D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 24. KOLO
MFK Rožňava – MFK Topoľany 5:0 (3:0). G: R. J. Marcelino 2, F. Kovács, V. Kovernyk, J. Korfanta. ŽK: F. Gallo – P. Egri. R: E. Sabol – M. Valčo, D. Štofanko, DS: Š. Valko. Div.: 30.
ROŽŇAVA: 22 Frederik Spišák – 20 Jakub Ďuríček, 25 Richard Tobias Želinský (66´ Š. Dorkin), 4 Filip Szabó, 6 Filip Gallo (66´ M. Sasák), 8 Gabriel Majoroš (C), 11 Michal Gallo, 17 Valerii Kovernyk, 10 Michal Domik (57´ Z. Kótai), 7 Ryan Jiovanni Marcelino, 19 Filip Kovács (80´ J. Korfanta).
TOPOĽANY: 1 Michal Liška – 7 Dávid Jurčo (76´ J. Beňák), 2 Adam Kornúc, 5 Peter Egri (C), 3 Denis Lelovič, 11 Radovan Ľoch (63´ S. Zvalčák), 15 Roman Bajči, 12 Dominik Sočuvka, 10 Tomáš Michaliv, 8 Richard Śkodi (63´ A. Devečka), 16 Daniel Lörinc (76´ R. Hrešo).
Suverénne víťazstvo v ročníku 2023-2024 zaznamenala v V. Lige JUH VsFZ dospelých MFK Rožňava, keď za toto víťazstvo v predstihu ukončenia ročníka prevzala z rúk vedenia VsFZ Košice víťaznú trefej. K tomuto dlho očakávanému triumfu futbalistom Rožňavy gratulujeme! (Zdroj:facebook/mfkroznava)
ŠK Nacina Ves – FK Krásnohorské Podhradie (hostia nepricestovali)
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4494/
7. LIGA ObFZ ROŽŇAVA – 24. KOLO
TJ Baník Rakovnica – FK Lipovník 2:1 (1:0). G: P. Brdár, Š. Krága – A. Gorgei. ŽK: Š. Krága – R. Farkaš. R: J. Molnár – J. Ďuríček, DS: G. Gašpar. Div.: 60.
OTJ Honce – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 3:1 (1:0). G: M. Gábor 2, J. Pástor – A. Orvos. ŽK: M. Dorčák - 0. R: L. Lorincz – R. Farkaš, DS: Š. Bodnár. Div.: 45.
MFK Dobšiná – TJ Sokol Pača 6:0 (1:0). G: M. Gábor 3, J. Polanecký, A. Lalík, R. Gotthardt. Hralo sa bez kariet. Div.: 155.
TJ Tatran Betliar – MFK Rožňava B 1:6 (1:1). G: M. Chochol – J. Figúr 3, J. Fedor 2, V Kovernyk. ČK: M-Chochol po 2. ŽK: ŽK: Nil. Gallo, M. Árvay – R. T. Želinský. R.: M. Uharček – E. Kovács, DS: F. Drenko. Div.: 50.
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – TJ Baník Rožňavské Bystré 4:1 (2:1). G: P. Pál Baláž 2, M. Boroš, R. Bubenčík – A. Rochl. ŽK: P. Klárik, R. Bubenčík – 0. R: P. Béreš – P. Galík, M. Ďuríček. DS: O. Vysoký. Div.: 121.
FK Hrhov – FK Baník Drnava 5:0 (3:0). G: D. Grulyo 2, D. Hogya, D. Jánosdeák, D. Šimko. ŽK: R. Horváth, T. Zsigrai, D. Hogya, G. Šmajda – E. Mackovják. R: J. Gyenes – D. Poťmák. DS: L. Šalamon. Div.: 80.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-roznava/s/4683/
D O R A S T E N C I
III. LIGA SD sk. VÝCHOD – VsFZ – 24. KOLO
MFK Rožňava – 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy 9:0 (3:0). G: J. Fedor 5, R. Farkaš 2, M. Šeďo, F. Rusnák. ŽK: 0 – M. Tancos. R: J. Kakalejčík – M. Marko, P. Gonos. Div.: 30.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4501/
III. LIGA MD sk. VÝCHOD – VsFZ – 24. KOLO
MFK Rožňava – 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy 3:2 (0:1). G: T. Katona, L. Szaszák, R. Sztelo – D. Krigovský 2. ŽK: 0 – K. Horváth. R: M. Macko – J. Kakalejčík, P. Gonos. Div.: 33.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4502/
Ž I A C I
III. LIGA SŽ sk. A – VsFZ – 19. KOLO
FK Junior Košice – MFK Rožňava 2:0 (1:0). G: N. Becza, V. Tamáš. ŽK: T. Choma – M. Tkáč. R: P. Jalč. Div.: 35.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4509/
III. LIGA MŽ sk. A – VsFZ – 24. KOLO
FK Junior Košice – MFK Rožňava 2:1 (2:0). G: M. Sucha, Ch. Kanócz – M. Švarc. Hralo sa bez kariet. R: P. Jalč. Div.: 35.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4514/
4. LIGA ŽIACI ObFZ ROŽŇAVA – 18. KOLO
TJ Baník Rožňavské Bystré – FK Krásnohorské Podhradie 9:1 (3:0). G: M. Gažík a L. Krupa po 2, J. Ferko, F. Javor, R. Meško, M. Tolnai, J. Šimko – K. Darvaš. R. M. Vávrová. Div.: 34.
Záber z 18. kola majstrovského stretnutia žiakov 4. ligy ObFZ Rožňava medzi TJ Baník Rožňavské Bystré a FK Krásnohorské Podhradie. 9:1. Domáci v modrom takmer nepustili ku slovu hostí z Podhradia.
TJ Papiereň Slavošovce – FK Baník Drnava 1:1 (1:1). G: K. Timko – S. Varga. R: P. Katona. Div.: 30.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-roznava/s/4681/
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.