V jarnej časti došlo aj k zmene na trénerskom poste. V odvetnej časti získala iba deväť bodov. Mala ťažšie vyžrebovanie, keď doma privítala silnejších súperov. Prehrala s Turňou n/B., Krompachmi a Veľkým Folkmarom. Remizovala s Moldavou n/B. a v derby so Štítnikom K. T. Vonku bodovala raz, keď remizovala vo Veľkých Revištiach. Celkovo sa tak umiestnila na jedenástom mieste so ziskom 33 bodov.
Štítnik K. T. ťažil predovšetkým z domáceho prostredia, keď nestratil ani bod. Jediný bod zo súperových ihrísk získal za remízu v Strážskom. Za zmienenie stojí vysoká prehra v Moldave n/B. 1:5. Po jesennej časti tak zimoval na 9. mieste so ziskom 22 bodov. Na jar sa mu darilo doma podobne ako v jesennej časti, body stratil iba po prehre s Moldavou n/B. 2:3. Oproti jesennej časti sa zlepšil na súperových ihriskách. Remizoval v Rožňave, Rudňanoch, Veľkom Folkmare a Veľkých Revištiach. Podarilo sa mu vyhrať v Buzici. Celkove sa umiestnil na šiestej priečke so ziskom 44 bodov. Nepodarilo sa mu však obhájiť druhé miesto z predošlej sezóny.
Z okresu Rožňava pôsobila v 5. lige – JZ len Gemerská Hôrka. Počas jesene vrátane predohrávky prvého jarného kola podávala striedavé výkony, pohybovala sa od štvrtého do ôsmeho miesta a zaznamenala šesť nerozhodných výsledkov. Tým si vytvorila dobrú východiskovú pozíciu pre jarnú časť, keď získala 18 bodov. Na jar podávala slabšie výkony, prepadla sa až na predposledné miesto. Zavážilo aj aj ťažšie vyžrebovanie, keď na hrala až tri zápasy po sebe na súperovom ihrisku.
Body stratila aj na svojom ihrisku. Hoci jej jar nevyšla, zo súťaže sa odhlásilo béčko Lokomotívy Košice, do úvahy tak pripadalo ešte jedno isté miesto v boji o záchranu. To pripadlo nováčikovi z Kluknavy, ktorý zostúpil.
Bola prijatá nezvyčajná štruktúra 1. triedy súťaže s 15 účastníkmi (Betliar odmietol postup, nováčik z Honiec, Krh. Podhradie vypadlo z 5. ligy – JZ).
Po vypadnutí z 5. ligy – JZ si dalo Krásnohorské Podhradie jednoznačný cieľ – postup do súťaže, z ktorej vypadlo. Konkurentmi mu boli Lipovník, ktorý posilnil svoj káder a mužstvo Dobšinej, ktoré naznačilo svoje možnosti už v minulej sezóne. Dobšiná mužstvo budovala dlhodobejšie, stavala na vlastných odchovancoch.
V jarnej časti sa zúžil okruh možných kandidátov na postup na dvojicu Lipovník – Krh. Podhradie. Ako sa ukázalo jarnú časť mali oba celky dobrú, rozhodla väčšia zohratosť kádra Podhradia, keďže mužstvo Lipovníka sa v úvodných kolách zohrávalo.
Prínosom do 1. triedy bol nováčik z Honiec, ktorý obsadil pekné štvrté miesto. Slabšiu jesennú časť mala Gemerská Poloma, ale vďaka zlepšenej jarnej časti sa umiestnila hneď za Honcami. Po jesennej časti boli do bojov o zostup namočené tri mužstvá: Vlachovo, Dedinky a Plešivec. Vlachovo s Plešivcom v jarnej časti svoje výkony zlepšili, do bojov o záchranu tak pribudol aj Brzotín. Osem bodov na záchranu v žiadnej súťaži nestačí, a tak skončili posledné Dedinky.
Po jesennej časti sa v 2. triede vytvorila na čele tabuľky dvojica mužstiev, ktoré by sa mohli vrátiť do 1. triedy – Nižná Slaná a Kružná. Po účinkovaní v 1. triede sa do súťaže vrátila Pača. Jarnú časť mala podstatne lepšiu Kružná, kým Nižná Slaná sa na jar hlavne strelecky nevedela presadiť. Prehrala síce iba dvakrát, avšak remizovala až päťkrát a preto si postup do 1. triedy vybojovala Kružná. Nižnú Slanú dokonca predstihlo aj Rožňavské Bystré, ktoré malo výbornú jar, v zálohe sa posilnilo napríklad aj o Jána Gonosa.
Pača si na jeseň zvykala na súťaž, na jar sa však zlepšila a takmer prebehla aj Nižnú Slanú. Drnava sa oproti minulej sezóne zhoršila, podobne ako Rakovnica. Hrhovou sezóna ako-tak vyšla, keď sa oproti minulej sezóne zlepšil. Čoltovu tentokrát sezóna nevyšla, keď bolo najslabšie a zaslúžene mu patrilo posledné miesto. Jeho rival z Bohúňova si káder posilnil a už neplatil nováčikovskú daň, pohyboval sa v hornej polovici tabuľky, napokon skončil piaty, s čím bol iste spokojný. Podobne aj Slavošovce patrili medzi lepšie mužstvá súťaže.
Niektoré prestupy a hosťovania
Jozef Rencsok – Brzotín – Rožňava
Radoslav Kuzma – Rožňava – Honce
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Lukáš Drobňák – Rožňava – Kružná
Martin Pollák – Rožňava – G. Hôrka
Jozef Korfanta – Rožňava – G. Hôrka
Ján Urban – Rožňava – Rož. Bystré
Peter Konček – Rožňava – Kružná
Zoltán Breuer – Rožňava – Kružná
Vladislav Konček – Rožňava – Kružná
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Ondrej Vysoký – Rožňava – Rudná
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Milan Barna – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Štefan Dostál – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Roman Gočaltovský – G. Hôrka – Bohúňovo
Pavol Breuer – Dobšiná – G. Hôrka
Marek Deméň – Rudná – G. Hôrka
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Csaba Kiss – Drnava – Krh. Podhradie
Zdenko Greško – G. Poloma – Štítnik K. T. / 1 mesiac /
Vladislav Vávra – Betliar – Lipovník
Pavol Lukáč – Rudná – Betliar
Ján Dorkin – Rudná – Betliar
Vladimír Kováč – Sokoľany – Betliar
Juraj Kelíšek – Malá Ida – Betliar
Zoran Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar

TJ Baník Rožňavské Bystré

FK Sokol Pača
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-