Na významnejšie sviatky ako boli Veľká noc, Turíce a pod., si pozývali na hosťovanie mužstvá z Maďarska aj Podkarpatskej Rusi (Užhorod, Mukačevo, Beregovo a pod.).
Na členskej schôdzi futbalového oddielu RSC, vo februári roku 1927, požiadal klub mesto o pridelenie plochy na vybudovanie nového futbalového ihriska. Mesto žiadosti vyhovelo a bezplatne pridelilo RSC plochu medzi bitúnkom a malou stanicou. Po takmer polročných stavebných prácach bol 28. augusta 1927 futbalový štadión RSC slávnostne uvedený do prevádzky. Je to štadión neskoršieho Baníka Rožňava, dnešného MFK Rožňava.
Sezóna 1931 / 1932
Káder: Szuhay, Sztarna, Stromp, Ludányi, Langhoffer, Ambrózy, Sebalj, Dokupel, Füleky, Juránek, Márton, Béres
Umiestenie: 2. miesto
Ďalšie umiestnenia do roku 1951:
Sezóna 1934 / 1935 - 4. miesto, súťaž Košickej župy
Sezóna 1936 / 1937 - 2. miesto, súťaž Košickej župy
1941 / 1942 - 7. miesto, Maďarská súťaž
1942 / 1943 - 3. miesto, Maďarská súťaž
1943 / 1944 - 9. miesto, Maďarská súťaž
1945 / 1946 - 2. miesto, 1. trieda Zemplínsko - Košická oblasť
1946 / 1947 - 6. miesto, Oblastná divízia
1947 / 1948 - 2. miesto, Oblastná divízia
Jeseň 1948 - Divízia - východ 5. miesto
Jeseň 1949 - 1. trieda - Košice, 1. miesto
1950 - Oblastná súťaž, 9. miesto
1951 - 1. trieda - Košice, 6. miesto
Káder v rokoch 1956 – 1959: Kozák, Tököly, Betler – Kuffa, Németh, Bakoš, Majkuth, Vassas, Krzák, Streicher, Valach, Lucza, Szabó, Bango, Tomajko, Šimkovič, Lakatoš, Mády, Turay, Grecmacher, Roman, Oravec, Klučovský
Káder 1963 / 1964: Kmec, Betler – Milko I, Milko II, Goga, Frank, Spišiak, Oravec, Štefánik, Dubay, Ičo, Krzák, Gašpar, Klučovský, Lovacký, Bakoš, Šalamon II, Šalamon I, Szöllös, Gašparec, Tomajko, Šebesta, Németh, Majoroš, Kapusta, Streicher, Lemberger, Vassas, Opremčák, Ján Doboš, Kováč, Köteles, Mády, Turay
Tréner: Ing. Šimkovič
Káder v roku 1965: Šalamon III, Rusnák, Kmec – Gašpar, Ičo, Štefánik, Dubay, Klučovský, Milko, Ján Doboš, Lisoň, Veverica, Krzák, Gašparec, Lovacký, Bakoš, Goga, Miškovič, Laubert, Köteles, Šalamon I, Šalamon II.
