Stav pred zostávajúcimi zápasmi:
Komentár:
Do konca 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava ostávajú už len dve kolá. Lídrom je OFK Vyšná Slaná pred Rožňavou B / Rudnou so 7 bodovým náskokom. Podľa vyžrebovania sa zdá, že by súťaž mala vyhrať OFK Vyšná Slaná. V nasledujúcich dvoch kolách sa totiž stretne so súpermi z dolnej časti tabuľky. Rožňava B má ťažšie vyžrebovanie, keď bude hrať dva zápasy vonku. Je preto zrejmé, že víťazom bude OFK Vyšná Slaná. Rožňave B / Rudnej sa na jar prestalo dariť, keď prehrala s Drnavou, Krh. Dlhou Lúkou a Vyšnou Slanou.
Futbalistov Rožňavy B čakajú tieto zápasy:
Dlhá Ves – Rožňava B, Rožňava B – Lipovník, Dobšiná – Rožňava B
Futbalistov OFK Vyšná Slaná čakajú tieto zápasy:
Lipovník – Vyšná Slaná, Vyšná Slaná – Slavošovce
Na opačnom konci tabuľky je trojica mužstiev, z ktorých jedno bude určite posledné. Nováčik zo Slavošoviec disponuje širokým kádrom a naviac už nie je posledný, ale predposledný – o skóre pred Rožňavským Bystrým. Vo vzájomnom zápase na jar boli úspešnejšie Slavošovce (vyhrali 3:2), na jar Rožňavské Bystré ešte nebodovalo. Naopak viackrát prehralo vysokým rozdielom. Tretím celkom, ktorý môže byť posledný je FK Hrhov. Má však 9 bodov, kým Slavošovce a Rožňavské Bystré len 7.
Spomenuté kluby čakajú tieto zápasy:
Lipovník – Hrhov, Hrhov – Rakovnica, Krh. Dlhá Lúka – Hrhov
Vyšná Slaná – Slavošovce, Slavošovce – Krh. Dlhá Lúka
Drnava – Rož. Bystré, Rož. Bystré – Dlhá Ves
Slavošovce zrejme už bodovať nebudú, keď budú hrať s mužstvami z hornej časti tabuľky. Naopak Hrhov by mohol ešte bodovať, Rožňavské Bystré bude hrať s Drnavou, ktorá sa zlepšuje. V poslednom kole privíta Dlhú Ves, ktorá sa posilnila, v minulom ročníku však doma vyhralo Rož. Bystré. Zdá sa, že pre Rožňavské Bystré bude kľúčový posledný zápas, od ktorého bude závisieť jeho konečné umiestnenie.
V prípade, že súťaž vyhrá OFK Vyšná Slaná, zrejme k postupu do vyššej súťaže asi nedôjde – v rokoch 2018, 2019 a 2022 ako víťaz súťaže postup odmietla.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.