I. A trieda 1956 – 1957, 1958 – 1965, 1988 – 1992
4. liga 1993 – 1994
3. liga – východ 1994 – 1995
1. trieda 1945 – 1946, 1948 – 1954
oblastná súťaž 1949 – 1950
krajský prebor 1954 – 1955
2. liga 1995 – 1996
Rožňava B
1. B trieda 1968 – 1971, 1976 – 1977, 1983 – 1984, 1993 / 1994 – 1994 / 1995
1955 – krajská súťaž juh
Gemerská Hôrka
I. B trieda 1961 – 1968
Dobšiná
I. B trieda K – G – 1972 – 1978, 1979 – 1980, 1984 – 1991
I. B trieda – západ 1965 – 1968
I. A trieda – západ 1968 – 1972
Krajská súťaž – sever – 1953, 1954
Krajská súťaž – západ – 1955 – 1957
I. B trieda 1959 / 1960
1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Vlachovo
1. B trieda 1987 – 1989
Gemerská Poloma
I. B trieda K – G 1965 / 1966, 1991 – 1996
2. trieda – Gemer 1959 – 1960
Poznámka: Gemerská Poloma v priebehu ročníka 1959 / 1960 nahradila v 2. triede Betliar, bližšie informácie nie sú známe
Betliar
I. B trieda K – G 1994 / 1995 – 1995 / 1996
2. trieda – Gemer 1957 – 1960
Kunova Teplica
I. A trieda 1957, 1967 – 1971, 1990 – 1995
I. B trieda 1958 – 1960 1966 – 1967 1971 – 1972 1973 – 1974 1978 – 1983 1986 – 1990 1995 – 1996
1952 – krajská súťaž
1955 – krajská súťaž
Dedinky
I. B trieda 1966 – 1968
Plešivec
1955 – krajská súťaž – juh
1956 – 1. B trieda
1959 – 1960 1. A trieda
1960 – 1961 – I. trieda – JUH
1965 – 1971, 1975 – 1977 – 1. B trieda
1961 – 1962 – 1. trieda B skupina
Štítnik
1956 – 1. A trieda západ
1957 / 1958 – 1959 / 1960 – 2. trieda Gemer
Krajská súťaž – západ – 1957
Slavošovce
I. trieda – skupina B – 1959 – 1964, 1967 – 1970, 1972 – 1973
1953 – 1955 – krajská súťaž – juh
1956, 1962 – 1964 – 1. A trieda
1957 – Krajská súťaž – západ
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Gočovo
I. B trieda 1970 – 1975
Honce
I. B trieda 1969 – 1971, 1974 – 1975
Nižná Slaná
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Vyšná Slaná
I. B trieda 1971 – 1974, 1982 – 1985
Muráň
I. B trieda 1989 / 1990
Muránska Dlhá Lúka
I. B trieda 1988 – 1991
Revúca
Krajská súťaž – sever – 1953 – 1955
I. B trieda 1975 – 1978, 1985 – 1988
I. A trieda – 1966, 1969 – 1973, 1979, 1989 – 1994
I. B trieda – západ – 1956, 1974
Krajská súťaž – sever –1957 – 1960
I. trieda – JUH – 1961 / 1962
Krajské majstrovstvá – 1967 / 1968
Kameňany
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Jelšava
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
1. trieda Košice – 1949
Krajské majstrovstvá – 1965, 1970 – 1975, 1978 – 1983
Divízia 1976 – 1977
I. B trieda – sever – 1957 – 1960
Krajská súťaž – 1955
I. A trieda – 1966, 1967 – 1969
2. SNL – 1985 – 1988
1. SNL – 1989 – 1993
2. liga – 1993 – 1995
3. liga – 1995 / 1996
Oblastné majstrovstvo – 1969 – 1971
Jelšava B
I. B trieda 1993 – 1996
Ratková
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
Železník
I. B trieda – 1957, 1959 / 1960
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
I. trieda – JUH – 1960 /1961
Lubeník
Krajské majstrovstvá – 1965 – 1966, 1967 / 1968, 1972 – 1976, 1986, 1976 – 1991
3. liga – 1995
2. liga – 1992 – 1994
2. trieda – Gemer – 1958 / 1959
I. A trieda – 1962 – 1964
Oblastné majstrovstvo – 1967, 1968 / 1969, 1969 – 1971
Lubeník B
I. B trieda – 1991 / 1992
Brzotín
I. B trieda – 1981 / 1982
Sirk
1977 / 1978, 1979 – 1985 – I. B trieda
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
FOTOGALÉRIA
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12968/reprezentovali-gemer-vo-futbale-v-regionalnych-sutaziach-v-rokoch-1949-1996#sigProGalleriaee236b3f1b






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-