Filip Serečin – Stará Ľubovňa – Rožňava
Pedro Guillermo Parra Mora – Catia – Rožňava
Franklin Moises Morin Brinceno – Catia – Rožňava
Bozhidar Krstich – R. Sobota – Rožňava
Ivan Oravec, Dávid Džačár, Tomáš Revúcky – všetci Krh. Podhradie – Rožňava
Maroš Sasák – Medzev – Rožňava
Pavol Gere – Slávia TU – Rožňava
Richard Tobias Želinský – V. Slaná – Rožňava
Maksim Vorobiei – KS Chelmek – Rožňava
Bryan Ruščin, Patrik Varga, Jozef Fedor, Lukáš Felezký, Szabolcs Szabó – Dózsa, Marek Jančík, Patrik Kišš – všetci Rožňava – Krh. Podhradie
Jakub Pazderák – Lanžhot – Rožňava
Tomáš Bányász – Rakovnica – Rožňava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Ján Jančík – Rožňava – Rož. Bystré
Roland Fabian – Krh. Podhradie – Betliar
Richard Kardos, Richard Szkokan – obaja Krh. Podhradie – Dlhá Ves
Dávid Bodnár – Krh. Podhradie – Dvorníky – Včeláre
Martin Ďuríček – Betliar – Krh. Podhradie
Martin Magos – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Matej Zagiba – Pača – Krh. Podhradie
Peter Darvaš – Krh. Podhradie – Rakovnica
Ivan Gallo – Dobšiná – Krh. Podhradie
Florián Halász – Turňa n / B. – Krh. Podhradie
Christopher Fabian – Rožňava – Krh. Podhradie
Mário Tokarčík – Dobšiná – V. Slaná
Ondrej Ujházi – Honce – Dobšiná
Marián Gábor, Samuel Čonka, Juraj Červenák – všetci Rakovnica – Dobšiná
Lukáš Strišovský – Dedinky – Dobšiná
Ladislav Harhovský – Pača – Dobšiná
Tomáš Szilágyi – Drnava – Dobšiná
Roman Nemec, Sebastián Bizik – obaja ŠK Polom G. Poloma – Vyšná Slaná
Patrik Burik – Belá n / C. – V. Slaná
Vladimír Balúch – V. Slaná – Štrba
Ján Pástor – Honce – Betliar
Richard Jakab – Rožň. Bystré – Betliar
Matúš Zatroch, Kristián Šubovič, Lukáš Jasenka – všetci ŠK Polom G. Poloma – Betliar
Milan Balco, Jozef Karalo, Ján Vido, Nikolas Boldi, Stanislav Dzureň – Honce – Slavošovce
Jozef Sklenár, Matej Lompart, Jozef Lipták – Giba, Pavol Brdár, Jakub Radič, Ondrej Vavrek,
Juraj Tomi I, Juraj Tomi II, Erik Gažik, Maroš Karalo, Filip Viola – Rakovnica – Slavošovce
Ladislav Fabian, Radovan Šimko – Rož. Bystré – Slavošovce
Michal Dorčák, Patrik Slavkovský, Patrik Šimko, Ľuboš Korintuš – všetci ŠK Polom G. Poloma – Rakovnica
Ivan Lörinc, Dušan Forgáč, Norbert Gallo, Marek Gábor, Štefan Murza, Marek Kováč, Šimon Gallo – všetci Honce – Rakovnica
Lukáš Koltáš – Kovstav – Rakovnica
Denis Parti, Csaba Koncz, Tomáš Uhrín – všetci Rožň. Bystré – Rakovnica
Radovan Árvai – ŠK Polom G. Poloma – Drnava
Roman Viola – Plešivec – Drnava
Dominik Šimko – Drnava – Hrhov
Ľubomír Lukáč – Pača – Drnava
Nandor Barczi, Attila Anna – obaja Drnava – Krh. Dlhá Lúka
Sebastián Dunka – Drnava – Turňa n / B.
