Jesenná časť:
Vyšná Slaná – Hrhov 12:0, góly: Hadar, Domik, Kuzma 2, Tokarčík 2, F. Gallo, A. Gallo, Barnák ml., Bizik 3, 66 divákov
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 1:3, góly: Bizik 2, Domik
Vyšná Slaná – Rakovnica 10:0 kont., výsledok ostal v platnosti, góly: Domik 6, Barnák ml. 2, J. Gallo, Kračún
Vyšná Slaná – Rožňava B 1:5, gól: Kuzma, 110 divákov
Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 0:9 kont., výsledok ostal v platnosti, góly: Kuzma 2, Bizik 3, A. Gallo, Kalis, Kračún, Domik
Vyšná Slaná – Betliar 4:1, góly: Barnák ml., A. Gallo, vlastný, 102 divákov
Dobšiná – Vyšná Slaná 1:3, góly: Kalis, Barnák ml., Domik
Vyšná Slaná – Drnava 10:3, góly: Bizik 2, Kuzma 2, F. Gallo 2, Tokarčík, Kračún, Barnák ml., Domik, 50 divákov
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 2:2, góly: A. Gallo, J. Gallo
Vyšná Slaná – Lipovník 3:0, góly: Domik 2, J. Gallo, 66 divákov
Slavošovce – Vyšná Slaná 1:9, góly: Domik 5, J. Gallo 2, A. Gallo, Leskovjanský
Jarná časť:
Hrhov – Vyšná Slaná 1:6, góly: F. Gallo, Bizik 3, J. Gallo, Kalis
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:0, góly: Barnák ml. 2, Tokarčík, 85 divákov
Rakovnica – Vyšná Slaná 0:12, góly: Tokarčík, Barnák ml. 4, Domik, F. Gallo 4, A. Gallo 2
Rožňava B – Vyšná Slaná 0:1, gól: Domik
Vyšná Slaná – Rožňavské Bystré 14:0, góly: Domik 4, Kuzma, Tokarčík, F. Gallo 4, J. Gallo 2, A. Gallo 2, 50 divákov
Betliar – Vyšná Slaná 3:4, góly: Barnák ml., F. Gallo, Domik, J. Gallo
Vyšná Slaná – Dobšiná 2:0, góly: A. Gallo, J. Gallo, 80 divákov
Drnava – Vyšná Slaná 1:5, góly: Bizik 3, F. Gallo 2
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 3:0, góly: Kuzma, Bizik 2, 80 divákov
Lipovník – Vyšná Slaná 0:6, góly: A. Gallo, F. Gallo 3, Barnák ml., Kuzma
Vyšná Slaná – Slavošovce 12:0, góly: Barnák ml. 3, Tokarčík 6, J. Gallo, Kuzma, Kračún
Konečná tabuľka 7. ligy
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
22 |
20 |
1 |
1 |
134:19 |
61 |
|
2. |
MFK Rožňava B |
22 |
17 |
0 |
5 |
119:29 |
51 |
|
3. |
TJ Tatran Betliar |
22 |
14 |
3 |
5 |
88:34 |
45 |
|
4. |
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka |
22 |
14 |
3 |
5 |
76:29 |
45 |
|
5. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
22 |
13 |
4 |
5 |
76:27 |
43 |
|
6. |
FK Baník Drnava |
22 |
12 |
4 |
6 |
82:53 |
40 |
|
7. |
MFK Dobšiná |
22 |
12 |
2 |
8 |
76:60 |
38 |
|
8. |
FK Lipovník |
22 |
6 |
1 |
15 |
46:72 |
19 |
|
9. |
TJ Baník Rakovnica |
22 |
5 |
2 |
15 |
32:102 |
17 |
|
10. |
FK Hrhov |
22 |
4 |
0 |
18 |
46:105 |
12 |
|
11. |
TJ Papiereň Slavošovce |
22 |
2 |
1 |
19 |
14:139 |
7 |
|
12. |
TJ Baník Rožňavské Bystré |
22 |
2 |
1 |
19 |
25:145 |
7 |
Z a u j í m a v o s t i
- Líder vyhral súťaž úplne zaslúžene - 10 bodový náskok
- Líder strelil 134 gólov, čo sa ešte v histórii futbalu v okrese Rožňava nikomu nepodarilo a to aj pri vyššom pošte účastníkov v súťaži
- najlepšia obrana – líder inkasoval len 19 gólov
- v Top desiatke strelcov súťaže sú traja hráči - Štefan Domik (25 gólov), Filip Gallo (18 gólov) a Jerguš Barnák (18 gólov)
- Hráči nedostali v celej sezóne ani jednu červenú kartu (ani po druhej žltej)
- prekonaný rekord v počte strelených gólov v jednom polčase (v zápase s Rožňavským Bystrým doma - 14 gólov v druhom polčase)
- prekonaný rekord v počte strelených gólov u súpera - 12 v zápase v Rakovnici
- najviac odohraných minút mal Adam Gallo - 1913 min.
- 10 hráčov nedostalo žiadnu kartu - B. Kuzma, F. Gallo, Jozef Barnák, M. Laurinc, M. Gallo, M. Hadar, M. Bendík, M. Seman, R. Lindák, R. Nemec
Pripravili Ing. Štefan Tomášik a Ing. Vladimír Lukáč

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-