Odhlásenie Buzice a neprihlásenie Žiliny B do 2 ligy – východ zahrali Rožňave do karát, inak by v 5. lige Košicko – Gemerskej skupine pôsobila.
Štítnik K. T. začal túto sezónu s niekoľkými zmenami v kádri, keď odišlo niekoľko hráčov, napr. R. Greško a Marchevský. Prišiel Filip Pollák. Napriek oslabeniu získal v jesennej časti 21 bodov a zimoval na deviatej priečke. Podarilo sa mu uhrať remízu v Hrabušiciach a vyhrať v Rožňave. Doma stratil tri body, keď prehral s Krompachmi. V jarnej časti sa mu vonku nepodarilo bodovať. Doma stratil body po remízach s Hrabušicami a Sobrancami. Napriek tomu sa jeho umiestnenie v tabuľke nezhoršilo. Umiestnil sa na deviatej priečke. Bola to však jeho posledná sezóna vo štvrtej lige. Funkcionári predali štvrtú ligu do Sokolian. Hlavným dôvodom boli financie.
V 5. lige – JZ účinkovali po ročnej prestávke dve mužstvá z okresu Rožňava, ku Gemerskej Hôrke pribudlo Krásnohorské Podhradie. Po jeseni mali mužstvá priemerný bodový zisk, aký zvyknú mať nováčikovia z okresu Rožňava. Keďže sa však pripravovala reorganizácia súťaží VsFZ (zmena štruktúry piatych líg), zo súťaže malo zostupovať iba jedno mužstvo.
Na jar sa oba celky zlepšili a vyhli sa zostupu. Hlavne Gemerská Hôrka sa výrazne zlepšila, Krásnohorské Podhradie dosahovalo striedavé výsledky. Napokon Krh. Podhradie skončilo predposledné a Gemerská Hôrka poskočila o pár miest vyššie v tabuľke.
Po skončení minulého ročníka možno zavládlo sklamanie v Lipovníku, keď získali kvalitných hráčov, ale nepodarilo sa mu postúpiť.
V dôsledku udržania Rožňavy vo 4. lige sa vytvorilo ešte jedno postupové miesto pre zástupcu z okresu Rožňava v 5. lige. Po jeseni boli favoritmi na prvé dve priečky mužstvá Lipovníka a Dobšinej, rozhodlo lepšie skóre. Na jar sa v zostave Dobšinej prestali objavovať niektorí skúsení hráči (napr. Brnčík, Zahoranský,...), mladší hráči, ktorí prišli z dorastu ich nahradili, svedčí o tom fakt, že mužstvo pokleslo len o jednu priečku, Martinko sa dostal aj do jedenástky ObFZ.
Za vedúcou dvojicou sa vytvorila po jesennej časti štvorica mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu postupovú priečku. Kružná sa po jesennej časti oslabila, čím klesol počet uchádzačov. Zo zvyšných mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu priečku sa najlepšie darilo mužstvu Gemerskej Polomy, keď oboch svojich rivalov dokázala poraziť.
Otázkou bolo, či bude niekto zostupovať z 1. triedy. Hrhov (piate mužstvo z 2. triedy) v barážovom zápase proti Plešivcu (posledný celok 1. triedy) zvíťazil a tak sa vrátil do 1. triedy. Do piatej ligy sa vrátila Gemerská Poloma, ktorá z nej v sezóne 2000/2001 vypadla, podobne aj Dobšiná, ktorá z nej v sezóne 1995/1996 vypadla.
Novým účastníkom 2. triedy boli Dedinky, ktoré vypadli v predošlej sezóne z 1. triedy. Nováčikom bolo aj B mužstvo Gemerskej Polomy, ktoré však v priebehu jari vystúpilo zo súťaže, podobne ako Rakovnica.
O postup do 1. triedy mohli zabojovať až štyri mužstvá, keďže z 1. triedy mali postupovať do piatej ligy viac mužstiev v dôsledku reorganizácie piatych líg VsFZ. Viaceré mužstvá tak kádre posilňovali, kým v Nižnej Slanej došlo k zmene vedenia klubu aj k odchodom hráčov, ktorým skončili hosťovania. Mužstvo sa tak oslabilo a pohybovalo sa v strede tabuľky.
Na jeseň sa ukázalo, že víťazom bude Drnava, ktorá sa výrazne zlepšila oproti minulej sezóne. V zálohe sa mohla oprieť o Miroslava Mázika, v bráne o Denisa Zakhara a v útoku aj o Ladislava Fabiana s piatoligovými skúsenosťami z Gemerskej Polomy. Za ňou sa vytvoril záves šiestich mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o zvyšné postupové miesta. Mužstvo Rožňavského Bystrého pokračovalo v dobrých výkonoch z jarnej časti predošlej sezóny a zaslúžene sa umiestnilo na druhom mieste, hneď za Drnavou.
