Odhlásenie Buzice a neprihlásenie Žiliny B do 2 ligy – východ zahrali Rožňave do karát, inak by v 5. lige Košicko – Gemerskej skupine pôsobila.
Štítnik K. T. začal túto sezónu s niekoľkými zmenami v kádri, keď odišlo niekoľko hráčov, napr. R. Greško a Marchevský. Prišiel Filip Pollák. Napriek oslabeniu získal v jesennej časti 21 bodov a zimoval na deviatej priečke. Podarilo sa mu uhrať remízu v Hrabušiciach a vyhrať v Rožňave. Doma stratil tri body, keď prehral s Krompachmi. V jarnej časti sa mu vonku nepodarilo bodovať. Doma stratil body po remízach s Hrabušicami a Sobrancami. Napriek tomu sa jeho umiestnenie v tabuľke nezhoršilo. Umiestnil sa na deviatej priečke. Bola to však jeho posledná sezóna vo štvrtej lige. Funkcionári predali štvrtú ligu do Sokolian. Hlavným dôvodom boli financie.
V 5. lige – JZ účinkovali po ročnej prestávke dve mužstvá z okresu Rožňava, ku Gemerskej Hôrke pribudlo Krásnohorské Podhradie. Po jeseni mali mužstvá priemerný bodový zisk, aký zvyknú mať nováčikovia z okresu Rožňava. Keďže sa však pripravovala reorganizácia súťaží VsFZ (zmena štruktúry piatych líg), zo súťaže malo zostupovať iba jedno mužstvo.
Na jar sa oba celky zlepšili a vyhli sa zostupu. Hlavne Gemerská Hôrka sa výrazne zlepšila, Krásnohorské Podhradie dosahovalo striedavé výsledky. Napokon Krh. Podhradie skončilo predposledné a Gemerská Hôrka poskočila o pár miest vyššie v tabuľke.
Po skončení minulého ročníka možno zavládlo sklamanie v Lipovníku, keď získali kvalitných hráčov, ale nepodarilo sa mu postúpiť.
V dôsledku udržania Rožňavy vo 4. lige sa vytvorilo ešte jedno postupové miesto pre zástupcu z okresu Rožňava v 5. lige. Po jeseni boli favoritmi na prvé dve priečky mužstvá Lipovníka a Dobšinej, rozhodlo lepšie skóre. Na jar sa v zostave Dobšinej prestali objavovať niektorí skúsení hráči (napr. Brnčík, Zahoranský,...), mladší hráči, ktorí prišli z dorastu ich nahradili, svedčí o tom fakt, že mužstvo pokleslo len o jednu priečku, Martinko sa dostal aj do jedenástky ObFZ.
Za vedúcou dvojicou sa vytvorila po jesennej časti štvorica mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu postupovú priečku. Kružná sa po jesennej časti oslabila, čím klesol počet uchádzačov. Zo zvyšných mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu priečku sa najlepšie darilo mužstvu Gemerskej Polomy, keď oboch svojich rivalov dokázala poraziť.
Otázkou bolo, či bude niekto zostupovať z 1. triedy. Hrhov (piate mužstvo z 2. triedy) v barážovom zápase proti Plešivcu (posledný celok 1. triedy) zvíťazil a tak sa vrátil do 1. triedy. Do piatej ligy sa vrátila Gemerská Poloma, ktorá z nej v sezóne 2000/2001 vypadla, podobne aj Dobšiná, ktorá z nej v sezóne 1995/1996 vypadla.
Novým účastníkom 2. triedy boli Dedinky, ktoré vypadli v predošlej sezóne z 1. triedy. Nováčikom bolo aj B mužstvo Gemerskej Polomy, ktoré však v priebehu jari vystúpilo zo súťaže, podobne ako Rakovnica.
O postup do 1. triedy mohli zabojovať až štyri mužstvá, keďže z 1. triedy mali postupovať do piatej ligy viac mužstiev v dôsledku reorganizácie piatych líg VsFZ. Viaceré mužstvá tak kádre posilňovali, kým v Nižnej Slanej došlo k zmene vedenia klubu aj k odchodom hráčov, ktorým skončili hosťovania. Mužstvo sa tak oslabilo a pohybovalo sa v strede tabuľky.
Na jeseň sa ukázalo, že víťazom bude Drnava, ktorá sa výrazne zlepšila oproti minulej sezóne. V zálohe sa mohla oprieť o Miroslava Mázika, v bráne o Denisa Zakhara a v útoku aj o Ladislava Fabiana s piatoligovými skúsenosťami z Gemerskej Polomy. Za ňou sa vytvoril záves šiestich mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o zvyšné postupové miesta. Mužstvo Rožňavského Bystrého pokračovalo v dobrých výkonoch z jarnej časti predošlej sezóny a zaslúžene sa umiestnilo na druhom mieste, hneď za Drnavou.
