Odhlásenie Buzice a neprihlásenie Žiliny B do 2 ligy – východ zahrali Rožňave do karát, inak by v 5. lige Košicko – Gemerskej skupine pôsobila.
Štítnik K. T. začal túto sezónu s niekoľkými zmenami v kádri, keď odišlo niekoľko hráčov, napr. R. Greško a Marchevský. Prišiel Filip Pollák. Napriek oslabeniu získal v jesennej časti 21 bodov a zimoval na deviatej priečke. Podarilo sa mu uhrať remízu v Hrabušiciach a vyhrať v Rožňave. Doma stratil tri body, keď prehral s Krompachmi. V jarnej časti sa mu vonku nepodarilo bodovať. Doma stratil body po remízach s Hrabušicami a Sobrancami. Napriek tomu sa jeho umiestnenie v tabuľke nezhoršilo. Umiestnil sa na deviatej priečke. Bola to však jeho posledná sezóna vo štvrtej lige. Funkcionári predali štvrtú ligu do Sokolian. Hlavným dôvodom boli financie.
V 5. lige – JZ účinkovali po ročnej prestávke dve mužstvá z okresu Rožňava, ku Gemerskej Hôrke pribudlo Krásnohorské Podhradie. Po jeseni mali mužstvá priemerný bodový zisk, aký zvyknú mať nováčikovia z okresu Rožňava. Keďže sa však pripravovala reorganizácia súťaží VsFZ (zmena štruktúry piatych líg), zo súťaže malo zostupovať iba jedno mužstvo.
Na jar sa oba celky zlepšili a vyhli sa zostupu. Hlavne Gemerská Hôrka sa výrazne zlepšila, Krásnohorské Podhradie dosahovalo striedavé výsledky. Napokon Krh. Podhradie skončilo predposledné a Gemerská Hôrka poskočila o pár miest vyššie v tabuľke.
Po skončení minulého ročníka možno zavládlo sklamanie v Lipovníku, keď získali kvalitných hráčov, ale nepodarilo sa mu postúpiť.
V dôsledku udržania Rožňavy vo 4. lige sa vytvorilo ešte jedno postupové miesto pre zástupcu z okresu Rožňava v 5. lige. Po jeseni boli favoritmi na prvé dve priečky mužstvá Lipovníka a Dobšinej, rozhodlo lepšie skóre. Na jar sa v zostave Dobšinej prestali objavovať niektorí skúsení hráči (napr. Brnčík, Zahoranský,...), mladší hráči, ktorí prišli z dorastu ich nahradili, svedčí o tom fakt, že mužstvo pokleslo len o jednu priečku, Martinko sa dostal aj do jedenástky ObFZ.
Za vedúcou dvojicou sa vytvorila po jesennej časti štvorica mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu postupovú priečku. Kružná sa po jesennej časti oslabila, čím klesol počet uchádzačov. Zo zvyšných mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu priečku sa najlepšie darilo mužstvu Gemerskej Polomy, keď oboch svojich rivalov dokázala poraziť.
Otázkou bolo, či bude niekto zostupovať z 1. triedy. Hrhov (piate mužstvo z 2. triedy) v barážovom zápase proti Plešivcu (posledný celok 1. triedy) zvíťazil a tak sa vrátil do 1. triedy. Do piatej ligy sa vrátila Gemerská Poloma, ktorá z nej v sezóne 2000/2001 vypadla, podobne aj Dobšiná, ktorá z nej v sezóne 1995/1996 vypadla.
Novým účastníkom 2. triedy boli Dedinky, ktoré vypadli v predošlej sezóne z 1. triedy. Nováčikom bolo aj B mužstvo Gemerskej Polomy, ktoré však v priebehu jari vystúpilo zo súťaže, podobne ako Rakovnica.
O postup do 1. triedy mohli zabojovať až štyri mužstvá, keďže z 1. triedy mali postupovať do piatej ligy viac mužstiev v dôsledku reorganizácie piatych líg VsFZ. Viaceré mužstvá tak kádre posilňovali, kým v Nižnej Slanej došlo k zmene vedenia klubu aj k odchodom hráčov, ktorým skončili hosťovania. Mužstvo sa tak oslabilo a pohybovalo sa v strede tabuľky.
Na jeseň sa ukázalo, že víťazom bude Drnava, ktorá sa výrazne zlepšila oproti minulej sezóne. V zálohe sa mohla oprieť o Miroslava Mázika, v bráne o Denisa Zakhara a v útoku aj o Ladislava Fabiana s piatoligovými skúsenosťami z Gemerskej Polomy. Za ňou sa vytvoril záves šiestich mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o zvyšné postupové miesta. Mužstvo Rožňavského Bystrého pokračovalo v dobrých výkonoch z jarnej časti predošlej sezóny a zaslúžene sa umiestnilo na druhom mieste, hneď za Drnavou.
