Na významnejšie sviatky ako boli Veľká noc, Turíce a pod., si pozývali na hosťovanie mužstvá z Maďarska aj Podkarpatskej Rusi (Užhorod, Mukačevo, Beregovo a pod.).
Na členskej schôdzi futbalového oddielu RSC, vo februári roku 1927, požiadal klub mesto o pridelenie plochy na vybudovanie nového futbalového ihriska. Mesto žiadosti vyhovelo a bezplatne pridelilo RSC plochu medzi bitúnkom a malou stanicou. Po takmer polročných stavebných prácach bol 28. augusta 1927 futbalový štadión RSC slávnostne uvedený do prevádzky. Je to štadión neskoršieho Baníka Rožňava, dnešného MFK Rožňava.
Sezóna 1931 / 1932
Káder: Szuhay, Sztarna, Stromp, Ludányi, Langhoffer, Ambrózy, Sebalj, Dokupel, Füleky, Juránek, Márton, Béres
Umiestenie: 2. miesto
Ďalšie umiestnenia do roku 1951:
Sezóna 1934 / 1935 - 4. miesto, súťaž Košickej župy
Sezóna 1936 / 1937 - 2. miesto, súťaž Košickej župy
1941 / 1942 - 7. miesto, Maďarská súťaž
1942 / 1943 - 3. miesto, Maďarská súťaž
1943 / 1944 - 9. miesto, Maďarská súťaž
1945 / 1946 - 2. miesto, 1. trieda Zemplínsko - Košická oblasť
1946 / 1947 - 6. miesto, Oblastná divízia
1947 / 1948 - 2. miesto, Oblastná divízia
Jeseň 1948 - Divízia - východ 5. miesto
Jeseň 1949 - 1. trieda - Košice, 1. miesto
1950 - Oblastná súťaž, 9. miesto
1951 - 1. trieda - Košice, 6. miesto
Káder v rokoch 1956 – 1959: Kozák, Tököly, Betler – Kuffa, Németh, Bakoš, Majkuth, Vassas, Krzák, Streicher, Valach, Lucza, Szabó, Bango, Tomajko, Šimkovič, Lakatoš, Mády, Turay, Grecmacher, Roman, Oravec, Klučovský
Káder 1963 / 1964: Kmec, Betler – Milko I, Milko II, Goga, Frank, Spišiak, Oravec, Štefánik, Dubay, Ičo, Krzák, Gašpar, Klučovský, Lovacký, Bakoš, Šalamon II, Šalamon I, Szöllös, Gašparec, Tomajko, Šebesta, Németh, Majoroš, Kapusta, Streicher, Lemberger, Vassas, Opremčák, Ján Doboš, Kováč, Köteles, Mády, Turay
Tréner: Ing. Šimkovič
Káder v roku 1965: Šalamon III, Rusnák, Kmec – Gašpar, Ičo, Štefánik, Dubay, Klučovský, Milko, Ján Doboš, Lisoň, Veverica, Krzák, Gašparec, Lovacký, Bakoš, Goga, Miškovič, Laubert, Köteles, Šalamon I, Šalamon II.
