I. A trieda 1956 – 1957, 1958 – 1965, 1988 – 1992
4. liga 1993 – 1994
3. liga – východ 1994 – 1995
1. trieda 1945 – 1946, 1948 – 1954
oblastná súťaž 1949 – 1950
krajský prebor 1954 – 1955
2. liga 1995 – 1996
Rožňava B
1. B trieda 1968 – 1971, 1976 – 1977, 1983 – 1984, 1993 / 1994 – 1994 / 1995
1955 – krajská súťaž juh
Gemerská Hôrka
I. B trieda 1961 – 1968
Dobšiná
I. B trieda K – G – 1972 – 1978, 1979 – 1980, 1984 – 1991
I. B trieda – západ 1965 – 1968
I. A trieda – západ 1968 – 1972
Krajská súťaž – sever – 1953, 1954
Krajská súťaž – západ – 1955 – 1957
I. B trieda 1959 / 1960
1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Vlachovo
1. B trieda 1987 – 1989
Gemerská Poloma
I. B trieda K – G 1965 / 1966, 1991 – 1996
2. trieda – Gemer 1959 – 1960
Poznámka: Gemerská Poloma v priebehu ročníka 1959 / 1960 nahradila v 2. triede Betliar, bližšie informácie nie sú známe
Betliar
I. B trieda K – G 1994 / 1995 – 1995 / 1996
2. trieda – Gemer 1957 – 1960
Kunova Teplica
I. A trieda 1957, 1967 – 1971, 1990 – 1995
I. B trieda 1958 – 1960 1966 – 1967 1971 – 1972 1973 – 1974 1978 – 1983 1986 – 1990 1995 – 1996
1952 – krajská súťaž
1955 – krajská súťaž
Dedinky
I. B trieda 1966 – 1968
Plešivec
1955 – krajská súťaž – juh
1956 – 1. B trieda
1959 – 1960 1. A trieda
1960 – 1961 – I. trieda – JUH
1965 – 1971, 1975 – 1977 – 1. B trieda
1961 – 1962 – 1. trieda B skupina
Štítnik
1956 – 1. A trieda západ
1957 / 1958 – 1959 / 1960 – 2. trieda Gemer
Krajská súťaž – západ – 1957
Slavošovce
I. trieda – skupina B – 1959 – 1964, 1967 – 1970, 1972 – 1973
1953 – 1955 – krajská súťaž – juh
1956, 1962 – 1964 – 1. A trieda
1957 – Krajská súťaž – západ
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Gočovo
I. B trieda 1970 – 1975
Honce
I. B trieda 1969 – 1971, 1974 – 1975
Nižná Slaná
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Vyšná Slaná
I. B trieda 1971 – 1974, 1982 – 1985
Muráň
I. B trieda 1989 / 1990
Muránska Dlhá Lúka
I. B trieda 1988 – 1991
Revúca
Krajská súťaž – sever – 1953 – 1955
I. B trieda 1975 – 1978, 1985 – 1988
I. A trieda – 1966, 1969 – 1973, 1979, 1989 – 1994
I. B trieda – západ – 1956, 1974
Krajská súťaž – sever –1957 – 1960
I. trieda – JUH – 1961 / 1962
Krajské majstrovstvá – 1967 / 1968
Kameňany
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Jelšava
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
1. trieda Košice – 1949
Krajské majstrovstvá – 1965, 1970 – 1975, 1978 – 1983
Divízia 1976 – 1977
I. B trieda – sever – 1957 – 1960
Krajská súťaž – 1955
I. A trieda – 1966, 1967 – 1969
2. SNL – 1985 – 1988
1. SNL – 1989 – 1993
2. liga – 1993 – 1995
3. liga – 1995 / 1996
Oblastné majstrovstvo – 1969 – 1971
Jelšava B
I. B trieda 1993 – 1996
Ratková
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
Železník
I. B trieda – 1957, 1959 / 1960
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
I. trieda – JUH – 1960 /1961
Lubeník
Krajské majstrovstvá – 1965 – 1966, 1967 / 1968, 1972 – 1976, 1986, 1976 – 1991
3. liga – 1995
2. liga – 1992 – 1994
2. trieda – Gemer – 1958 / 1959
I. A trieda – 1962 – 1964
Oblastné majstrovstvo – 1967, 1968 / 1969, 1969 – 1971
Lubeník B
I. B trieda – 1991 / 1992
Brzotín
I. B trieda – 1981 / 1982
Sirk
1977 / 1978, 1979 – 1985 – I. B trieda
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
FOTOGALÉRIA
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12968/reprezentovali-gemer-vo-futbale-v-regionalnych-sutaziach-v-rokoch-1949-1996#sigProGalleriaee236b3f1b
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).