I. A trieda 1956 – 1957, 1958 – 1965, 1988 – 1992
4. liga 1993 – 1994
3. liga – východ 1994 – 1995
1. trieda 1945 – 1946, 1948 – 1954
oblastná súťaž 1949 – 1950
krajský prebor 1954 – 1955
2. liga 1995 – 1996
Rožňava B
1. B trieda 1968 – 1971, 1976 – 1977, 1983 – 1984, 1993 / 1994 – 1994 / 1995
1955 – krajská súťaž juh
Gemerská Hôrka
I. B trieda 1961 – 1968
Dobšiná
I. B trieda K – G – 1972 – 1978, 1979 – 1980, 1984 – 1991
I. B trieda – západ 1965 – 1968
I. A trieda – západ 1968 – 1972
Krajská súťaž – sever – 1953, 1954
Krajská súťaž – západ – 1955 – 1957
I. B trieda 1959 / 1960
1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Vlachovo
1. B trieda 1987 – 1989
Gemerská Poloma
I. B trieda K – G 1965 / 1966, 1991 – 1996
2. trieda – Gemer 1959 – 1960
Poznámka: Gemerská Poloma v priebehu ročníka 1959 / 1960 nahradila v 2. triede Betliar, bližšie informácie nie sú známe
Betliar
I. B trieda K – G 1994 / 1995 – 1995 / 1996
2. trieda – Gemer 1957 – 1960
Kunova Teplica
I. A trieda 1957, 1967 – 1971, 1990 – 1995
I. B trieda 1958 – 1960 1966 – 1967 1971 – 1972 1973 – 1974 1978 – 1983 1986 – 1990 1995 – 1996
1952 – krajská súťaž
1955 – krajská súťaž
Dedinky
I. B trieda 1966 – 1968
Plešivec
1955 – krajská súťaž – juh
1956 – 1. B trieda
1959 – 1960 1. A trieda
1960 – 1961 – I. trieda – JUH
1965 – 1971, 1975 – 1977 – 1. B trieda
1961 – 1962 – 1. trieda B skupina
Štítnik
1956 – 1. A trieda západ
1957 / 1958 – 1959 / 1960 – 2. trieda Gemer
Krajská súťaž – západ – 1957
Slavošovce
I. trieda – skupina B – 1959 – 1964, 1967 – 1970, 1972 – 1973
1953 – 1955 – krajská súťaž – juh
1956, 1962 – 1964 – 1. A trieda
1957 – Krajská súťaž – západ
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Gočovo
I. B trieda 1970 – 1975
Honce
I. B trieda 1969 – 1971, 1974 – 1975
Nižná Slaná
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Vyšná Slaná
I. B trieda 1971 – 1974, 1982 – 1985
Muráň
I. B trieda 1989 / 1990
Muránska Dlhá Lúka
I. B trieda 1988 – 1991
Revúca
Krajská súťaž – sever – 1953 – 1955
I. B trieda 1975 – 1978, 1985 – 1988
I. A trieda – 1966, 1969 – 1973, 1979, 1989 – 1994
I. B trieda – západ – 1956, 1974
Krajská súťaž – sever –1957 – 1960
I. trieda – JUH – 1961 / 1962
Krajské majstrovstvá – 1967 / 1968
Kameňany
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Jelšava
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
1. trieda Košice – 1949
Krajské majstrovstvá – 1965, 1970 – 1975, 1978 – 1983
Divízia 1976 – 1977
I. B trieda – sever – 1957 – 1960
Krajská súťaž – 1955
I. A trieda – 1966, 1967 – 1969
2. SNL – 1985 – 1988
1. SNL – 1989 – 1993
2. liga – 1993 – 1995
3. liga – 1995 / 1996
Oblastné majstrovstvo – 1969 – 1971
Jelšava B
I. B trieda 1993 – 1996
Ratková
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
Železník
I. B trieda – 1957, 1959 / 1960
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
I. trieda – JUH – 1960 /1961
Lubeník
Krajské majstrovstvá – 1965 – 1966, 1967 / 1968, 1972 – 1976, 1986, 1976 – 1991
3. liga – 1995
2. liga – 1992 – 1994
2. trieda – Gemer – 1958 / 1959
I. A trieda – 1962 – 1964
Oblastné majstrovstvo – 1967, 1968 / 1969, 1969 – 1971
Lubeník B
I. B trieda – 1991 / 1992
Brzotín
I. B trieda – 1981 / 1982
Sirk
1977 / 1978, 1979 – 1985 – I. B trieda
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
FOTOGALÉRIA
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12968/reprezentovali-gemer-vo-futbale-v-regionalnych-sutaziach-v-rokoch-1949-1996#sigProGalleriaee236b3f1b































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-