Filip Serečin – Stará Ľubovňa – Rožňava
Pedro Guillermo Parra Mora – Catia – Rožňava
Franklin Moises Morin Brinceno – Catia – Rožňava
Bozhidar Krstich – R. Sobota – Rožňava
Ivan Oravec, Dávid Džačár, Tomáš Revúcky – všetci Krh. Podhradie – Rožňava
Maroš Sasák – Medzev – Rožňava
Pavol Gere – Slávia TU – Rožňava
Richard Tobias Želinský – V. Slaná – Rožňava
Maksim Vorobiei – KS Chelmek – Rožňava
Bryan Ruščin, Patrik Varga, Jozef Fedor, Lukáš Felezký, Szabolcs Szabó – Dózsa, Marek Jančík, Patrik Kišš – všetci Rožňava – Krh. Podhradie
Jakub Pazderák – Lanžhot – Rožňava
Tomáš Bányász – Rakovnica – Rožňava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Ján Jančík – Rožňava – Rož. Bystré
Roland Fabian – Krh. Podhradie – Betliar
Richard Kardos, Richard Szkokan – obaja Krh. Podhradie – Dlhá Ves
Dávid Bodnár – Krh. Podhradie – Dvorníky – Včeláre
Martin Ďuríček – Betliar – Krh. Podhradie
Martin Magos – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Matej Zagiba – Pača – Krh. Podhradie
Peter Darvaš – Krh. Podhradie – Rakovnica
Ivan Gallo – Dobšiná – Krh. Podhradie
Florián Halász – Turňa n / B. – Krh. Podhradie
Christopher Fabian – Rožňava – Krh. Podhradie
Mário Tokarčík – Dobšiná – V. Slaná
Ondrej Ujházi – Honce – Dobšiná
Marián Gábor, Samuel Čonka, Juraj Červenák – všetci Rakovnica – Dobšiná
Lukáš Strišovský – Dedinky – Dobšiná
Ladislav Harhovský – Pača – Dobšiná
Tomáš Szilágyi – Drnava – Dobšiná
Roman Nemec, Sebastián Bizik – obaja ŠK Polom G. Poloma – Vyšná Slaná
Patrik Burik – Belá n / C. – V. Slaná
Vladimír Balúch – V. Slaná – Štrba
Ján Pástor – Honce – Betliar
Richard Jakab – Rožň. Bystré – Betliar
Matúš Zatroch, Kristián Šubovič, Lukáš Jasenka – všetci ŠK Polom G. Poloma – Betliar
Milan Balco, Jozef Karalo, Ján Vido, Nikolas Boldi, Stanislav Dzureň – Honce – Slavošovce
Jozef Sklenár, Matej Lompart, Jozef Lipták – Giba, Pavol Brdár, Jakub Radič, Ondrej Vavrek,
Juraj Tomi I, Juraj Tomi II, Erik Gažik, Maroš Karalo, Filip Viola – Rakovnica – Slavošovce
Ladislav Fabian, Radovan Šimko – Rož. Bystré – Slavošovce
Michal Dorčák, Patrik Slavkovský, Patrik Šimko, Ľuboš Korintuš – všetci ŠK Polom G. Poloma – Rakovnica
Ivan Lörinc, Dušan Forgáč, Norbert Gallo, Marek Gábor, Štefan Murza, Marek Kováč, Šimon Gallo – všetci Honce – Rakovnica
Lukáš Koltáš – Kovstav – Rakovnica
Denis Parti, Csaba Koncz, Tomáš Uhrín – všetci Rožň. Bystré – Rakovnica
Radovan Árvai – ŠK Polom G. Poloma – Drnava
Roman Viola – Plešivec – Drnava
Dominik Šimko – Drnava – Hrhov
Ľubomír Lukáč – Pača – Drnava
Nandor Barczi, Attila Anna – obaja Drnava – Krh. Dlhá Lúka
Sebastián Dunka – Drnava – Turňa n / B.
