Jesenná časť:
Vyšná Slaná – Hrhov 12:0, góly: Hadar, Domik, Kuzma 2, Tokarčík 2, F. Gallo, A. Gallo, Barnák ml., Bizik 3, 66 divákov
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 1:3, góly: Bizik 2, Domik
Vyšná Slaná – Rakovnica 10:0 kont., výsledok ostal v platnosti, góly: Domik 6, Barnák ml. 2, J. Gallo, Kračún
Vyšná Slaná – Rožňava B 1:5, gól: Kuzma, 110 divákov
Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 0:9 kont., výsledok ostal v platnosti, góly: Kuzma 2, Bizik 3, A. Gallo, Kalis, Kračún, Domik
Vyšná Slaná – Betliar 4:1, góly: Barnák ml., A. Gallo, vlastný, 102 divákov
Dobšiná – Vyšná Slaná 1:3, góly: Kalis, Barnák ml., Domik
Vyšná Slaná – Drnava 10:3, góly: Bizik 2, Kuzma 2, F. Gallo 2, Tokarčík, Kračún, Barnák ml., Domik, 50 divákov
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 2:2, góly: A. Gallo, J. Gallo
Vyšná Slaná – Lipovník 3:0, góly: Domik 2, J. Gallo, 66 divákov
Slavošovce – Vyšná Slaná 1:9, góly: Domik 5, J. Gallo 2, A. Gallo, Leskovjanský
Jarná časť:
Hrhov – Vyšná Slaná 1:6, góly: F. Gallo, Bizik 3, J. Gallo, Kalis
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:0, góly: Barnák ml. 2, Tokarčík, 85 divákov
Rakovnica – Vyšná Slaná 0:12, góly: Tokarčík, Barnák ml. 4, Domik, F. Gallo 4, A. Gallo 2
Rožňava B – Vyšná Slaná 0:1, gól: Domik
Vyšná Slaná – Rožňavské Bystré 14:0, góly: Domik 4, Kuzma, Tokarčík, F. Gallo 4, J. Gallo 2, A. Gallo 2, 50 divákov
Betliar – Vyšná Slaná 3:4, góly: Barnák ml., F. Gallo, Domik, J. Gallo
Vyšná Slaná – Dobšiná 2:0, góly: A. Gallo, J. Gallo, 80 divákov
Drnava – Vyšná Slaná 1:5, góly: Bizik 3, F. Gallo 2
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 3:0, góly: Kuzma, Bizik 2, 80 divákov
Lipovník – Vyšná Slaná 0:6, góly: A. Gallo, F. Gallo 3, Barnák ml., Kuzma
Vyšná Slaná – Slavošovce 12:0, góly: Barnák ml. 3, Tokarčík 6, J. Gallo, Kuzma, Kračún
Konečná tabuľka 7. ligy
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
22 |
20 |
1 |
1 |
134:19 |
61 |
|
2. |
MFK Rožňava B |
22 |
17 |
0 |
5 |
119:29 |
51 |
|
3. |
TJ Tatran Betliar |
22 |
14 |
3 |
5 |
88:34 |
45 |
|
4. |
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka |
22 |
14 |
3 |
5 |
76:29 |
45 |
|
5. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
22 |
13 |
4 |
5 |
76:27 |
43 |
|
6. |
FK Baník Drnava |
22 |
12 |
4 |
6 |
82:53 |
40 |
|
7. |
MFK Dobšiná |
22 |
12 |
2 |
8 |
76:60 |
38 |
|
8. |
FK Lipovník |
22 |
6 |
1 |
15 |
46:72 |
19 |
|
9. |
TJ Baník Rakovnica |
22 |
5 |
2 |
15 |
32:102 |
17 |
|
10. |
FK Hrhov |
22 |
4 |
0 |
18 |
46:105 |
12 |
|
11. |
TJ Papiereň Slavošovce |
22 |
2 |
1 |
19 |
14:139 |
7 |
|
12. |
TJ Baník Rožňavské Bystré |
22 |
2 |
1 |
19 |
25:145 |
7 |
Z a u j í m a v o s t i
- Líder vyhral súťaž úplne zaslúžene - 10 bodový náskok
- Líder strelil 134 gólov, čo sa ešte v histórii futbalu v okrese Rožňava nikomu nepodarilo a to aj pri vyššom pošte účastníkov v súťaži
- najlepšia obrana – líder inkasoval len 19 gólov
- v Top desiatke strelcov súťaže sú traja hráči - Štefan Domik (25 gólov), Filip Gallo (18 gólov) a Jerguš Barnák (18 gólov)
- Hráči nedostali v celej sezóne ani jednu červenú kartu (ani po druhej žltej)
- prekonaný rekord v počte strelených gólov v jednom polčase (v zápase s Rožňavským Bystrým doma - 14 gólov v druhom polčase)
- prekonaný rekord v počte strelených gólov u súpera - 12 v zápase v Rakovnici
- najviac odohraných minút mal Adam Gallo - 1913 min.
- 10 hráčov nedostalo žiadnu kartu - B. Kuzma, F. Gallo, Jozef Barnák, M. Laurinc, M. Gallo, M. Hadar, M. Bendík, M. Seman, R. Lindák, R. Nemec
Pripravili Ing. Štefan Tomášik a Ing. Vladimír Lukáč

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-