V 5. lige účinkovali Krásnohorské Podhradie, Gemerská Poloma, Gemerská Hôrka, Lipovník a Dobšiná. Po jesennej časti však došlo k odhláseniu Lipovníka.
V Krásnohorskom Podhradí došlo k zmene trénera, novým trénerom na jeseň bol Miloš Gallo. Káder doplnili napríklad Molitoris, Kopas či Mészner (čítaj nižšie). Došlo aj k zmene výboru.
Do deväťčlenného výboru zvolili: predseda klubu – Štefan Kún ml., tajomník – Ladislav Jobbáď ml., pokladník a hospodár – Jozef Erdöfalvi ml., členovia – Norbert Vanyo, Zoltán Molčan, Tibor Szarka, Peter Szarka ml., Erik Bodnár, Zuzana Mišurová.
Na jar boli novými hráčmi Barczi, Bollo, P. Breuer a dorastenci Bošela, Lükö a Zubatý. Naopak z kádra odišiel Drobňák a tréner Miloš Gallo odišiel hrať za G. Polomu. Novým trénerom sa stal Zoltán Breuer.
Gemerská Poloma doplnila káder o D. Kakalejčíka, M. Boroša a R. Horvátha. Na jar boli novými hráčmi Miloš Gallo, Maroš Gallo a Michal Fecko. Naopak do Vyšnej Slanej odišiel Peter Rogos. Najvýraznejšími zmenami v kádri Dobšinej bol odchod S. Grančáka a príchody M. Arvaya, M. Vargu, M. Strelku a P. Sanislóa.
Gemerská Hôrka odohrala v rámci letnej prípravy tri prípravné stretnutia. V Turni n/B. podľahlo vysoko 0:8, s Kráľom zvíťazila 3:2 a s Krh. Dlhou Lúkou remizovala 0:0. Káder pred jesennou časťou doplnili viacerí noví hráči (Marchevský, Krága, Javora, Gergely, Medvec, Makši, Flander...).
Po jeseni bolo umiestnenie mužstiev nasledovné: 7. miesto – G. Hôrka, 9. miesto – Krh. Podhradie, 10. miesto – Lipovník, 11. miesto – G. Poloma, 14. miesto – Dobšiná.
Celkové umiestenie: Dobšiná 12. miesto, Gemerská Hôrka 8. miesto, Krh. Podhradie na 5. miesto, G. Poloma na 10. miesto.
V 1. triede sa víťazom sa stala Krh. Dlhá Lúka, postup však odmietla. Druhá skončila Drnava, na poslednej priečke bolo Vlachovo so ziskom 9 bodov. Zo súťaže však nezostupoval nikto – bolo v nej len 13 mužstiev (FK Apex Kružná sa v priebehu jesene odhlásil).
Honce účinkovali v 2. triede, najlepší hráči odišli do Rož. Bystrého. Funkcionári nechceli, aby futbal v obci zanikol, a tak klub prihlásili do 2. triedy. Nováčikom bolo mužstvo Štítnika, keď IV. liga sa presťahovala do Sokolian. V tomto ročníku boli favoritom na postup Dedinky, čo potvrdili aj prvým miestom.
Niektoré prestupy a hosťovania
Alexander Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
Roland Horváth – Rožňava – G. Poloma
Martin Strelka – Rožňava – Dobšiná
Lukáš Drobňák – Rožňava – Krh. Podhradie
Jaroslav Strelka, Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Branislav Kuzma – Kissos Kissonegras F.C. – Rožňava
Michal Gere – Rožňava – Moldava n / B.
Matej Chochol – G. Poloma – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – G. Poloma
Radoslav Kuzma – Rožňava – Lipovník
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Barca
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Michal Savčák – Borša – Rožňava
Lukáš Drobňák – Krh. Podhradie – Rožňava
Matúš Mészner – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Slavomír Kopas – Lokomotíva Košice – Krh. Podhradie
Marek Molitoris – Bidovce – Krh. Podhradie
Štefan Maliňák, Juraj Rusnyák – Kružná – Krh. Podhradie
Tamás Anna – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Stanislav Grančák – Dobšiná – Krh. Podhradie
Dávid Bollo, Jaroslav Barczi – Lipovník – Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Jablonov n / T.
Marián Varga – Lipovník – Dobšiná
Martin Arvay – Betliar – Dobšiná
Peter Sanisló – Rudná – Dobšiná
Milan Zahoranský – Dobšiná – Vlachovo
Jozef Barnák – Dobšiná – Vyšná Slaná
Roman Die – G. Poloma – Nižná Slaná
Peter Rogos – G. Poloma – Vyšná Slaná
Dominik Kakalejčík – Štítnik K. T. – G. Poloma
Ján Makši, Attila Gergely – Gemer – G. Hôrka
Csaba Flander – Dlhá Ves – G. Hôrka
Ladislav Javora, Zoltán Krága – Tornaľa – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Roman Medvec – Revúca – G. Hôrka
Patrik Šaliga – G. Hôrka – Hriňová
Vladislav Vávra, Ivan Lörinc – Lipovník – G. Hôrka
Ladislav Varga – Kružná – G. Hôrka
Ján Čižmár – Štítnik K. T. – Krh. D. Lúka
MFK Dobšiná, zdroj: Karol Csobádi
FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Zaujímavosti
V Nižnej Slanej museli striedať rozhodcu
V stretnutí 17. kola II. triedy medzi Nižnou Slanou a Honcami po prestávke už nenastúpil hlavný rozhodca L. Šalamon na hraciu plochu z dôvodu zranenia svalu. Musel ho tak nahradiť asistent rozhodcu J. Molnár.
Dedinky cestovali do Čoltova dvakrát
Futbalisti Dediniek pricestovali na stretnutie 17. kola do Čoltova okolo desiatej hodiny dopoludnia. Na ich prekvapenie nebolo vylajnované ihrisko a v okolí hracej plochy nenašli ani živej duše. Až neskôr sa dozvedeli, že došli so šesťhodinovým predstihom, nakoľko sa zápas mal odohrať v UHČ, teda o 17.00 hod. „Vychádzali sme z rozpisu, kde je uvedené, že Čoltovo hrá svoje domáce zápasy v nedeľu o 10.30 hod. Neskôr sme už zistili, že domáci požiadali po niekoľkých jesenných kolách o zmenu hracieho času. Bola to naša chyba, nakoľko sme úradné správy nesledovali dôsledne. Vrátili sme sa domov a poobede opäť do Čoltova vycestovali,“ uviedol funkcionár Lokomotívy CHZ Dedinky Peter Revay.
V Drnave bol inzultovaný rozhodca L. Petro hráčom Betliara Ľ. Orabincom v 56. min. stretnutia.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).