Filip Serečin – Stará Ľubovňa – Rožňava
Pedro Guillermo Parra Mora – Catia – Rožňava
Franklin Moises Morin Brinceno – Catia – Rožňava
Bozhidar Krstich – R. Sobota – Rožňava
Ivan Oravec, Dávid Džačár, Tomáš Revúcky – všetci Krh. Podhradie – Rožňava
Maroš Sasák – Medzev – Rožňava
Pavol Gere – Slávia TU – Rožňava
Richard Tobias Želinský – V. Slaná – Rožňava
Maksim Vorobiei – KS Chelmek – Rožňava
Bryan Ruščin, Patrik Varga, Jozef Fedor, Lukáš Felezký, Szabolcs Szabó – Dózsa, Marek Jančík, Patrik Kišš – všetci Rožňava – Krh. Podhradie
Jakub Pazderák – Lanžhot – Rožňava
Tomáš Bányász – Rakovnica – Rožňava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Ján Jančík – Rožňava – Rož. Bystré
Roland Fabian – Krh. Podhradie – Betliar
Richard Kardos, Richard Szkokan – obaja Krh. Podhradie – Dlhá Ves
Dávid Bodnár – Krh. Podhradie – Dvorníky – Včeláre
Martin Ďuríček – Betliar – Krh. Podhradie
Martin Magos – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Matej Zagiba – Pača – Krh. Podhradie
Peter Darvaš – Krh. Podhradie – Rakovnica
Ivan Gallo – Dobšiná – Krh. Podhradie
Florián Halász – Turňa n / B. – Krh. Podhradie
Christopher Fabian – Rožňava – Krh. Podhradie
Mário Tokarčík – Dobšiná – V. Slaná
Ondrej Ujházi – Honce – Dobšiná
Marián Gábor, Samuel Čonka, Juraj Červenák – všetci Rakovnica – Dobšiná
Lukáš Strišovský – Dedinky – Dobšiná
Ladislav Harhovský – Pača – Dobšiná
Tomáš Szilágyi – Drnava – Dobšiná
Roman Nemec, Sebastián Bizik – obaja ŠK Polom G. Poloma – Vyšná Slaná
Patrik Burik – Belá n / C. – V. Slaná
Vladimír Balúch – V. Slaná – Štrba
Ján Pástor – Honce – Betliar
Richard Jakab – Rožň. Bystré – Betliar
Matúš Zatroch, Kristián Šubovič, Lukáš Jasenka – všetci ŠK Polom G. Poloma – Betliar
Milan Balco, Jozef Karalo, Ján Vido, Nikolas Boldi, Stanislav Dzureň – Honce – Slavošovce
Jozef Sklenár, Matej Lompart, Jozef Lipták – Giba, Pavol Brdár, Jakub Radič, Ondrej Vavrek,
Juraj Tomi I, Juraj Tomi II, Erik Gažik, Maroš Karalo, Filip Viola – Rakovnica – Slavošovce
Ladislav Fabian, Radovan Šimko – Rož. Bystré – Slavošovce
Michal Dorčák, Patrik Slavkovský, Patrik Šimko, Ľuboš Korintuš – všetci ŠK Polom G. Poloma – Rakovnica
Ivan Lörinc, Dušan Forgáč, Norbert Gallo, Marek Gábor, Štefan Murza, Marek Kováč, Šimon Gallo – všetci Honce – Rakovnica
Lukáš Koltáš – Kovstav – Rakovnica
Denis Parti, Csaba Koncz, Tomáš Uhrín – všetci Rožň. Bystré – Rakovnica
Radovan Árvai – ŠK Polom G. Poloma – Drnava
Roman Viola – Plešivec – Drnava
Dominik Šimko – Drnava – Hrhov
Ľubomír Lukáč – Pača – Drnava
Nandor Barczi, Attila Anna – obaja Drnava – Krh. Dlhá Lúka
Sebastián Dunka – Drnava – Turňa n / B.
