
V Rožňavskom Bystrom sa každým rokom káder vylepšoval, mužstvo sa pohybovalo každým rokom čoraz vyššie. V Slavošovciach došlo oproti minulej sezóne k výraznému zlepšeniu, s čím boli funkcionári zrejme spokojní. Kovstav sa výrazne prepadol oproti minulej sezóne, podobne aj Kružná, ktorá už nemiešala karty o postup ako pred dvoma sezónami. V Joviciach mohli byť tiež spokojní, keď tentokrát neboli najhorší, dokonca predbehli spomínané mužstvá a aj Hrhov, ktorého umiestnenie je prekvapením tejto sezóny.
Niektoré prestupy a hosťovania
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Ondrej Sanisló – Rožňava – Rudná
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Michal Savčák – Trebišov – Rožňava
Matúš Szciranka – Poprad – Rožňava
Matej Berežný – Svidník – Rožňava
Marek Madzik – Kojatice – Rožňava
Volodymyr Melnyk – Sp. Nová Ves – Rožňava
Mikuláš Dvorožňák – Poprad – Rožňava
Róbert Gotthardt – Rožňava - Dobšiná
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Peter Slicho – Rožňava – Haniska
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Radoslav Kuzma – Rožňava – Honce
Branislav Sokoli – Rožňava – Sokoľany
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Rožňava
Štefan Dostál – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Krh. Podhradie – Perín
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Štítnik K. T.
Milan Barna – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
Milan Gallo – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Erich Vágner – Krh. Podhradie – Koš. Nová Ves
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Krh. Podhradie
Matek Deméň – Rudná – G. Hôrka
Csaba Barczi – Gemer – G. Hôrka
Róbert Szobonya – Gemer – G. Hôrka
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Peter Breuer – Rožňava – Krh. Podhradie
Martin Kollár – Nálepkovo – G. Poloma
Štefan Mišina – Vyšné Ružbachy – G. Poloma
Zdenko Greško – G. Poloma – Rudná
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Ivan Krnáč – G. Poloma – N. Slaná
Marek Rodák – Lokomotíva Košice – Štítnik K. T.
Marek Marchevský – Barca – Štítnik K. T.
Peter Konček – Stanza – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Štítnik K. T. – Betliar
Ján Dorkin – Štítnik K. T. – Rudná
Jaroslav Putera – Podbrezová – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Smižany
Imrich Dušinský – Čečejovce – N. Slaná
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Ľuboš Pamula – Dedinky – Rudňany
Peter Palan – Poprad – Dedinky
Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Gabriel Molnár, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Plešivec
Peter Pačan – Spišské Vlachy – Plešivec
Szilárd Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
Pavel Veverica – Jablonov n / T. – Svinica
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Attila Bodnár, Ján Betík – obaja Rimavská Sobota – G. Hôrka
Tibor Kardoš – Turňa n/B. – Lipovník
Pavol Čarnoký – Dedinky – G. Poloma
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Zaujímavosti
Kauza vylúčenia Tatran Betliar zo súťaže.

FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló

FK Baník Nižná Slaná

FK Sokol Pača

TJ Baník Rožňavské Bystré

TJ Baník Rožňavské Bystré
Pripravil: Štefan Tomášik
































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-