Jarnú časť mali dobrú Slavošovce a Bohúňovo a postúpili tak do 1. triedy. Mužstvo Hrhova sa tiež pohybovalo na postupových miestach, plány mu však prekazilo Bohúňovo. Napokon však hralo baráž proti Plešivcu, v ktorej zvíťazilo a postúpilo tiež do vyššej súťaže.
Najslabším mužstvom bol Kovstav, keď získal len šesť bodov, Čoltovo sa tentokrát poučilo z minulej sezóny a prebehlo aj Nižnú Slanú, ktorá patrila do horšieho priemeru súťaže spolu s Dedinkami.
Zaujímavosti
Tajné zbrane Vlachova
Lipovníčania boli vo Vlachove jasnými favoritmi, v zápase nakoniec aj s prehľadom vyhrali. No takmer celý ho odohrali s desiatimi hráčmi. V úvode stretnutia totiž zranený Varga bez vedomia rozhodcu opustil ihrisko, za čo bol vylúčený. Pozoruhodné je však to, že vo Vlachove je to už druhý takýto prípad. Prvý sa stal pred pár týždňami, keď svojvoľne opustil ihrisko hráč Plešivca. Majú vo Vlachove nejaké tajné zbrane na súperov?
Zabudnuté dresy
Úplne iné problémy riešili funkcionári Gemerskej Polomy. „Po zápase ideme do šatne hostí, a tak sú ich dresy presne tak, ako ich vyzliekli po zápase,“ čudoval sa tréner FK Plešivec Štefan Ször. Čo sa teda stalo? Po prehranom zápase bola medzi domácimi fanúšikmi búrlivá atmosféra, a tak sa hostia pobrali domov čo najskôr. Zabudli však na to, že člen tímu zodpovedný za dresy nie je s nimi, lebo bol v Prahe. „Každý si tak myslel, že dresy zoberie niekto iný,“ vysvetlil vedúci mužstva J. Benedik. No situácia sa už zdarne vyriešila a dresy sú už v Polome.
Zápas Nižná Slaná – Kovstav
V uvedenom zápase nastúpili len ôsmi domáci proti siedmim hosťom. Zápas sa nedohral celý (pokles hostí pod sedem).
Turnaj v Gemerskej Polome
Súčasťou turnaja bolo aj kopanie penált. Účinkoval v nich aj gólman, ktorý nebol hráčom ani jedného z mužstiev. Dokonca bol nanútený domácimi funkcionármi, aby v nich účinkoval, hoci prišiel iba ako divák a bez výstroja. To však nebolo všetko, za účinkovanie dostal finančnú odmenu, hoci o ňu nežiadal a nežiadal ani o účinkovanie v penaltách. To vyvolalo dohru, keď nemenovaný funkcionár povedal, že by mu nedal odmenu.
FK Sokol Pača
Niektoré prestupy a hosťovania
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Matúš Mészner – Rožňava – Štítnik K. T.
Alexander Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
Gabriel Demjén – Rožňava – Krh. Podhradie
Ivan Lörinc – Rožňava – Lipovník
Ján Urban – Rožňava – Rož. Bystré
Tomáš Havko – Rožňava – ISKRA Petržalka
Lukáš Drobňák – Kružná – Rožňava
Filip Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
Jaroslav Strelka ml. – Honce – Rožňava
Ladislav Varga – Rožňava – Kružná
Tamás Anna – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Peter Búlik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Csaba Kiss – Drnava – Krh. Podhradie
Attila Prónayi – Drnava – Krh. Podhradie
Roman Medvec – Revúca – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Patrik Šaliga – G. Hôrka – Tornaľa
Zoltán Krága – Tornaľa – G. Hôrka
Marek Vranec – Slavošovce – Betliar
Imrich Dušinský – Čečejovce – Betliar
Dušan Gallo – Dobšiná – Vyšná Slaná
Pavol Čisár – Dedinky – Domaňovce
Adrián Szaniszló – Plešivec – Krh. D. Lúka
Štefan Tóth – Krh. D. Lúka – Plešivec
Martin Havrlent – Slavošovce – Plešivec
Milan Kakalejčík – Brzotín – Plešivec
Milan Demko – Štítnik K. T. – Rož. Bystré
Peter Milko – Diessfurt – Nižná Slaná
Norbert Zupko – Mokrance – Lipovník
Patrik Milata – Jablonov n / T. – Lipovník
Ladislav Spišák – Péder – Jablonov n / T.
Martin Fifik – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Zsolt Strama – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.