Jesenná časť:
Vyšná Slaná – Hrhov 12:0, góly: Hadar, Domik, Kuzma 2, Tokarčík 2, F. Gallo, A. Gallo, Barnák ml., Bizik 3, 66 divákov
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 1:3, góly: Bizik 2, Domik
Vyšná Slaná – Rakovnica 10:0 kont., výsledok ostal v platnosti, góly: Domik 6, Barnák ml. 2, J. Gallo, Kračún
Vyšná Slaná – Rožňava B 1:5, gól: Kuzma, 110 divákov
Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 0:9 kont., výsledok ostal v platnosti, góly: Kuzma 2, Bizik 3, A. Gallo, Kalis, Kračún, Domik
Vyšná Slaná – Betliar 4:1, góly: Barnák ml., A. Gallo, vlastný, 102 divákov
Dobšiná – Vyšná Slaná 1:3, góly: Kalis, Barnák ml., Domik
Vyšná Slaná – Drnava 10:3, góly: Bizik 2, Kuzma 2, F. Gallo 2, Tokarčík, Kračún, Barnák ml., Domik, 50 divákov
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 2:2, góly: A. Gallo, J. Gallo
Vyšná Slaná – Lipovník 3:0, góly: Domik 2, J. Gallo, 66 divákov
Slavošovce – Vyšná Slaná 1:9, góly: Domik 5, J. Gallo 2, A. Gallo, Leskovjanský
Jarná časť:
Hrhov – Vyšná Slaná 1:6, góly: F. Gallo, Bizik 3, J. Gallo, Kalis
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:0, góly: Barnák ml. 2, Tokarčík, 85 divákov
Rakovnica – Vyšná Slaná 0:12, góly: Tokarčík, Barnák ml. 4, Domik, F. Gallo 4, A. Gallo 2
Rožňava B – Vyšná Slaná 0:1, gól: Domik
Vyšná Slaná – Rožňavské Bystré 14:0, góly: Domik 4, Kuzma, Tokarčík, F. Gallo 4, J. Gallo 2, A. Gallo 2, 50 divákov
Betliar – Vyšná Slaná 3:4, góly: Barnák ml., F. Gallo, Domik, J. Gallo
Vyšná Slaná – Dobšiná 2:0, góly: A. Gallo, J. Gallo, 80 divákov
Drnava – Vyšná Slaná 1:5, góly: Bizik 3, F. Gallo 2
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 3:0, góly: Kuzma, Bizik 2, 80 divákov
Lipovník – Vyšná Slaná 0:6, góly: A. Gallo, F. Gallo 3, Barnák ml., Kuzma
Vyšná Slaná – Slavošovce 12:0, góly: Barnák ml. 3, Tokarčík 6, J. Gallo, Kuzma, Kračún
Konečná tabuľka 7. ligy
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
22 |
20 |
1 |
1 |
134:19 |
61 |
|
2. |
MFK Rožňava B |
22 |
17 |
0 |
5 |
119:29 |
51 |
|
3. |
TJ Tatran Betliar |
22 |
14 |
3 |
5 |
88:34 |
45 |
|
4. |
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka |
22 |
14 |
3 |
5 |
76:29 |
45 |
|
5. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
22 |
13 |
4 |
5 |
76:27 |
43 |
|
6. |
FK Baník Drnava |
22 |
12 |
4 |
6 |
82:53 |
40 |
|
7. |
MFK Dobšiná |
22 |
12 |
2 |
8 |
76:60 |
38 |
|
8. |
FK Lipovník |
22 |
6 |
1 |
15 |
46:72 |
19 |
|
9. |
TJ Baník Rakovnica |
22 |
5 |
2 |
15 |
32:102 |
17 |
|
10. |
FK Hrhov |
22 |
4 |
0 |
18 |
46:105 |
12 |
|
11. |
TJ Papiereň Slavošovce |
22 |
2 |
1 |
19 |
14:139 |
7 |
|
12. |
TJ Baník Rožňavské Bystré |
22 |
2 |
1 |
19 |
25:145 |
7 |
Z a u j í m a v o s t i
- Líder vyhral súťaž úplne zaslúžene - 10 bodový náskok
- Líder strelil 134 gólov, čo sa ešte v histórii futbalu v okrese Rožňava nikomu nepodarilo a to aj pri vyššom pošte účastníkov v súťaži
- najlepšia obrana – líder inkasoval len 19 gólov
- v Top desiatke strelcov súťaže sú traja hráči - Štefan Domik (25 gólov), Filip Gallo (18 gólov) a Jerguš Barnák (18 gólov)
- Hráči nedostali v celej sezóne ani jednu červenú kartu (ani po druhej žltej)
- prekonaný rekord v počte strelených gólov v jednom polčase (v zápase s Rožňavským Bystrým doma - 14 gólov v druhom polčase)
- prekonaný rekord v počte strelených gólov u súpera - 12 v zápase v Rakovnici
- najviac odohraných minút mal Adam Gallo - 1913 min.
- 10 hráčov nedostalo žiadnu kartu - B. Kuzma, F. Gallo, Jozef Barnák, M. Laurinc, M. Gallo, M. Hadar, M. Bendík, M. Seman, R. Lindák, R. Nemec
Pripravili Ing. Štefan Tomášik a Ing. Vladimír Lukáč































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-