Adam Maté – Krh. Dlhá Lúka – Drnava
Michal Ruszó – Drnava – Rož. Bystré
Peter Fabian – Drnava – Lipovník
Ľudovít Gyenes – Krh. Dlhá Lúka – Lipovník
Radovan Farkaš – Pača – Lipovník
Mikuláš Štefánik – ŠK Polom G. Poloma – Lipovník
Dávid Jánosdeák, Attila Herczeg – Hrhov – Lipovník
Róbert Lipták – Plešivec – Lipovník
Ladislav Spišák – Krhová Dlhá Lúka – Lipovník
Ján Jančík – Rožňava – Rožň. Bystré
Jakub Rochl, Adam Rochl, Róbert Rochl, Tomáš Kandalík, Gabriel Tomi – všetci Rožň. Bystré – Jelšava
Ľubomír Zatroch, Milan Gallo, Lukáš Fafrák, Peter Hajdu, Marek Vranec – všetci Honce – Rožň. Bystré
Július Benedik, Maroš Bakoš – obaja Rožň. Bystré – Krh. Dlhá Lúka
Dominik Grulyo – Hrhov – Rož. Bystré
Róbert Kulik – Krh. D. Lúka – D. Ves
Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – Veľká Paka
Áron Kristóf – Rožňava – Krh. D. Lúka
Gabriel Gecs – Krh. D. Lúka – Hrhov
Michal Tóth – Pača – Krh. D. Lúka
Rastislav Pásztor – Krh. D. Lúka – Hrhov
František Szöcs – Turňa n / B. – Krh. D. Lúka
Attila Prónyai – Krh. D. Lúka – Dvorníky – Včeláre
Štefan Pásztor, Dávid Garaj – obaja Plešivec – D. Ves
Martin Havrlent – ŠK Polom G. Poloma – D. Ves
Peter Bódi – Tornaľa – D. Ves
Kristián Illés – G. Hôrka – D. Ves
Oskar Šaláta – Péder – Hrhov
Sebastián Žiga – Hrhov – Jasov
Roman Grosmann, Ladislav Rigo – obaja Turňa n / B – Hrhov
Szabolcs Elek, Ronaldo Horváth – obaja Dvorníky – Včeláre – Hrhov
Najlepší strelec 7. ligy – podľa mužstiev:
Rudná / Rožňava B – Jaroslav Figúr – 12 gólov
Dobšiná – Marián Gábor – 7 gólov
Krh. Dlhá Lúka – Ladislav Varga – 4 góly
Drnava – Kilián Šoltés – 8 gólov
Betliar – Matej Chochol – 8 gólov
Rožň. Bystré – Ján Rochl – 5 gólov
Lipovník – Radovan Farkaš – 5 gólov
Dlhá Ves – Patrik Mičinsky – 9 gólov
Hrhov – Ladislav Rigo – 5 gólov
Vyšná Slaná – Štefan Domik – 11gólov
Rakovnica – Michal Dorčák – 8 gólov
Slavošovce – Ladislav Fabian –1 gól
Dianie v MFK Rožňava - 4. liga - východ
Výsledky:
Rožňava - Sobrance 4:1
Svidník - Rožňava 1:4
Rožňava - Záhradné 3:2
Rožňava - Medzev 1:5
Kežmarok - Rožňava 2:0
Rožňava - Ľubotice 2:3
Sabinov - Rožňava 3:0
Rožňava - Kechnec 3:2
Čaňa - Rožňava 1:2
Rožňava - Gerlachov 2:1
V. Šariš - Rožňava 1:0
Rožňava - Medzilaborce 2:1
Umiestnenie v tabuľke: 5. miesto 21 bodov
Najlepší strelec: Tomáš Revúcky - 7 gólov
Dianie v FK Krh. Podhradie - 5. liga - JUH
Výsledky:
Gelnica - Krh. Podhradie 7:2
Krh. Podhradie - Topoľany 2:2
Geča - Krh. Podhradie 8:1
Krh. Podhradie - Malá Ida 0:2
Ťahanovce - Krh. Podhradie 6:0
Krh. Podhradie - Borša 1:2
Vojčice - Krh. Podhradie 7:1
Krh. Podhradie - Malý Horeš 1:3
Nacina Ves - Krh. Podhradie 4:0
Krh. Podhradie - Dvorníky - Včeláre 0:4
Umiestnenie v tabuľke: 14. miesto 1 bod
Najlepší strelec: 4 góly - Jozef Fedor
Predstavujeme OFK Vyšná Slaná
Cieľ do sezóny: hrať atraktívny technický futbal
Káder: Roman Lindák, Roman Nemec - Branislav Kuzma, Marek Laurinc, Ondrej Kračún, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Miloš Bendík, Dušan Kalis, Štefan Domik, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Peter Rogos, Michal Hadar, Milan Fifik, Patrik Burik, Adam Gallo, Mário Tokarčík, Ondrej Leskovjanský, Gustáv Keršák, Miroslav Seman, Sebastián Bizik, Ján Simeon Želinský.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.