Káder 1967 / 1968: Körösi, Kmec – Šalamon, Štefánik, Krzák, Goga, Milko, Gacek, Lovacký, Mráz, Gonos, Laubert, Ján Doboš, Lörinc, Farkaš, Čampis, Ičo, Világi, Bakoš, J. Slovák
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1968 / 1969: Šalamon – Gašparec, Benedek, Goga, Ičo, Gacek, Ruszó, Világi, Boroš, Krzák, Farkaš, Mráz, Majoroš, Deméň, Lázar, Šalamon
Káder 1969 / 1970: Vojtech Korösi, Zoltán Šalamon – Koloman Lázar, Ladislav Deméň, Vojtech Majoroš, Štefan Boroš, Pavol Slovák, Ján Világi, Ľubomír Mráz, Ladislav Ičo, Róbert Benedek, Štefan Ruszó, Gustáv Gašparec, Vojtech Farkaš, Jozef Krzák, Ladislav Gacek, Jozef Goga, Ján Šalamon
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1971 / 1972: Zoltán Šalamon – Ján Világi, Ján Benco, Ľubomír Mráz, Ladislav Deméň, Štefan Milko, Daniel Baník, Ján Šalamon, Ladislav Čampis, Vojtech Majoroš, Tibor Taško, Jozef Milko, Jozef Kozák, Štefan Kesi, Koloman Lázar, Štefan Ruszó, Vojtech Majoroš, Róbert Benedek, Viktor Baláž, Jozef Gašpar
Káder 1973 - 1975: Zoltán Šalamon – Viktor Baláž, Štefan Ruszó, Ján Lörinc, Alexander Milko, Jozef Milko, Ondrej Tomášik, Jozef Filický, Štefan Kesi, Benedek, Jozef Gašpar, Dušan Rybár, Daniel Baník, Ladislav Čampis, Ľubomír Mráz, Dionýz Kemény, Ladislav Dávid, Vojtech Majoroš, Vojtech Ambrúž
Káder 1975 / 1976: Šalamon – Lemberger, Rybár, Benedek, Ambrózy, Vozár, Kesi, Gašpar, Breuer, Svinkásek, Lörinc, Filo, Ruszó, A. Milko, J. Milko, Filický, D. Gallo, Kuzma, Tomášik, Lukáč, Cirbus
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1976 / 1977: Šalamon, Dorkin - Rybár, Baník, Ambrózy, Teleczký, Lörinc, Boroš, Benco, A. Milko, J. Milko, J. Gallo, Ambrúž, Kesi, Filický, Dávid, Garaj, Lukáč, Strausz, Benedek, Gašpar, Boršody, Kuzma, Breuer, Tomášik, Cirbus, Ruszó, Deméň, Ľ. Gallo
Káder 1980 / 1981: Valach, Fedor – Kuzma, Gallo, Rybár, Šalamon, Baláž, Kemény, Teleczký, Lörinc, Milko, Benco, Ambrózy, Lukáč, Lucza, Šimonovič
Káder 1981 / 1982: Zoltán Šalamon, Vladimír Valach – Ján Lörinc, Dušan Rybár, Ľubomír Hlaváč, Ján Kuzma, Vojtech Zatroch, Milan Benco, Ladislav Deméň, Viktor Baláž, Ján Krišák, Jaroslav Strelka, Alexander Milko, Ján Gallo, Ladislav Šalamon, Dionýz Kemény, Ladislav Teleczký
Káder 1982 / 1983: Šalamon, Fedor, Molnár – Rybár, P. Bukovič, Š. Bukovič, Világi, Lörinc, Repaský, Mosný, Deméň, Szekeres, Zatroch, Kemény, Šlosár, Majerčák, Baláž, Spišiak, Šalamon, Bakoš, Švihla, Melech,
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1983 / 1984: Dorkin, Fedor, Šalamon, Molnár – Poliak, Spišiak, P. Bukovič, Š. Bukovič, Motyka, Mitro, Sedmák, Zatroch, Šlosár, L. Šalamon, Deméň, Szekeres, Bakoš, Baláž, Hlaváč, Orlovský, Benedek, Hlivák, Rybár, Világi, Repaský, Lörinc, Kemény, Majerčák, Švihla, Melech, Mosný
Káder 1984 / 1985: Dorkin, Fedor, Molnár, Páll – Spišiak, Mitro, Motyka, Poliak, Š. Bukovič, P. Bukovič – Zatroch, Rybár, Deméň, Szekeres, Šalamon, Zsilla, Šlosár, Baláž – Hlaváč, Sedmák, Lucza, Strelka, Benedek, Orlovský, Bakoš, Ruszó, Goga, Hlivák
Tréner: Ján Polgár