Jarnú časť mali dobrú Slavošovce a Bohúňovo a postúpili tak do 1. triedy. Mužstvo Hrhova sa tiež pohybovalo na postupových miestach, plány mu však prekazilo Bohúňovo. Napokon však hralo baráž proti Plešivcu, v ktorej zvíťazilo a postúpilo tiež do vyššej súťaže.
Najslabším mužstvom bol Kovstav, keď získal len šesť bodov, Čoltovo sa tentokrát poučilo z minulej sezóny a prebehlo aj Nižnú Slanú, ktorá patrila do horšieho priemeru súťaže spolu s Dedinkami.
Zaujímavosti
Tajné zbrane Vlachova
Lipovníčania boli vo Vlachove jasnými favoritmi, v zápase nakoniec aj s prehľadom vyhrali. No takmer celý ho odohrali s desiatimi hráčmi. V úvode stretnutia totiž zranený Varga bez vedomia rozhodcu opustil ihrisko, za čo bol vylúčený. Pozoruhodné je však to, že vo Vlachove je to už druhý takýto prípad. Prvý sa stal pred pár týždňami, keď svojvoľne opustil ihrisko hráč Plešivca. Majú vo Vlachove nejaké tajné zbrane na súperov?
Zabudnuté dresy
Úplne iné problémy riešili funkcionári Gemerskej Polomy. „Po zápase ideme do šatne hostí, a tak sú ich dresy presne tak, ako ich vyzliekli po zápase,“ čudoval sa tréner FK Plešivec Štefan Ször. Čo sa teda stalo? Po prehranom zápase bola medzi domácimi fanúšikmi búrlivá atmosféra, a tak sa hostia pobrali domov čo najskôr. Zabudli však na to, že člen tímu zodpovedný za dresy nie je s nimi, lebo bol v Prahe. „Každý si tak myslel, že dresy zoberie niekto iný,“ vysvetlil vedúci mužstva J. Benedik. No situácia sa už zdarne vyriešila a dresy sú už v Polome.
Zápas Nižná Slaná – Kovstav
V uvedenom zápase nastúpili len ôsmi domáci proti siedmim hosťom. Zápas sa nedohral celý (pokles hostí pod sedem).
Turnaj v Gemerskej Polome
Súčasťou turnaja bolo aj kopanie penált. Účinkoval v nich aj gólman, ktorý nebol hráčom ani jedného z mužstiev. Dokonca bol nanútený domácimi funkcionármi, aby v nich účinkoval, hoci prišiel iba ako divák a bez výstroja. To však nebolo všetko, za účinkovanie dostal finančnú odmenu, hoci o ňu nežiadal a nežiadal ani o účinkovanie v penaltách. To vyvolalo dohru, keď nemenovaný funkcionár povedal, že by mu nedal odmenu.
FK Sokol Pača
Niektoré prestupy a hosťovania
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Matúš Mészner – Rožňava – Štítnik K. T.
Alexander Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
Gabriel Demjén – Rožňava – Krh. Podhradie
Ivan Lörinc – Rožňava – Lipovník
Ján Urban – Rožňava – Rož. Bystré
Tomáš Havko – Rožňava – ISKRA Petržalka
Lukáš Drobňák – Kružná – Rožňava
Filip Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
Jaroslav Strelka ml. – Honce – Rožňava
Ladislav Varga – Rožňava – Kružná
Tamás Anna – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Peter Búlik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Csaba Kiss – Drnava – Krh. Podhradie
Attila Prónayi – Drnava – Krh. Podhradie
Roman Medvec – Revúca – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Patrik Šaliga – G. Hôrka – Tornaľa
Zoltán Krága – Tornaľa – G. Hôrka
Marek Vranec – Slavošovce – Betliar
Imrich Dušinský – Čečejovce – Betliar
Dušan Gallo – Dobšiná – Vyšná Slaná
Pavol Čisár – Dedinky – Domaňovce
Adrián Szaniszló – Plešivec – Krh. D. Lúka
Štefan Tóth – Krh. D. Lúka – Plešivec
Martin Havrlent – Slavošovce – Plešivec
Milan Kakalejčík – Brzotín – Plešivec
Milan Demko – Štítnik K. T. – Rož. Bystré
Peter Milko – Diessfurt – Nižná Slaná
Norbert Zupko – Mokrance – Lipovník
Patrik Milata – Jablonov n / T. – Lipovník
Ladislav Spišák – Péder – Jablonov n / T.
Martin Fifik – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Zsolt Strama – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a