Adam Maté – Krh. Dlhá Lúka – Drnava
Michal Ruszó – Drnava – Rož. Bystré
Peter Fabian – Drnava – Lipovník
Ľudovít Gyenes – Krh. Dlhá Lúka – Lipovník
Radovan Farkaš – Pača – Lipovník
Mikuláš Štefánik – ŠK Polom G. Poloma – Lipovník
Dávid Jánosdeák, Attila Herczeg – Hrhov – Lipovník
Róbert Lipták – Plešivec – Lipovník
Ladislav Spišák – Krhová Dlhá Lúka – Lipovník
Ján Jančík – Rožňava – Rožň. Bystré
Jakub Rochl, Adam Rochl, Róbert Rochl, Tomáš Kandalík, Gabriel Tomi – všetci Rožň. Bystré – Jelšava
Ľubomír Zatroch, Milan Gallo, Lukáš Fafrák, Peter Hajdu, Marek Vranec – všetci Honce – Rožň. Bystré
Július Benedik, Maroš Bakoš – obaja Rožň. Bystré – Krh. Dlhá Lúka
Dominik Grulyo – Hrhov – Rož. Bystré
Róbert Kulik – Krh. D. Lúka – D. Ves
Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – Veľká Paka
Áron Kristóf – Rožňava – Krh. D. Lúka
Gabriel Gecs – Krh. D. Lúka – Hrhov
Michal Tóth – Pača – Krh. D. Lúka
Rastislav Pásztor – Krh. D. Lúka – Hrhov
František Szöcs – Turňa n / B. – Krh. D. Lúka
Attila Prónyai – Krh. D. Lúka – Dvorníky – Včeláre
Štefan Pásztor, Dávid Garaj – obaja Plešivec – D. Ves
Martin Havrlent – ŠK Polom G. Poloma – D. Ves
Peter Bódi – Tornaľa – D. Ves
Kristián Illés – G. Hôrka – D. Ves
Oskar Šaláta – Péder – Hrhov
Sebastián Žiga – Hrhov – Jasov
Roman Grosmann, Ladislav Rigo – obaja Turňa n / B – Hrhov
Szabolcs Elek, Ronaldo Horváth – obaja Dvorníky – Včeláre – Hrhov
Najlepší strelec 7. ligy – podľa mužstiev:
Rudná / Rožňava B – Jaroslav Figúr – 12 gólov
Dobšiná – Marián Gábor – 7 gólov
Krh. Dlhá Lúka – Ladislav Varga – 4 góly
Drnava – Kilián Šoltés – 8 gólov
Betliar – Matej Chochol – 8 gólov
Rožň. Bystré – Ján Rochl – 5 gólov
Lipovník – Radovan Farkaš – 5 gólov
Dlhá Ves – Patrik Mičinsky – 9 gólov
Hrhov – Ladislav Rigo – 5 gólov
Vyšná Slaná – Štefan Domik – 11gólov
Rakovnica – Michal Dorčák – 8 gólov
Slavošovce – Ladislav Fabian –1 gól
Dianie v MFK Rožňava - 4. liga - východ
Výsledky:
Rožňava - Sobrance 4:1
Svidník - Rožňava 1:4
Rožňava - Záhradné 3:2
Rožňava - Medzev 1:5
Kežmarok - Rožňava 2:0
Rožňava - Ľubotice 2:3
Sabinov - Rožňava 3:0
Rožňava - Kechnec 3:2
Čaňa - Rožňava 1:2
Rožňava - Gerlachov 2:1
V. Šariš - Rožňava 1:0
Rožňava - Medzilaborce 2:1
Umiestnenie v tabuľke: 5. miesto 21 bodov
Najlepší strelec: Tomáš Revúcky - 7 gólov
Dianie v FK Krh. Podhradie - 5. liga - JUH
Výsledky:
Gelnica - Krh. Podhradie 7:2
Krh. Podhradie - Topoľany 2:2
Geča - Krh. Podhradie 8:1
Krh. Podhradie - Malá Ida 0:2
Ťahanovce - Krh. Podhradie 6:0
Krh. Podhradie - Borša 1:2
Vojčice - Krh. Podhradie 7:1
Krh. Podhradie - Malý Horeš 1:3
Nacina Ves - Krh. Podhradie 4:0
Krh. Podhradie - Dvorníky - Včeláre 0:4
Umiestnenie v tabuľke: 14. miesto 1 bod
Najlepší strelec: 4 góly - Jozef Fedor
Predstavujeme OFK Vyšná Slaná
Cieľ do sezóny: hrať atraktívny technický futbal
Káder: Roman Lindák, Roman Nemec - Branislav Kuzma, Marek Laurinc, Ondrej Kračún, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Miloš Bendík, Dušan Kalis, Štefan Domik, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Peter Rogos, Michal Hadar, Milan Fifik, Patrik Burik, Adam Gallo, Mário Tokarčík, Ondrej Leskovjanský, Gustáv Keršák, Miroslav Seman, Sebastián Bizik, Ján Simeon Želinský.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik




























Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.