V jarnej časti došlo aj k zmene na trénerskom poste. V odvetnej časti získala iba deväť bodov. Mala ťažšie vyžrebovanie, keď doma privítala silnejších súperov. Prehrala s Turňou n/B., Krompachmi a Veľkým Folkmarom. Remizovala s Moldavou n/B. a v derby so Štítnikom K. T. Vonku bodovala raz, keď remizovala vo Veľkých Revištiach. Celkovo sa tak umiestnila na jedenástom mieste so ziskom 33 bodov.
Štítnik K. T. ťažil predovšetkým z domáceho prostredia, keď nestratil ani bod. Jediný bod zo súperových ihrísk získal za remízu v Strážskom. Za zmienenie stojí vysoká prehra v Moldave n/B. 1:5. Po jesennej časti tak zimoval na 9. mieste so ziskom 22 bodov. Na jar sa mu darilo doma podobne ako v jesennej časti, body stratil iba po prehre s Moldavou n/B. 2:3. Oproti jesennej časti sa zlepšil na súperových ihriskách. Remizoval v Rožňave, Rudňanoch, Veľkom Folkmare a Veľkých Revištiach. Podarilo sa mu vyhrať v Buzici. Celkove sa umiestnil na šiestej priečke so ziskom 44 bodov. Nepodarilo sa mu však obhájiť druhé miesto z predošlej sezóny.
Z okresu Rožňava pôsobila v 5. lige – JZ len Gemerská Hôrka. Počas jesene vrátane predohrávky prvého jarného kola podávala striedavé výkony, pohybovala sa od štvrtého do ôsmeho miesta a zaznamenala šesť nerozhodných výsledkov. Tým si vytvorila dobrú východiskovú pozíciu pre jarnú časť, keď získala 18 bodov. Na jar podávala slabšie výkony, prepadla sa až na predposledné miesto. Zavážilo aj aj ťažšie vyžrebovanie, keď na hrala až tri zápasy po sebe na súperovom ihrisku.
Body stratila aj na svojom ihrisku. Hoci jej jar nevyšla, zo súťaže sa odhlásilo béčko Lokomotívy Košice, do úvahy tak pripadalo ešte jedno isté miesto v boji o záchranu. To pripadlo nováčikovi z Kluknavy, ktorý zostúpil.
Bola prijatá nezvyčajná štruktúra 1. triedy súťaže s 15 účastníkmi (Betliar odmietol postup, nováčik z Honiec, Krh. Podhradie vypadlo z 5. ligy – JZ).
Po vypadnutí z 5. ligy – JZ si dalo Krásnohorské Podhradie jednoznačný cieľ – postup do súťaže, z ktorej vypadlo. Konkurentmi mu boli Lipovník, ktorý posilnil svoj káder a mužstvo Dobšinej, ktoré naznačilo svoje možnosti už v minulej sezóne. Dobšiná mužstvo budovala dlhodobejšie, stavala na vlastných odchovancoch.
V jarnej časti sa zúžil okruh možných kandidátov na postup na dvojicu Lipovník – Krh. Podhradie. Ako sa ukázalo jarnú časť mali oba celky dobrú, rozhodla väčšia zohratosť kádra Podhradia, keďže mužstvo Lipovníka sa v úvodných kolách zohrávalo.
Prínosom do 1. triedy bol nováčik z Honiec, ktorý obsadil pekné štvrté miesto. Slabšiu jesennú časť mala Gemerská Poloma, ale vďaka zlepšenej jarnej časti sa umiestnila hneď za Honcami. Po jesennej časti boli do bojov o zostup namočené tri mužstvá: Vlachovo, Dedinky a Plešivec. Vlachovo s Plešivcom v jarnej časti svoje výkony zlepšili, do bojov o záchranu tak pribudol aj Brzotín. Osem bodov na záchranu v žiadnej súťaži nestačí, a tak skončili posledné Dedinky.
Po jesennej časti sa v 2. triede vytvorila na čele tabuľky dvojica mužstiev, ktoré by sa mohli vrátiť do 1. triedy – Nižná Slaná a Kružná. Po účinkovaní v 1. triede sa do súťaže vrátila Pača. Jarnú časť mala podstatne lepšiu Kružná, kým Nižná Slaná sa na jar hlavne strelecky nevedela presadiť. Prehrala síce iba dvakrát, avšak remizovala až päťkrát a preto si postup do 1. triedy vybojovala Kružná. Nižnú Slanú dokonca predstihlo aj Rožňavské Bystré, ktoré malo výbornú jar, v zálohe sa posilnilo napríklad aj o Jána Gonosa.
Pača si na jeseň zvykala na súťaž, na jar sa však zlepšila a takmer prebehla aj Nižnú Slanú. Drnava sa oproti minulej sezóne zhoršila, podobne ako Rakovnica. Hrhovou sezóna ako-tak vyšla, keď sa oproti minulej sezóne zlepšil. Čoltovu tentokrát sezóna nevyšla, keď bolo najslabšie a zaslúžene mu patrilo posledné miesto. Jeho rival z Bohúňova si káder posilnil a už neplatil nováčikovskú daň, pohyboval sa v hornej polovici tabuľky, napokon skončil piaty, s čím bol iste spokojný. Podobne aj Slavošovce patrili medzi lepšie mužstvá súťaže.
Niektoré prestupy a hosťovania
Jozef Rencsok – Brzotín – Rožňava
Radoslav Kuzma – Rožňava – Honce
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Lukáš Drobňák – Rožňava – Kružná
Martin Pollák – Rožňava – G. Hôrka
Jozef Korfanta – Rožňava – G. Hôrka
Ján Urban – Rožňava – Rož. Bystré
Peter Konček – Rožňava – Kružná
Zoltán Breuer – Rožňava – Kružná
Vladislav Konček – Rožňava – Kružná
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Ondrej Vysoký – Rožňava – Rudná
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Milan Barna – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Štefan Dostál – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Roman Gočaltovský – G. Hôrka – Bohúňovo
Pavol Breuer – Dobšiná – G. Hôrka
Marek Deméň – Rudná – G. Hôrka
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Csaba Kiss – Drnava – Krh. Podhradie
Zdenko Greško – G. Poloma – Štítnik K. T. / 1 mesiac /
Vladislav Vávra – Betliar – Lipovník
Pavol Lukáč – Rudná – Betliar
Ján Dorkin – Rudná – Betliar
Vladimír Kováč – Sokoľany – Betliar
Juraj Kelíšek – Malá Ida – Betliar
Zoran Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar

TJ Baník Rožňavské Bystré

FK Sokol Pača
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-