Jar 2012: Koncz - Dorkin, Leng, Ján Gallo, Kuchta, Krága, Jaro Gallo, Čapó, Ján Gallo, farár, Minčík, Urban ml., Urban st., Valko, Valent, Galata, Ruszó, Račko, Rusznyák
4. miesto 41 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban – 19 gólov
2012 – 2013: Koncz, Péter (jeseň) - Dorkin, Ján Gallo, Jar. Gallo, Kuchta, Čapó, Urban ml., Leng, Minčík, Krága, Tomko, Ujházi, Šimon, Ján Gonos, Valent, Fabian, Urban st., Galata, Máťaš
5. miesto 44 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban – 13 gólov
2013 – 2014: Koncz - Š. Dorkin, Demjan, Galata, Kuchta, Minčík, Lipták - Giba, Jar. Gallo, Lompart, R. Krága, Urban, Fil. Čapó, Hencel, Ujházi, Ján Gonos, Tomko, L. Fabian, M. Očkaik, Valent, Kubej
4. miesto 48 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban ml. – 28 gólov
2014 – 2015: Koncz - Galata, Jaro Gallo, Fil. Čapó, Molnár, Lipták - Giba, Šimon, Kubej, Lompart, L. Lörinc, Urban, N. Gallo, Minčík, Tomko, Ujházi, Ján Gonos, Balco, Leng, Kuchta, D. Koncz, Urban st.
8. miesto 27 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban ml. – 21 gólov
2015 – 2016: Cs. Koncz, Ujházi - Molnár, Demjan, D. Koncz, Dorkin, Kuchta, Kubej, Minčík, Lipták - Giba, Urban ml., Urban st., Filip Čapó, N. Gallo, Cs. Koncz ml., T. Uhrín, Ján Gonos, Jaro Gonos, Jaroslav Gallo, Palašta, Leng, Ján Gallo, Lompart (jar), I. Galata
6. miesto 38 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban ml. – 12 gólov
2016 – 2017: Cs. Koncz – Demjan, D. Koncz, Bubenčík, Š. Dorkin, T. Kuchta, Kubej, Szilágyi, Urban ml., Urban st., Fil. Čapó, Šomšák, Molnár (jeseň), Minčík, Lipták – Giba, Uhrín, Cs. Koncz ml., Ujházi, Jaro Gonos, Jaro Gallo, Ján Gonos, Gyuerek, F. Znak, J. Drenko (jar), S. Grančák (jar), Lompart (jar)
7. miesto 30 bodov
Najlepší strelec: Roman Bubenčík – 16 gólov
2017 – 2018: Ondrej Ujházi, Filip Čapó, Miloš Uhrín – Jozef Lipták – Giba, Stanislav Dzureň, Marián Molnár, Štefan Dorkin, Juraj Tomi, Ján Bocko, Roman Bubenčík, Tomáš Kuchta, Peter Kubej, Jaroslav Gallo, Peter Minčík, Peter Milko, Ondrej Šomšák, Jakub Drenko, Damián Hloška, Filip Znak, Ivan Demjan, Michal Tóth, Richard Jakab, Marek Gábor, Vladimír Lalik, Martin Lörincz, Tomáš Uhrín, Richard Ďurský
10. miesto 24 bodov
Najlepší strelec: Peter Kubej – 12 gólov
2018 – 2019: Lenkey, Ujházi, Koncz st., Čopák – C. Koncz ml., D. Koncz, Kuchta, Čapó, Znak, Lompart, Lipták – Giba, Ján Gonos, Jar. Gonos, Kubej, Fazekaš, Lörincz, Lompart, Hanzlík, Hloška, Šimon, Polyák, Minčík, Ďurský, Urban st., Uhrín, Dorkin, Dzureň, Gábor
10. miesto 23 bodov
Najlepší strelec: Jozef Lipták – Giba a Štefan Dorkin – po 6 gólov