Káder v rokoch 1986 – 1988: Ján Dorkin, Peter Prívozník – Jaroslav Strelka, Tibor Világi, Viktor Baláž, Milan Benco, Ladislav Deméň, Pavol Bukovič, Viliam Nemčko, Jaroslav Spišiak, Marián Šlosár, Štefan Ruszó, Róbert Motyka, Dušan Pollák, Ladislav Zsilla, Miroslav Majerčák, Dušan Žiak, Norbert Adamec, Ján Lörinc, Štefan Kakalejčík, Vojtech Zatroch, Štefan Mitro, Július Szöllös
Tréner: Jozef Milko
Ďalšie umiestenia:
1952 - 10. miesto, 1. trieda Košice, 1953 - 6. miesto, 1. trieda Košice,
1954 - 9. miesto, 1. trieda Košice, 1955 - 2. miesto, Prebor kraja Košice, 1956 - 10. miesto, 1. A trieda,
1958 - 6. miesto, 1. A trieda, 1959 - 3. miesto, 1. A trieda, 1960 - 2. miesto, 1. A trieda,
1961 - 4. miesto, majstrovstvá kraja, 1962 - 12. miesto, majstrovstvá kraja, 1963 - 6. miesto, majstrovstvá kraja,
1964 - 2. miesto, majstrovstvá kraja, 1965 - 4. miesto, majstrovstvá kraja,
1966 - 9. miesto, divízia, 1967 - 8. miesto, divízia, 1968 - 10. miesto, divízia,
1969 - 8. miesto, divízia, 1970 - 2. miesto, divízia, 1971 - 13. miesto, divízia, 1972 - 1. miesto, majstrovstvá kraja,
1973 - 9. miesto, divízia, 1974 - 13. miesto, divízia, 1975 - divízia, 14. miesto,
1976 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1977 - 9 . miesto, majstrovstvá kraja 1978 - 14. miesto, majstrovstvá kraja,
1979 - 2. miesto, majstrovstvá kraja, 1980 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1981 - 10. miesto, majstrovstvá kraja,
1982 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1983 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1984 - 9. miesto, majstrovstvá kraja,
1985 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1986 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1987 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1988 - 15. miesto, majstrovstvá kraja
Osobnosti
|
tréner, funkcionár | ||
|
výkonný predseda RSC, 1930 – zvolený do celoštátneho výboru predsedov športových klubov, 1935 – predseda Košickej futbalovej župy, | ||
|
1930 – dlhoročný výkonný tajomník futbalového klubu | ||
|
predseda RSC a riaditeľ banského závodu Rima-Muráň | ||
|
predseda futbalového oddielu 1933 | ||
|
tréner, bývalý hráč najvyššej maďarskej futbalovej súťaže | ||
|
tréner, bývalý hráč najvyššej maďarskej futbalovej súťaže NB I. | ||
|
hráč, mládežnícky tréner, manažér, legendárny postranný rozhodca | ||
|
pôsobil v klube v rôznych funkciách ( predseda atď.) – prvoligový a medzinárodný rozhodca | ||
|
výborný útočník, ktorý si po prestupe do Lok. Košice zahral najvyššiu československú ligu | ||
|
jeden z najlepších stredných obrancov v histórii klubu | ||
|
hráč a neskoršie tréner mládeže, ktorý sa staral o výchovu mládeže v ŠŠS pri ZŠ – Zlatá | ||
|
hráč a neskoršie tréner, pedagóg Gymnázia v Rožňave | ||
|
štatutár klubu, štatutár mesta, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj a podporu futbalu v meste | ||
|
dlhoročný kapitán, stopér, srdciar | ||
|
stredopoliar, strelec, organizátor hry, hral i vyššiu súťaž za JAS Bardejov a Duklu Prešov | ||
|
v klube pôsobil ako hráč i tréner, pôsobil i v klube Tatran Prešov | ||
|
výborný driblér a strelec (neskoršie hral za Magnezit Jelšava) |
Na záver patrí poďakovanie Dušanovi Pollákovi a Dionýzovi Keménymu za spoluprácu.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.