Adam Maté – Krh. Dlhá Lúka – Drnava
Michal Ruszó – Drnava – Rož. Bystré
Peter Fabian – Drnava – Lipovník
Ľudovít Gyenes – Krh. Dlhá Lúka – Lipovník
Radovan Farkaš – Pača – Lipovník
Mikuláš Štefánik – ŠK Polom G. Poloma – Lipovník
Dávid Jánosdeák, Attila Herczeg – Hrhov – Lipovník
Róbert Lipták – Plešivec – Lipovník
Ladislav Spišák – Krhová Dlhá Lúka – Lipovník
Ján Jančík – Rožňava – Rožň. Bystré
Jakub Rochl, Adam Rochl, Róbert Rochl, Tomáš Kandalík, Gabriel Tomi – všetci Rožň. Bystré – Jelšava
Ľubomír Zatroch, Milan Gallo, Lukáš Fafrák, Peter Hajdu, Marek Vranec – všetci Honce – Rožň. Bystré
Július Benedik, Maroš Bakoš – obaja Rožň. Bystré – Krh. Dlhá Lúka
Dominik Grulyo – Hrhov – Rož. Bystré
Róbert Kulik – Krh. D. Lúka – D. Ves
Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – Veľká Paka
Áron Kristóf – Rožňava – Krh. D. Lúka
Gabriel Gecs – Krh. D. Lúka – Hrhov
Michal Tóth – Pača – Krh. D. Lúka
Rastislav Pásztor – Krh. D. Lúka – Hrhov
František Szöcs – Turňa n / B. – Krh. D. Lúka
Attila Prónyai – Krh. D. Lúka – Dvorníky – Včeláre
Štefan Pásztor, Dávid Garaj – obaja Plešivec – D. Ves
Martin Havrlent – ŠK Polom G. Poloma – D. Ves
Peter Bódi – Tornaľa – D. Ves
Kristián Illés – G. Hôrka – D. Ves
Oskar Šaláta – Péder – Hrhov
Sebastián Žiga – Hrhov – Jasov
Roman Grosmann, Ladislav Rigo – obaja Turňa n / B – Hrhov
Szabolcs Elek, Ronaldo Horváth – obaja Dvorníky – Včeláre – Hrhov
Najlepší strelec 7. ligy – podľa mužstiev:
Rudná / Rožňava B – Jaroslav Figúr – 12 gólov
Dobšiná – Marián Gábor – 7 gólov
Krh. Dlhá Lúka – Ladislav Varga – 4 góly
Drnava – Kilián Šoltés – 8 gólov
Betliar – Matej Chochol – 8 gólov
Rožň. Bystré – Ján Rochl – 5 gólov
Lipovník – Radovan Farkaš – 5 gólov
Dlhá Ves – Patrik Mičinsky – 9 gólov
Hrhov – Ladislav Rigo – 5 gólov
Vyšná Slaná – Štefan Domik – 11gólov
Rakovnica – Michal Dorčák – 8 gólov
Slavošovce – Ladislav Fabian –1 gól
Dianie v MFK Rožňava - 4. liga - východ
Výsledky:
Rožňava - Sobrance 4:1
Svidník - Rožňava 1:4
Rožňava - Záhradné 3:2
Rožňava - Medzev 1:5
Kežmarok - Rožňava 2:0
Rožňava - Ľubotice 2:3
Sabinov - Rožňava 3:0
Rožňava - Kechnec 3:2
Čaňa - Rožňava 1:2
Rožňava - Gerlachov 2:1
V. Šariš - Rožňava 1:0
Rožňava - Medzilaborce 2:1
Umiestnenie v tabuľke: 5. miesto 21 bodov
Najlepší strelec: Tomáš Revúcky - 7 gólov
Dianie v FK Krh. Podhradie - 5. liga - JUH
Výsledky:
Gelnica - Krh. Podhradie 7:2
Krh. Podhradie - Topoľany 2:2
Geča - Krh. Podhradie 8:1
Krh. Podhradie - Malá Ida 0:2
Ťahanovce - Krh. Podhradie 6:0
Krh. Podhradie - Borša 1:2
Vojčice - Krh. Podhradie 7:1
Krh. Podhradie - Malý Horeš 1:3
Nacina Ves - Krh. Podhradie 4:0
Krh. Podhradie - Dvorníky - Včeláre 0:4
Umiestnenie v tabuľke: 14. miesto 1 bod
Najlepší strelec: 4 góly - Jozef Fedor
Predstavujeme OFK Vyšná Slaná
Cieľ do sezóny: hrať atraktívny technický futbal
Káder: Roman Lindák, Roman Nemec - Branislav Kuzma, Marek Laurinc, Ondrej Kračún, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Miloš Bendík, Dušan Kalis, Štefan Domik, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Peter Rogos, Michal Hadar, Milan Fifik, Patrik Burik, Adam Gallo, Mário Tokarčík, Ondrej Leskovjanský, Gustáv Keršák, Miroslav Seman, Sebastián Bizik, Ján Simeon Želinský.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).