Jesenná časť:
Vyšná Slaná – Hrhov 12:0, góly: Hadar, Domik, Kuzma 2, Tokarčík 2, F. Gallo, A. Gallo, Barnák ml., Bizik 3, 66 divákov
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 1:3, góly: Bizik 2, Domik
Vyšná Slaná – Rakovnica 10:0 kont., výsledok ostal v platnosti, góly: Domik 6, Barnák ml. 2, J. Gallo, Kračún
Vyšná Slaná – Rožňava B 1:5, gól: Kuzma, 110 divákov
Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 0:9 kont., výsledok ostal v platnosti, góly: Kuzma 2, Bizik 3, A. Gallo, Kalis, Kračún, Domik
Vyšná Slaná – Betliar 4:1, góly: Barnák ml., A. Gallo, vlastný, 102 divákov
Dobšiná – Vyšná Slaná 1:3, góly: Kalis, Barnák ml., Domik
Vyšná Slaná – Drnava 10:3, góly: Bizik 2, Kuzma 2, F. Gallo 2, Tokarčík, Kračún, Barnák ml., Domik, 50 divákov
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 2:2, góly: A. Gallo, J. Gallo
Vyšná Slaná – Lipovník 3:0, góly: Domik 2, J. Gallo, 66 divákov
Slavošovce – Vyšná Slaná 1:9, góly: Domik 5, J. Gallo 2, A. Gallo, Leskovjanský
Jarná časť:
Hrhov – Vyšná Slaná 1:6, góly: F. Gallo, Bizik 3, J. Gallo, Kalis
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:0, góly: Barnák ml. 2, Tokarčík, 85 divákov
Rakovnica – Vyšná Slaná 0:12, góly: Tokarčík, Barnák ml. 4, Domik, F. Gallo 4, A. Gallo 2
Rožňava B – Vyšná Slaná 0:1, gól: Domik
Vyšná Slaná – Rožňavské Bystré 14:0, góly: Domik 4, Kuzma, Tokarčík, F. Gallo 4, J. Gallo 2, A. Gallo 2, 50 divákov
Betliar – Vyšná Slaná 3:4, góly: Barnák ml., F. Gallo, Domik, J. Gallo
Vyšná Slaná – Dobšiná 2:0, góly: A. Gallo, J. Gallo, 80 divákov
Drnava – Vyšná Slaná 1:5, góly: Bizik 3, F. Gallo 2
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 3:0, góly: Kuzma, Bizik 2, 80 divákov
Lipovník – Vyšná Slaná 0:6, góly: A. Gallo, F. Gallo 3, Barnák ml., Kuzma
Vyšná Slaná – Slavošovce 12:0, góly: Barnák ml. 3, Tokarčík 6, J. Gallo, Kuzma, Kračún
Konečná tabuľka 7. ligy
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
22 |
20 |
1 |
1 |
134:19 |
61 |
|
2. |
MFK Rožňava B |
22 |
17 |
0 |
5 |
119:29 |
51 |
|
3. |
TJ Tatran Betliar |
22 |
14 |
3 |
5 |
88:34 |
45 |
|
4. |
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka |
22 |
14 |
3 |
5 |
76:29 |
45 |
|
5. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
22 |
13 |
4 |
5 |
76:27 |
43 |
|
6. |
FK Baník Drnava |
22 |
12 |
4 |
6 |
82:53 |
40 |
|
7. |
MFK Dobšiná |
22 |
12 |
2 |
8 |
76:60 |
38 |
|
8. |
FK Lipovník |
22 |
6 |
1 |
15 |
46:72 |
19 |
|
9. |
TJ Baník Rakovnica |
22 |
5 |
2 |
15 |
32:102 |
17 |
|
10. |
FK Hrhov |
22 |
4 |
0 |
18 |
46:105 |
12 |
|
11. |
TJ Papiereň Slavošovce |
22 |
2 |
1 |
19 |
14:139 |
7 |
|
12. |
TJ Baník Rožňavské Bystré |
22 |
2 |
1 |
19 |
25:145 |
7 |
Z a u j í m a v o s t i
- Líder vyhral súťaž úplne zaslúžene - 10 bodový náskok
- Líder strelil 134 gólov, čo sa ešte v histórii futbalu v okrese Rožňava nikomu nepodarilo a to aj pri vyššom pošte účastníkov v súťaži
- najlepšia obrana – líder inkasoval len 19 gólov
- v Top desiatke strelcov súťaže sú traja hráči - Štefan Domik (25 gólov), Filip Gallo (18 gólov) a Jerguš Barnák (18 gólov)
- Hráči nedostali v celej sezóne ani jednu červenú kartu (ani po druhej žltej)
- prekonaný rekord v počte strelených gólov v jednom polčase (v zápase s Rožňavským Bystrým doma - 14 gólov v druhom polčase)
- prekonaný rekord v počte strelených gólov u súpera - 12 v zápase v Rakovnici
- najviac odohraných minút mal Adam Gallo - 1913 min.
- 10 hráčov nedostalo žiadnu kartu - B. Kuzma, F. Gallo, Jozef Barnák, M. Laurinc, M. Gallo, M. Hadar, M. Bendík, M. Seman, R. Lindák, R. Nemec
Pripravili Ing. Štefan Tomášik a Ing. Vladimír Lukáč
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.