2019 – 2020: Tomáš Kandalík, Igor Čopák – Dominik Palašta, Adam Rochl, Štefan Dorkin, Tomáš Kuchta, Filip Znak, Juraj Tomi, Denis Koncz, Martin Kuchárik, Jaroslav Gonos, Ján Gonos, Peter Kubej, Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Csaba Koncz, Ján Fazekaš, Ján Harvan, Ján Urban, Peter Minčík, Adrián Hanzlík, Peter Milko, Jozef Lipták – Giba, Nikolas Boldi
Ročník bol anulovaný
2020 / 2021: Šály, Kandalík - Kuchta, Fabian, A. Rochl, Jakub Rochl, Ivanič, Znak, Fazekaš, Palašta, Tomi, Dorkin, Milko, R. Rochl, Ikri, Jaro Gonos, V. Gallo, Ján Rochl, Hanzlík, Minčík, Harvan
Ročník bol anulovaný
2021 / 2022: Marek Šály, Tomáš Kandalík – Filip Znak, Adam Rochl, Marián Molnár, Tomáš Kuchta, Dominik Palašta, Tomáš Ivanič, Ondrej Ujházi, Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Adrián Krága, Viliam Gallo, Marcel Ikri, Jaroslav Gonos, Filip Čapó, Ján Fazekaš, Gabriel Tomi, Peter Milko, Adrián Hanzlík, Lukáš Hajdu, Roman Viola, Ján Urban, Matej Chochol, Marek Gábor, Peter Minčík
8. miesto 34 bodov
Najlepší strelec: Róbert Rochl -12 gólov
2022 / 2023:
Dárius Forgáč, Tomáš Kandalík – Adam Rochl, Richard Jakab, Ondrej Ujházi, Filip Čapó, Tomáš Kuchta, Tomáš Ivanič, Ladislav Fabian, Lukáš Hajdu, Filip Znak, Milan Gallo, Róbert Rochl, Jakub Rochl, Peter Milko, Viliam Gallo, Roman Viola, Boris Milko, Zoltán Laven, Marek Gábor, Marcel Ikri, Marcel Laven, Peter Minčík, Maroš Bakoš, Miloš Gallo, Ján Rochl, Gabriel Tomi
3. miesto 55 bodov
Najlepší strelec: Róbert Rochl -17 gólov
2023 / 2024:
Dárius Forgáč, Tomáš Kandalík, Marcel Čipka – Ján Ivanič, Tomáš Ivanič, Ján Rochl, Jakub Rochl, Adam Rochl, Róbert Rochl, Maroš Bakoš, Július Benedik, Tomáš Kuchta, Milan Gallo, Peter Minčík, Ján Fazekaš, Zoltán Laven, Lukáš Fafrák, Boris Milko, Peter Milko, Filip Čapó, Ladislav Fabian, Miroslav Tomášik, Marián Molnár, Viliam Gallo, Adrián Krága, Filip Znak, Marek Palička
3. miesto 41 bodov
Najlepší strelec: Róbert Rochl - 31 gólov
2024 / 2025: Dárius Forgáč, Peter Bajus, Ondrej Ujházi - Marek Vranec, Martin Kónya, Filip Znak, Marek Palička, Ján Ivanič, Tomáš Ivanič, Erik Viola, Nikolas Landori, Gabriel Polyák, Dominik Palašta, Adrián Krága, Zoltán Laven, Adrián Palečko, Ján Fazekaš, Roman Viola, Jakub Šimko, Tomáš Žiga, Peter Milko, Patrik Prokšej, Michal Krištof, Marián Molnár, Alexander Polyák, Dominik Grulyo, Peter Minčík, Ján Jančík, Peter Hajdu, Boris Milko, Viliam Gallo, Filip Čapó, Ľubomír Zatroch, Tomáš Kuchta, Milan Gallo, Michal Ruszó, Lukáš Fafrák, Milan Gallo II, Ján Rochl
12. miesto (posledné) 7 bodov
Najlepší strelec: Ján Rochl – 6 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/13054/futbalovy-klub-tj-banik-roznavske-bystre-v-rokoch-2011-2025#sigProGalleria50e5ebd8aa
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.