V jarnej časti došlo aj k zmene na trénerskom poste. V odvetnej časti získala iba deväť bodov. Mala ťažšie vyžrebovanie, keď doma privítala silnejších súperov. Prehrala s Turňou n/B., Krompachmi a Veľkým Folkmarom. Remizovala s Moldavou n/B. a v derby so Štítnikom K. T. Vonku bodovala raz, keď remizovala vo Veľkých Revištiach. Celkovo sa tak umiestnila na jedenástom mieste so ziskom 33 bodov.
Štítnik K. T. ťažil predovšetkým z domáceho prostredia, keď nestratil ani bod. Jediný bod zo súperových ihrísk získal za remízu v Strážskom. Za zmienenie stojí vysoká prehra v Moldave n/B. 1:5. Po jesennej časti tak zimoval na 9. mieste so ziskom 22 bodov. Na jar sa mu darilo doma podobne ako v jesennej časti, body stratil iba po prehre s Moldavou n/B. 2:3. Oproti jesennej časti sa zlepšil na súperových ihriskách. Remizoval v Rožňave, Rudňanoch, Veľkom Folkmare a Veľkých Revištiach. Podarilo sa mu vyhrať v Buzici. Celkove sa umiestnil na šiestej priečke so ziskom 44 bodov. Nepodarilo sa mu však obhájiť druhé miesto z predošlej sezóny.
Z okresu Rožňava pôsobila v 5. lige – JZ len Gemerská Hôrka. Počas jesene vrátane predohrávky prvého jarného kola podávala striedavé výkony, pohybovala sa od štvrtého do ôsmeho miesta a zaznamenala šesť nerozhodných výsledkov. Tým si vytvorila dobrú východiskovú pozíciu pre jarnú časť, keď získala 18 bodov. Na jar podávala slabšie výkony, prepadla sa až na predposledné miesto. Zavážilo aj aj ťažšie vyžrebovanie, keď na hrala až tri zápasy po sebe na súperovom ihrisku.
Body stratila aj na svojom ihrisku. Hoci jej jar nevyšla, zo súťaže sa odhlásilo béčko Lokomotívy Košice, do úvahy tak pripadalo ešte jedno isté miesto v boji o záchranu. To pripadlo nováčikovi z Kluknavy, ktorý zostúpil.
Bola prijatá nezvyčajná štruktúra 1. triedy súťaže s 15 účastníkmi (Betliar odmietol postup, nováčik z Honiec, Krh. Podhradie vypadlo z 5. ligy – JZ).
Po vypadnutí z 5. ligy – JZ si dalo Krásnohorské Podhradie jednoznačný cieľ – postup do súťaže, z ktorej vypadlo. Konkurentmi mu boli Lipovník, ktorý posilnil svoj káder a mužstvo Dobšinej, ktoré naznačilo svoje možnosti už v minulej sezóne. Dobšiná mužstvo budovala dlhodobejšie, stavala na vlastných odchovancoch.
V jarnej časti sa zúžil okruh možných kandidátov na postup na dvojicu Lipovník – Krh. Podhradie. Ako sa ukázalo jarnú časť mali oba celky dobrú, rozhodla väčšia zohratosť kádra Podhradia, keďže mužstvo Lipovníka sa v úvodných kolách zohrávalo.
Prínosom do 1. triedy bol nováčik z Honiec, ktorý obsadil pekné štvrté miesto. Slabšiu jesennú časť mala Gemerská Poloma, ale vďaka zlepšenej jarnej časti sa umiestnila hneď za Honcami. Po jesennej časti boli do bojov o zostup namočené tri mužstvá: Vlachovo, Dedinky a Plešivec. Vlachovo s Plešivcom v jarnej časti svoje výkony zlepšili, do bojov o záchranu tak pribudol aj Brzotín. Osem bodov na záchranu v žiadnej súťaži nestačí, a tak skončili posledné Dedinky.
Po jesennej časti sa v 2. triede vytvorila na čele tabuľky dvojica mužstiev, ktoré by sa mohli vrátiť do 1. triedy – Nižná Slaná a Kružná. Po účinkovaní v 1. triede sa do súťaže vrátila Pača. Jarnú časť mala podstatne lepšiu Kružná, kým Nižná Slaná sa na jar hlavne strelecky nevedela presadiť. Prehrala síce iba dvakrát, avšak remizovala až päťkrát a preto si postup do 1. triedy vybojovala Kružná. Nižnú Slanú dokonca predstihlo aj Rožňavské Bystré, ktoré malo výbornú jar, v zálohe sa posilnilo napríklad aj o Jána Gonosa.
Pača si na jeseň zvykala na súťaž, na jar sa však zlepšila a takmer prebehla aj Nižnú Slanú. Drnava sa oproti minulej sezóne zhoršila, podobne ako Rakovnica. Hrhovou sezóna ako-tak vyšla, keď sa oproti minulej sezóne zlepšil. Čoltovu tentokrát sezóna nevyšla, keď bolo najslabšie a zaslúžene mu patrilo posledné miesto. Jeho rival z Bohúňova si káder posilnil a už neplatil nováčikovskú daň, pohyboval sa v hornej polovici tabuľky, napokon skončil piaty, s čím bol iste spokojný. Podobne aj Slavošovce patrili medzi lepšie mužstvá súťaže.
Niektoré prestupy a hosťovania
Jozef Rencsok – Brzotín – Rožňava
Radoslav Kuzma – Rožňava – Honce
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Lukáš Drobňák – Rožňava – Kružná
Martin Pollák – Rožňava – G. Hôrka
Jozef Korfanta – Rožňava – G. Hôrka
Ján Urban – Rožňava – Rož. Bystré
Peter Konček – Rožňava – Kružná
Zoltán Breuer – Rožňava – Kružná
Vladislav Konček – Rožňava – Kružná
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Ondrej Vysoký – Rožňava – Rudná
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Milan Barna – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Štefan Dostál – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Roman Gočaltovský – G. Hôrka – Bohúňovo
Pavol Breuer – Dobšiná – G. Hôrka
Marek Deméň – Rudná – G. Hôrka
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Csaba Kiss – Drnava – Krh. Podhradie
Zdenko Greško – G. Poloma – Štítnik K. T. / 1 mesiac /
Vladislav Vávra – Betliar – Lipovník
Pavol Lukáč – Rudná – Betliar
Ján Dorkin – Rudná – Betliar
Vladimír Kováč – Sokoľany – Betliar
Juraj Kelíšek – Malá Ida – Betliar
Zoran Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar

TJ Baník Rožňavské Bystré

FK Sokol Pača
Pripravil Ing. Štefan Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a