Ideálna zostava na jeseň: Chanas – Leštach / Galajda, Gunár, Ďuriček, Világi – V. Lišuch, Mlynár, Hatvaník, J. Lišuch – Greško, Chomiak.
Ideálna zostava na jar: Chanas – Galajda / Ďuriček, Kovács, Gunár, Világi – V. Lišuch, Kurian, Hatvaník, J. Lišuch – Greško, Chomiak.
Výsledky:
Jeseň
Kun. Teplica – G. Poloma 5:0
Rudná – Gem. Poloma 1:2 (1:1), Góly: 39. Z. Greško, 88. Gunár
Gem. Poloma – Krh. Podhradie 2:3 (1:2), Góly: 36. a 79. Mlynár, ŽK: Lišuch, Világi
Gem. Poloma – Dlhá Ves 1:0 (0:0), Gól: Z. Greško
Plešivec – Gem. Poloma 5:1 (2:1), Góly: 20. Hatvaník, ŽK: Z. Greško 2, Chanas, ČK: Z. Greško
Gem. Poloma – Kovstav 4:2 (2:0), Góly: 48., 55. a 65. Z. Greško (1 z 11m), 72. Chomiak, ŽK: Chomiak
Brzotín – Gem. Poloma 2:1 (2:1), Góly: 5. Mlynár, ŽK: Lišuch
Kružná – Gem. Poloma 2:1 (1:0), Góly: 57. M. Roxer, ŽK: Greško, ČK: Világi
Gem. Poloma – Nižná Slaná 2:1 (1:0), Góly: 29. Roxer, 70. Hatvaník, ŽK: Világi
Dobšiná – Gem. Poloma 5:1 (4:1), Góly: 44. Mlynár
Gem. Poloma – Vyšná Slaná 2:4 (1:0), Góly: Chomiak 2
Lipovník – G. Poloma 4:1, Gól: Leštach, ŽK: Hatvaník
G. Poloma – Dedinky 2:1, Góly: Greško, Ďuriček, ŽK: L. Kováč
Jar
Gem. Poloma – Dobšiná 4:3 (1:1), Góly: Gunár, Z. Greško (11m), Lišuch, Chomiak, ŽK: Kurian
Zostava: Chanas – Galajda, Kovács, Gunár, Világi – Lišuch, Kurian, Hatvaník, Ďuriček – Greško, Chomiak, striedali Leštach, Arvay
Nižná Slaná – G. Poloma 3:1 (2:1), Gól: Greško
Vyšná Slaná – Gem. Poloma 2:1 (0:0), Góly: Hatvaník, ŽK: J. Lišuch, Hatvaník
Krh. Podhradie – G. Poloma 4:1 (2:1), Gól: K. Chomiak, ŽK: T. Világi
G. Poloma – Kružná 5:0 (3:0), Góly: 5. a 45. Z. Greško, 27. J. Lišuch, 62. J. Gunár, 73. K. Chomiak, ŽK: K. Chomiak
Zostava: Chanas – Galajda, Kovács, Gunár, Világi – V. Lišuch, Ďuriček, Hatvaník, J. Lišuch – Greško, Chomiak
Dlhá Ves – Gem. Poloma 1:1, ŽK: Gunár, Hatvaník, V. Lišuch
Gem. Poloma – Brzotín 3:0, ŽK: Chomiak, Gunár, Hatvaník
Dedinky – Gem. Poloma 7:3
Gem. Poloma – Rudná 1:1, Gól: Greško, ŽK: Greško
Zostava: Chanas – Jozefčák, Kovács, Gunár, Világi – Lišuch, Kurian, Hatvaník, Ďuriček – Greško, Chomiak, striedali Šimon, Arvay
Gem. Poloma – Plešivec 4:0
Gem. Poloma – Lipovník 2:2, Góly: Greško 2
Gem. Poloma – K. Teplica 2:1, ŽK: Gunár, Greško, V. Lišuch
Kovstav – G. Poloma 2:1, ŽK: Ďuriček, Gunár, Kurian
Zaujímavosti
Tréner G. Polomy sa v novinách sťažoval na výkon rozhodcu v zápase Kružná – G. Poloma
Zápas G. Poloma – Kružná musel byť za stavu 2:2 pre zlý terén prerušený, hral sa v náhradnom termíne
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.