Káder 1967 / 1968: Körösi, Kmec – Šalamon, Štefánik, Krzák, Goga, Milko, Gacek, Lovacký, Mráz, Gonos, Laubert, Ján Doboš, Lörinc, Farkaš, Čampis, Ičo, Világi, Bakoš, J. Slovák
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1968 / 1969: Šalamon – Gašparec, Benedek, Goga, Ičo, Gacek, Ruszó, Világi, Boroš, Krzák, Farkaš, Mráz, Majoroš, Deméň, Lázar, Šalamon
Káder 1969 / 1970: Vojtech Korösi, Zoltán Šalamon – Koloman Lázar, Ladislav Deméň, Vojtech Majoroš, Štefan Boroš, Pavol Slovák, Ján Világi, Ľubomír Mráz, Ladislav Ičo, Róbert Benedek, Štefan Ruszó, Gustáv Gašparec, Vojtech Farkaš, Jozef Krzák, Ladislav Gacek, Jozef Goga, Ján Šalamon
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1971 / 1972: Zoltán Šalamon – Ján Világi, Ján Benco, Ľubomír Mráz, Ladislav Deméň, Štefan Milko, Daniel Baník, Ján Šalamon, Ladislav Čampis, Vojtech Majoroš, Tibor Taško, Jozef Milko, Jozef Kozák, Štefan Kesi, Koloman Lázar, Štefan Ruszó, Vojtech Majoroš, Róbert Benedek, Viktor Baláž, Jozef Gašpar
Káder 1973 - 1975: Zoltán Šalamon – Viktor Baláž, Štefan Ruszó, Ján Lörinc, Alexander Milko, Jozef Milko, Ondrej Tomášik, Jozef Filický, Štefan Kesi, Benedek, Jozef Gašpar, Dušan Rybár, Daniel Baník, Ladislav Čampis, Ľubomír Mráz, Dionýz Kemény, Ladislav Dávid, Vojtech Majoroš, Vojtech Ambrúž
Káder 1975 / 1976: Šalamon – Lemberger, Rybár, Benedek, Ambrózy, Vozár, Kesi, Gašpar, Breuer, Svinkásek, Lörinc, Filo, Ruszó, A. Milko, J. Milko, Filický, D. Gallo, Kuzma, Tomášik, Lukáč, Cirbus
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1976 / 1977: Šalamon, Dorkin - Rybár, Baník, Ambrózy, Teleczký, Lörinc, Boroš, Benco, A. Milko, J. Milko, J. Gallo, Ambrúž, Kesi, Filický, Dávid, Garaj, Lukáč, Strausz, Benedek, Gašpar, Boršody, Kuzma, Breuer, Tomášik, Cirbus, Ruszó, Deméň, Ľ. Gallo
Káder 1980 / 1981: Valach, Fedor – Kuzma, Gallo, Rybár, Šalamon, Baláž, Kemény, Teleczký, Lörinc, Milko, Benco, Ambrózy, Lukáč, Lucza, Šimonovič
Káder 1981 / 1982: Zoltán Šalamon, Vladimír Valach – Ján Lörinc, Dušan Rybár, Ľubomír Hlaváč, Ján Kuzma, Vojtech Zatroch, Milan Benco, Ladislav Deméň, Viktor Baláž, Ján Krišák, Jaroslav Strelka, Alexander Milko, Ján Gallo, Ladislav Šalamon, Dionýz Kemény, Ladislav Teleczký
Káder 1982 / 1983: Šalamon, Fedor, Molnár – Rybár, P. Bukovič, Š. Bukovič, Világi, Lörinc, Repaský, Mosný, Deméň, Szekeres, Zatroch, Kemény, Šlosár, Majerčák, Baláž, Spišiak, Šalamon, Bakoš, Švihla, Melech,
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1983 / 1984: Dorkin, Fedor, Šalamon, Molnár – Poliak, Spišiak, P. Bukovič, Š. Bukovič, Motyka, Mitro, Sedmák, Zatroch, Šlosár, L. Šalamon, Deméň, Szekeres, Bakoš, Baláž, Hlaváč, Orlovský, Benedek, Hlivák, Rybár, Világi, Repaský, Lörinc, Kemény, Majerčák, Švihla, Melech, Mosný
Káder 1984 / 1985: Dorkin, Fedor, Molnár, Páll – Spišiak, Mitro, Motyka, Poliak, Š. Bukovič, P. Bukovič – Zatroch, Rybár, Deméň, Szekeres, Šalamon, Zsilla, Šlosár, Baláž – Hlaváč, Sedmák, Lucza, Strelka, Benedek, Orlovský, Bakoš, Ruszó, Goga, Hlivák
Tréner: Ján Polgár