Jarnú časť mali dobrú Slavošovce a Bohúňovo a postúpili tak do 1. triedy. Mužstvo Hrhova sa tiež pohybovalo na postupových miestach, plány mu však prekazilo Bohúňovo. Napokon však hralo baráž proti Plešivcu, v ktorej zvíťazilo a postúpilo tiež do vyššej súťaže.
Najslabším mužstvom bol Kovstav, keď získal len šesť bodov, Čoltovo sa tentokrát poučilo z minulej sezóny a prebehlo aj Nižnú Slanú, ktorá patrila do horšieho priemeru súťaže spolu s Dedinkami.
Zaujímavosti
Tajné zbrane Vlachova
Lipovníčania boli vo Vlachove jasnými favoritmi, v zápase nakoniec aj s prehľadom vyhrali. No takmer celý ho odohrali s desiatimi hráčmi. V úvode stretnutia totiž zranený Varga bez vedomia rozhodcu opustil ihrisko, za čo bol vylúčený. Pozoruhodné je však to, že vo Vlachove je to už druhý takýto prípad. Prvý sa stal pred pár týždňami, keď svojvoľne opustil ihrisko hráč Plešivca. Majú vo Vlachove nejaké tajné zbrane na súperov?
Zabudnuté dresy
Úplne iné problémy riešili funkcionári Gemerskej Polomy. „Po zápase ideme do šatne hostí, a tak sú ich dresy presne tak, ako ich vyzliekli po zápase,“ čudoval sa tréner FK Plešivec Štefan Ször. Čo sa teda stalo? Po prehranom zápase bola medzi domácimi fanúšikmi búrlivá atmosféra, a tak sa hostia pobrali domov čo najskôr. Zabudli však na to, že člen tímu zodpovedný za dresy nie je s nimi, lebo bol v Prahe. „Každý si tak myslel, že dresy zoberie niekto iný,“ vysvetlil vedúci mužstva J. Benedik. No situácia sa už zdarne vyriešila a dresy sú už v Polome.
Zápas Nižná Slaná – Kovstav
V uvedenom zápase nastúpili len ôsmi domáci proti siedmim hosťom. Zápas sa nedohral celý (pokles hostí pod sedem).
Turnaj v Gemerskej Polome
Súčasťou turnaja bolo aj kopanie penált. Účinkoval v nich aj gólman, ktorý nebol hráčom ani jedného z mužstiev. Dokonca bol nanútený domácimi funkcionármi, aby v nich účinkoval, hoci prišiel iba ako divák a bez výstroja. To však nebolo všetko, za účinkovanie dostal finančnú odmenu, hoci o ňu nežiadal a nežiadal ani o účinkovanie v penaltách. To vyvolalo dohru, keď nemenovaný funkcionár povedal, že by mu nedal odmenu.
FK Sokol Pača
Niektoré prestupy a hosťovania
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Matúš Mészner – Rožňava – Štítnik K. T.
Alexander Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
Gabriel Demjén – Rožňava – Krh. Podhradie
Ivan Lörinc – Rožňava – Lipovník
Ján Urban – Rožňava – Rož. Bystré
Tomáš Havko – Rožňava – ISKRA Petržalka
Lukáš Drobňák – Kružná – Rožňava
Filip Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
Jaroslav Strelka ml. – Honce – Rožňava
Ladislav Varga – Rožňava – Kružná
Tamás Anna – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Peter Búlik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Csaba Kiss – Drnava – Krh. Podhradie
Attila Prónayi – Drnava – Krh. Podhradie
Roman Medvec – Revúca – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Patrik Šaliga – G. Hôrka – Tornaľa
Zoltán Krága – Tornaľa – G. Hôrka
Marek Vranec – Slavošovce – Betliar
Imrich Dušinský – Čečejovce – Betliar
Dušan Gallo – Dobšiná – Vyšná Slaná
Pavol Čisár – Dedinky – Domaňovce
Adrián Szaniszló – Plešivec – Krh. D. Lúka
Štefan Tóth – Krh. D. Lúka – Plešivec
Martin Havrlent – Slavošovce – Plešivec
Milan Kakalejčík – Brzotín – Plešivec
Milan Demko – Štítnik K. T. – Rož. Bystré
Peter Milko – Diessfurt – Nižná Slaná
Norbert Zupko – Mokrance – Lipovník
Patrik Milata – Jablonov n / T. – Lipovník
Ladislav Spišák – Péder – Jablonov n / T.
Martin Fifik – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Zsolt Strama – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).