I. A trieda 1956 – 1957, 1958 – 1965, 1988 – 1992
4. liga 1993 – 1994
3. liga – východ 1994 – 1995
1. trieda 1945 – 1946, 1948 – 1954
oblastná súťaž 1949 – 1950
krajský prebor 1954 – 1955
2. liga 1995 – 1996
Rožňava B
1. B trieda 1968 – 1971, 1976 – 1977, 1983 – 1984, 1993 / 1994 – 1994 / 1995
1955 – krajská súťaž juh
Gemerská Hôrka
I. B trieda 1961 – 1968
Dobšiná
I. B trieda K – G – 1972 – 1978, 1979 – 1980, 1984 – 1991
I. B trieda – západ 1965 – 1968
I. A trieda – západ 1968 – 1972
Krajská súťaž – sever – 1953, 1954
Krajská súťaž – západ – 1955 – 1957
I. B trieda 1959 / 1960
1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Vlachovo
1. B trieda 1987 – 1989
Gemerská Poloma
I. B trieda K – G 1965 / 1966, 1991 – 1996
2. trieda – Gemer 1959 – 1960
Poznámka: Gemerská Poloma v priebehu ročníka 1959 / 1960 nahradila v 2. triede Betliar, bližšie informácie nie sú známe
Betliar
I. B trieda K – G 1994 / 1995 – 1995 / 1996
2. trieda – Gemer 1957 – 1960
Kunova Teplica
I. A trieda 1957, 1967 – 1971, 1990 – 1995
I. B trieda 1958 – 1960 1966 – 1967 1971 – 1972 1973 – 1974 1978 – 1983 1986 – 1990 1995 – 1996
1952 – krajská súťaž
1955 – krajská súťaž
Dedinky
I. B trieda 1966 – 1968
Plešivec
1955 – krajská súťaž – juh
1956 – 1. B trieda
1959 – 1960 1. A trieda
1960 – 1961 – I. trieda – JUH
1965 – 1971, 1975 – 1977 – 1. B trieda
1961 – 1962 – 1. trieda B skupina
Štítnik
1956 – 1. A trieda západ
1957 / 1958 – 1959 / 1960 – 2. trieda Gemer
Krajská súťaž – západ – 1957
Slavošovce
I. trieda – skupina B – 1959 – 1964, 1967 – 1970, 1972 – 1973
1953 – 1955 – krajská súťaž – juh
1956, 1962 – 1964 – 1. A trieda
1957 – Krajská súťaž – západ
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Gočovo
I. B trieda 1970 – 1975
Honce
I. B trieda 1969 – 1971, 1974 – 1975
Nižná Slaná
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Vyšná Slaná
I. B trieda 1971 – 1974, 1982 – 1985
Muráň
I. B trieda 1989 / 1990
Muránska Dlhá Lúka
I. B trieda 1988 – 1991
Revúca
Krajská súťaž – sever – 1953 – 1955
I. B trieda 1975 – 1978, 1985 – 1988
I. A trieda – 1966, 1969 – 1973, 1979, 1989 – 1994
I. B trieda – západ – 1956, 1974
Krajská súťaž – sever –1957 – 1960
I. trieda – JUH – 1961 / 1962
Krajské majstrovstvá – 1967 / 1968
Kameňany
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Jelšava
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
1. trieda Košice – 1949
Krajské majstrovstvá – 1965, 1970 – 1975, 1978 – 1983
Divízia 1976 – 1977
I. B trieda – sever – 1957 – 1960
Krajská súťaž – 1955
I. A trieda – 1966, 1967 – 1969
2. SNL – 1985 – 1988
1. SNL – 1989 – 1993
2. liga – 1993 – 1995
3. liga – 1995 / 1996
Oblastné majstrovstvo – 1969 – 1971
Jelšava B
I. B trieda 1993 – 1996
Ratková
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
Železník
I. B trieda – 1957, 1959 / 1960
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
I. trieda – JUH – 1960 /1961
Lubeník
Krajské majstrovstvá – 1965 – 1966, 1967 / 1968, 1972 – 1976, 1986, 1976 – 1991
3. liga – 1995
2. liga – 1992 – 1994
2. trieda – Gemer – 1958 / 1959
I. A trieda – 1962 – 1964
Oblastné majstrovstvo – 1967, 1968 / 1969, 1969 – 1971
Lubeník B
I. B trieda – 1991 / 1992
Brzotín
I. B trieda – 1981 / 1982
Sirk
1977 / 1978, 1979 – 1985 – I. B trieda
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
FOTOGALÉRIA
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12968/reprezentovali-gemer-vo-futbale-v-regionalnych-sutaziach-v-rokoch-1949-1996#sigProGalleriaee236b3f1b




























Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.