Káder v rokoch 1986 – 1988: Ján Dorkin, Peter Prívozník – Jaroslav Strelka, Tibor Világi, Viktor Baláž, Milan Benco, Ladislav Deméň, Pavol Bukovič, Viliam Nemčko, Jaroslav Spišiak, Marián Šlosár, Štefan Ruszó, Róbert Motyka, Dušan Pollák, Ladislav Zsilla, Miroslav Majerčák, Dušan Žiak, Norbert Adamec, Ján Lörinc, Štefan Kakalejčík, Vojtech Zatroch, Štefan Mitro, Július Szöllös
Tréner: Jozef Milko
Ďalšie umiestenia:
1952 - 10. miesto, 1. trieda Košice, 1953 - 6. miesto, 1. trieda Košice,
1954 - 9. miesto, 1. trieda Košice, 1955 - 2. miesto, Prebor kraja Košice, 1956 - 10. miesto, 1. A trieda,
1958 - 6. miesto, 1. A trieda, 1959 - 3. miesto, 1. A trieda, 1960 - 2. miesto, 1. A trieda,
1961 - 4. miesto, majstrovstvá kraja, 1962 - 12. miesto, majstrovstvá kraja, 1963 - 6. miesto, majstrovstvá kraja,
1964 - 2. miesto, majstrovstvá kraja, 1965 - 4. miesto, majstrovstvá kraja,
1966 - 9. miesto, divízia, 1967 - 8. miesto, divízia, 1968 - 10. miesto, divízia,
1969 - 8. miesto, divízia, 1970 - 2. miesto, divízia, 1971 - 13. miesto, divízia, 1972 - 1. miesto, majstrovstvá kraja,
1973 - 9. miesto, divízia, 1974 - 13. miesto, divízia, 1975 - divízia, 14. miesto,
1976 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1977 - 9 . miesto, majstrovstvá kraja 1978 - 14. miesto, majstrovstvá kraja,
1979 - 2. miesto, majstrovstvá kraja, 1980 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1981 - 10. miesto, majstrovstvá kraja,
1982 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1983 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1984 - 9. miesto, majstrovstvá kraja,
1985 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1986 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1987 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1988 - 15. miesto, majstrovstvá kraja
Osobnosti
|
tréner, funkcionár | ||
|
výkonný predseda RSC, 1930 – zvolený do celoštátneho výboru predsedov športových klubov, 1935 – predseda Košickej futbalovej župy, | ||
|
1930 – dlhoročný výkonný tajomník futbalového klubu | ||
|
predseda RSC a riaditeľ banského závodu Rima-Muráň | ||
|
predseda futbalového oddielu 1933 | ||
|
tréner, bývalý hráč najvyššej maďarskej futbalovej súťaže | ||
|
tréner, bývalý hráč najvyššej maďarskej futbalovej súťaže NB I. | ||
|
hráč, mládežnícky tréner, manažér, legendárny postranný rozhodca | ||
|
pôsobil v klube v rôznych funkciách ( predseda atď.) – prvoligový a medzinárodný rozhodca | ||
|
výborný útočník, ktorý si po prestupe do Lok. Košice zahral najvyššiu československú ligu | ||
|
jeden z najlepších stredných obrancov v histórii klubu | ||
|
hráč a neskoršie tréner mládeže, ktorý sa staral o výchovu mládeže v ŠŠS pri ZŠ – Zlatá | ||
|
hráč a neskoršie tréner, pedagóg Gymnázia v Rožňave | ||
|
štatutár klubu, štatutár mesta, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj a podporu futbalu v meste | ||
|
dlhoročný kapitán, stopér, srdciar | ||
|
stredopoliar, strelec, organizátor hry, hral i vyššiu súťaž za JAS Bardejov a Duklu Prešov | ||
|
v klube pôsobil ako hráč i tréner, pôsobil i v klube Tatran Prešov | ||
|
výborný driblér a strelec (neskoršie hral za Magnezit Jelšava) |
Na záver patrí poďakovanie Dušanovi Pollákovi a Dionýzovi Keménymu za spoluprácu.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a